Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Presne tohto okamihu som sa bála. Knihu Vodný hrob som dočítala a nedočkavá teraz budem čakať na ďalší diel, kým ho autorka vydá.
Opäť raz sa však musím rozplývať nad skvelou autorkou. Všetky klobúky, ktoré mám, by som pred ňou zložila z hlavy. Je neuveriteľná. Neuveriteľná, že dokázala napísať detektívku už siedmu v poradí, ktorá nie je nudná, s presnou dávkou napätia, s perfektnou zápletkou (vždy z iného prostredia), s nejakým zlomom, zvratom a s detailmi, ktoré si podľa mňa vždy musí naozaj naštudovať. A to platí pre každú jednu časť. Nevedela by som knihy ani odstupňovať, ktorá je najlepšia a ktorá najhoršia, všetky sú jedinečné, dokonalé a v konečnom dôsledku vytvárajú pekný celok.
Mám pocit, že hlavné postavy inklinujú k riešeniu zvláštnych prípadov. Minimálne uprednostňujú niečo zaujímavejšie ako klasické sledovačky, dokazovanie nevery, o ktoré ich klienti majú najväčší záujem. V tejto časti sa Robim a Cormoran odhodlane ponoria do vyslobodenia jedného muža zo sekty, do ktorej nie je úplne náročné sa dostať, ale na slobodný odchod je potrebný skutočne dobrý plán. Nehovoriac o tom, že daný muž zo sekty asi ani nechce odísť. V každom prípade, Robin sa podarí v utajení infiltrovať a začína sa pátranie po dôkazoch. Celý prípad sa rozšíri na vyšetrovanie celej sekty, ktorej sa to samozrejme nepáči a bráni sa všetkými možnými spôsobmi. Ako vždy, v pozadí deja sa odohrávajú súkromné životy hlavných postáv, klasické problémy v kancelárii, či s konkurenciou.
Nakoľko to medzi Robin a Cormoranom iskrí už siedmy diel, hneď na začiatku som bola napätá a zvedavá, či sa konečne teraz ich vzťah posunie k niečomu vážnejšiemu. S hanbou priznávam (pretože čestné pionierske, toto nerobievam!), že som už na začiatku nevydržala a prečítala som si koniec Potom som si už pokojne užívala celý príbeh a či úplne spokojná s ich vzťahom.....no, prečítajte si sami a zhodnoťte
Ako som vyššie napísala, neviem sa dočkať ďalšej časti. Ak máte radi detektívky na vysokej úrovni, prepracované, kde nakoniec všetko do seba zapadne, určite kúpa tejto knihy (a vlastne celej série) bude dobré rozhodnutie.
Autorku registrujem už dlhšie, avšak jej predchádzajúce knihy u nás z nejakého dôvodu nevyšli, takže sa k nej dostávam až teraz, keď vyšla Štúdia utopenia. Ide o príbeh Effy, ktorej snom bolo štúdium literatúry, avšak univerzita tento odbor ženám študovať nepovoľuje, tak sa uspokojila aj so štúdiom architektúry. Keď sa objaví architektonická súťaž spojená s jej najobľúbenejším autorom, neváha a do súťaže pošle svoj návrh. Na jej veľké prekvapenie vyhrá a ocitá sa na polorozpadnutom panstve plného temných tajomstiev, kde nič nie je také, aké si predstavovala.
Pred čítaním som od knihy očakávala niečo podobné ako od knihy Mágia rodu Thornovcov a v podstate sú si v niečom tieto príbehy podobné, ale Štúdia utopenia má oveľa temnejšiu, pochmúnejšiu, gotickú atmosféru. Na pozadí sa riešia veľmi vážne témy (ako napríklad diskriminácia žien a sexizmu na akademickej pôde (a nielen tam), mizogýnia, sexuálne zneužívanie a ďalšie), kvôli ktorým by som knihu odporučila skôr starším čitateľom, resp. nezaradila by som knihu ako stopercentnú YA.
Veľmi silnou stránkou príbehu boli postavy, ktoré autorka napísala naozaj komplexne a realisticky a už len po pár stranách som mala pocit, že ich poznám. Autorka má naozaj jedinečný štýl písania, povedala by som, že až taký poetický, vie dokonalo navodiť atmosféru a vtiahnuť vás do temnoty príbehu, aj keď možno zo začiatku si budete musieť trošku zvykať. Mne ale veľmi sadla a naozaj dúfam, že sa preložia aj ostatné autorkine knihy, pretože podľa anotácií vyzerajú, že by ma mohli baviť aj tie.
Za mňa skvelé čítanie, aj keď myslím, že nie úplne pre každého, ale ak máte radi temnejšie príbehy s trochou fantasy, v ktorých sa riešia závažné témy určite odporúčam.
Pre mňa veľmi nenápadná kniha, ktorú by som určite prehliadla, nebyť jednej recenzie, ktorá ma dokopala k tomu, bližšie toto dielo preskúmať. Na základe obálky a názvu by som sa do knihy asi nikdy nepustila, ale bola by to veľká škoda. V poslednej dobe ma žiadna kniha nedokázala dostatočne zaujať, stále od príbehov odbieham alebo veľa pasáží preskakujem. Toto bola ale konečne kniha, ktorá ma zaujala, do čítania som sa nemusela nútiť, naopak, vždy som sa tešila, keď som sa ku knihe mohla vrátiť a konečne som si pripomenula, aké je to čítať naozaj s radosťou.
Ťažko sa mi píšu dojmy bez toho, aby som sa nebála, že niečo podstatné z príbehu prezradím. Poviem len toľko, že to bolo skvele napísané, pekne vymyslené a postavy veľmi realisticky zobrazené so všetkými pozitívami aj negatívami. Aj keď je príbeh v podstate svojím spôsobom smutný a dejú sa v ňom nepríjemné veci, pri čítaní z neho budete mať skôr opačné pocity. Vďaka autorkinmu štýlu nie je depresívny, ale ani nevyznieva plytko.
Páčilo sa mi prelínanie súčasnosti s minulosťou a tiež nezávislý sumár udalostí ako pracovný materiál. Čím ďalej som sa v čítaní dostávala, tým mi veci dávali väčší zmysel a všetko sa spolu prepájalo a vyjasňovalo. Nečakajte od toho thriller plný zvratov, akcie a prekvapení. Sú tu situácie, ktoré zrejme čakať nebudete, ale kniha nechce šokovať, len vypovedať osud jedného veľkého priateľstva.
Ku knihe sa určite ešte niekedy veľmi rada vrátim a budem rada, ak na podobný príbeh ešte niekedy narazím. Nemám mu absolútne čo vytknúť, akurát by som si priala, aby mal trochu väčšiu popularitu, pretože si ju určite zaslúži.
A ja som tejto autorke opäť uverila, že presne takto sa to stalo! Marie Benedict si do svojich príbehov vyberá reálne postavy, ktoré sa svojím životom zapísali do histórie a pri ich pôsobení sa objavila skutočnosť, ktorá nebola nikdy vysvetlená. Autorka má ale svoju verziu, ktorú vie tak výborne vplietať do reálnych udalostí, že ako celok na vás kniha pôsobí ako biografia a nie ako vymyslený príbeh.
Fakt, že knihu rozpráva hlavná postava, tiež veľmi prispieva k tomu, aby ste jej naplno uverili a vžili sa do príbehu. Páčila sa mi postava Clary, ktorá sa svojou šikovnosťou vynašla v najkrízovejších situáciách a páčil sa mi aj Andrew, aj keď som mala pocit, že k nemu bola autorka zhovievavá, čo sa týka jeho podnikateľskej húževnatosti.
Ďalšia skvelá vec na príbehu bolo prostredie Ameriky plné kontrastov - bohatstvo/chudoba, honosné sídla a špinavé ulice. Koniec devätnásteho storočia a rozmach priemyslu sa naplno rozvíja najmä v druhej polovici knihy, pričom v tej prvej sa zoznamujeme najmä s postavami.
Aj keď som o Carnegiem pred čítaním tejto knihy veľa nevedela (tzn. takmer nič ), tak sa tento príbeh radí k mojim najobľúbenejším od autorky. Neviem, prečo som ho tak dlho odkladala, pretože čítanie, aj keď väčšinou nie veľmi šťastné, sa mi nesmierne páčilo. Je to krásne vymyslené, dobre napísané, v žiadnom prípade to nie je zbytočne naťahované a krásne to odsýpa. Aj keď vďaka prológu viete, ako to skončí, so zvedavosťou obraciate stránku za stránkou.
bavilo a rozhodne by som si najradšej hneď prečítala aj pokračovanie, ktoré má, mimochodom, zatiaľ vynikajúce hodnotenia.
Myslím si, že keď poviem, že toto je skôr o romantike ako o fantasy, tak mi dáte za pravdu. Autorka sa skôr sústredila na vývoj vzťahu medzi hlavnými hrdinami Rune a Gideonom a samozrejme nezabúdala ani na Alexa, Gideonovho brata. Tým sa dostávame ku klasickému milostnému trojuholníku.
Rune bola pre mňa zvláštna rozporuplná postava. V dospievaní musela urobiť niečo, cez čo sa stále nevie preniesť a prečo musí hrať pred celým kráľovstvom postavu, ktorou nie je. Na toto treba určite veľkú dávku hereckého talentu, prefíkanosti a inteligencie. Keď sa však stretáva s jej najväčším nepriateľom Gideonom, pri ktorom by mala byť obzvlášť obozretná, správa sa veľmi neuvážene až naivne. Najviac ma bavil ich vzájomný lov. Najmä Gideon chystal na Rune pasce, z ktorých sa jej vždy nejakým spôsobom podarilo ujsť.
Autorka sa veľmi nenamáhala o vysvetlenie fantasy sveta, ktorý si tu pripravila. Poskytla len tie najdôležitejšie informácie - kráľovstvo, kde vládli bosorky čarami, na ktoré potrebovali krv. Buď svoju, ktorá zanechávala strieborné jazvy, alebo aj cudziu. Mne sa ale páčila jednoznačnosť fungovania mágie a pre tento príbeh mi jednoduchosť zápletky vyhovovala.
Koniec ma ale tak naštval, že by som ho najradšej išla sama prepísať! Určite väčšina z vás fandí Gideonovi - neodolateľnému bad boyovi, ja mám ale radšej typ ako Alex. Nenápadný dobrák, ktorý má v citoch roky jasno a je na neho spoľah.
Umelá inteligencia vo vyšetrovaní zmiznutých osôb? To znie ako niečo presne pre mňa! A naozaj, po dočítaní potvrdzujem, že toto je niečo, čo ma naozaj baví. Drobné sci-fi prvky - ktoré už možno ani nie sú až také sci-fi - zapracované do detektívky, je skvelý mix niečoho mimoriadne originálneho, moderného, čo ide s dobou a dokáže zaujať.
Oddelenie, ktoré je zriadené na testovanie pomoci umelej inteligencie pri riešení odložených prípadov je skvelý nápad. O to viac, ak autorka postavila oproti sebe dva prípady. Jeden vybrala hlavná vyšetrovateľka, druhý umelá inteligencia. Ktorý sa podarí vyriešiť?
Príbeh sa postupne uberá smerom, ktorý významne zasahuje aj do súkromia hlavnej postavy - inšpektorky Kat Frankovej. Musím povedať, že týmito prípadmi, ktoré sa priamo týkajú hlavných postáv som v poslednej dobe presýtená, ale tu to autorke musím prepáčiť, pretože to malo zmysel a aj tragédia v jej rodine, bola s príbehom výborne prepojená, a preto som nemala ani v najmenšom pocit, že sa autorka snaží ísť po citoch čitateľa. (Určite si prečítajte aj záverečné poďakovanie a lepšie pochopíte, prečo si Jo Callaghan zvolila práve túto tému a kde nabrala inšpiráciu na príbeh).
Úprimne, nepovedala by som, že je to autorkina prvotina. Podľa mňa má už teraz skvelý štýl, jej príbeh postupne graduje a je napísaný presne tak, ako si predstavujem prácu na vyšetrovaní. Sledujeme postupné stopy, všetky výsluchy, spoločné porady, možné motívy a smery vo vyšetrovaní. Dúfam, že má autorka v hlave ďalšie skvelé zápletky, pretože vytvorila postavy, v ktorých spoločnosti by som si ešte pár príbehov rada vychutnala. Určite si všetky postavy hneď obľúbite a ľahko zapamätáte. No a, samozrejme, si určite zamilujete Locka - umelú inteligenciu, ktorá do príbehu prináša to, čo mám rada. Racionalitu, fakty, štatistiku, pravdepodobnosť a nadhľad, ktorý detektívovia často strácajú kvôli zaujatosti, predsudkom a osobným preferenciám.
Malé drobnosti a nezrovnalosti vo vyšetrovacích postupoch prepáčim, autorka to bohato vynahradila skvelým nápadom, postavami, samotnou zápletkou a aj svojím spisovateľským štýlom. Bavilo ma to, užila som si to a odporúčam!
Po prvej autorkinej knihe som si rozhodne túto jej novinku nemohla nechať ujsť! Abigail Wilson kombinuje to, čo mám najradšej. Regentské Anglicko s mystery prvkami a detektívnou zápletkou. Naozaj sa mi páči, keď tieto historické romance majú pridanú hodnotu v podobe nejakej dobrodružnejšej zápletky, či už nejakého toho špióna, alebo ako je to v tomto prípade, vraha.
Celá kniha je v rámci žánru mimoriadne originálna. Či už samotným nápadom, zápletkou, prostredím nemocnice, alebo aj vyšetrovaním vraždy. Amelia Pembroková je sympatická hlavná hrdinka, vdova ktorá trpí zvláštnou chorobou, na ktorú sa lieči na panstve u známeho hypnotizéra. Toho ale za zvláštnych udalostí nájdu mŕtveho hneď po tom, čo zverejnil svoju poslednú vôľu. Amelia so svojím advokátom chce nájsť vraha a tiež chce zistiť, prečo si musí do tridsiatich dní vybrať manžela, ak chce po mŕtvom lekárovi dediť.
V úvode sa hneď zoznamujeme s postavami, ktorých nie je veľa, takže veľmi rýchlo každú spoznáte a dostanete sa do deja. Stane sa vražda a dobrodružstvo začína. Najskôr všetko nasvedčuje tomu, že dej sa bude uberať práve týmto smerom, vyšetrovať a nájsť vraha. Rýchlo sa to však zvrtne na honbu na manžela a rozpútava sa milostný štvoruholník. Amelia si musí vybrať medzi suchopárnym, rezervovaným, ale za to zrejme spoľahlivým pánom Lymingtonom a zhýralým, ale veľmi príťažlivým pánom Montaguom. Ju ale stále viac priťahuje jej advokát Hawkins.
Tento žáner je charakteristický tým, že už od začiatku viete, ako sa všetko skončí. Tu ale musím povedať, že okrem toho, že je jasné, ktorého džentlmena si Amelia vyberie, som neuhádla takmer nič a záver ma veľmi prekvapil. Samozrejme, je napísaný za veľmi zidealizovaných podmienok a následkom mnohých náhodných a nepravdepodobných stretnutí, napriek tomu to autorka pekne vymyslela a zápletku len tak ľahko neodhalíte.
Dobrodružná linka bola výborná, prekvapivý záver potešil, len v strede by som vytkla zbytočné točenie sa stále okolo vydaja a rozoberania, ktorý nápadník je najvhodnejší a prečo. Inak ale veľmi vydarená kniha v rámci žánru a na ďalšie autorkine knihy sa, ako inak, teším.
Trnová královna ma v prvom rade zaujala obálkou, v druhom rade tým, že ide o new adult fantasy a naopak, odrádzala ma nízkym hodnotením na GR. Ale ako som sa už veľakrát presvedčila: to čo sa páči iným, mňa neohúri a to, čo sa páči mne, mnohým nie je až tak po chuti; sa mi aj tu potvrdilo. Mix Popolušky a Šípkovej Ruženky, ale trochu naopak. Zachraňovať nepotrebuje princezná, ale princ!
Ocitáme sa vo vymyslenom svete plnom víl, veštkýň, sudičiek, čarodejníc a netvorov. Mne absolútne vyhovovalo ako sa nám ho autorka rozhodla predstaviť. Dostatočne na to, aby sme vedeli pochopiť jeho fungovanie a zoznámili sa s dôležitými postavami. Tými hlavnými boli veštkyňa Violet a princ Cyrus. Violet mala rôzne vízie, ktoré boli vždy zahalené tajomstvom a nie vždy som chápala, čo majú predstavovať, ale aj vďaka nim si príbeh udržiaval napätie a záhadnosť.
Violet bola trochu netradičnou hlavnou hrdinkou. Zväčša sme pri tomto žánri zvyknutí na odvážne hrdinky, ktoré počúvajú najmä srdce pred logickým rozumom, vrhajú sa do nebezpečenstva aj napriek hrozbe smrti, len aby zachránili iných. NIE! Violet k takým rozhodne nepatrí. Tá dáva prednosť rozumu, na prvom mieste je jej prospech a jej záujmy. Postupne sa, samozrejme, aj do jej života dostane láska a aj ju samotnú prekvapí, že vyhráva nad rozumom, ale aj to patrí k vývoju jej postavy a táto romantická linka v new adult fantasy (oproti young adult) je naozaj veľmi príjemná. Nie je presladená a naivná, ale počíta sa s tým, že niekedy je lepšie sa jednoducho príliš neviazať
Vôbec by som nepovedala, že je to autorkin debut. Jej štýl mi prišiel skúsený a vypísaný, kniha sa mi veľmi dobre čítala a postavy a dialógy medzi nimi boli veľmi prirodzené, nenútené a reálne. Vzájomné podpichovanie a také tie ironické poznámky, ktoré si pomyslíte v priebehu rozhovoru boli častokrát veľmi vtipné a trefné a mňa naozaj bavili. Autorka zrejme plánuje ďalší diel, ale nenechajte sa tým odradiť. Tento bol ukončený uspokojivo, to hlavné sa uzavrelo a síce to nefunguje úplne ako samostatná kniha, lebo, samozrejme, sú tam načrtnuté veci, ktoré sa budú riešiť ďalej, ale to hlavné sa dorieši.
Nezlomné sú jednou z lákavých minuloročných noviniek a som veľmi milo prekvapená, ako rýchlo prišlo vydavateľstvo Ikar so slovenským prekladom. Podľa nádhernej obálky a zbežne prebehnutej anotácie som očakávala príbeh o modernom "čarodejníctve", kde si ženy posúvajú vedomosti a skúsenosti z dcéry na dcéru, aby boli schopné pomáhať iným po celé stáročia. Bola som dosť prekvapená, keď som dostala viacgeneračnú rodinnú drámu - nie v zlom prekvapená, len ma zaskočilo, do akého množstva náročných tém sa autorka pustila.
Kniha bola výborná. Tri dejové linky boli dobre prepletené a koniec s troškou mágie bol mimoriadne uspokojivý. Myslím, že ocenenia a výborné recenzie si kniha naozaj zaslúži a ak viete, čo máte od knihy čakať, sklamaní určite nebudete. Autorkin štýl je tiež výborný, dokáže vo vás vzbudiť množstvo emócií, v prvom rade hnev a zúrivosť pre všetky nespravodlivosti, ktoré sa počas storočí dejú ženám.
Čo však musím zdôrazniť je absencia upozornenia, že kniha obsahuje viacero citlivých tém, ktoré môžu byť pre čitateľov naozaj veľmi ťažké na čítanie. Nie som síce veľkým fanúšikom prehnane podrobných trigger warnings, kedy často prezradia kompletne celú zápletku knihy, ale v tomto prípade by som privítala upozornenie na to, že kniha obsahuje pomerne dosť veľa domáceho násilia na ženách, znásilnení, nechcených tehotenstiev a potratov. Tým, že som si pred prečítaním knihy nečítala recenzie, som množstvo týchto naozaj ťažkých tém nečakala a konkrétne v tomto prípade by sa autorkino upozornenie v knihe naozaj hodilo.
Napriek tomu sa mi kniha páčila veľmi, možno by som privítala viac "kúzlenia a mágie", ale chápem, že by sa tým autorka dostala do trochu iného žánru (pravdepodobne do toho rozprávkového magického realizmu, ktorý som čakala ja), než mala v pláne. Aj keď som zrovna nemala náladu na takúto emočne náročnejšiu knihu, autorka ma presvedčila a knihu som zhltla na jedno posedenie. Ak vám nevadia vyššie spomínané ťažké témy, rozhodne odporúčam!
Máme tu druhý diel historickej detektívnej série z Viedne, ktorej prvý diel ma veľmi príjemne prekvapil. Oliver Pötzsch dokáže vymýšľať skvelé postavy a zaujímavé zápletky, takže, ak ste milovníkom žánru, rozhodne mu dajte šancu. Ja musím priznať, že síce sa mi prvý diel páčil oveľa viac, nakoniec som aj tomuto druhému prišla na chuť, akurát to trvalo trochu dlhšie. Najskôr som sa musela prehrýzť trochu chaotickou a zdĺhavou prvou polovicou knihy, ale potom to už bolo 100 %-né ????
Úvod je dlhší, ale aspoň si máme možnosť pripomenúť postavy. Rozbiehajú sa tu dve linky rôznych vyšetrovaní. Úmrtia mladých prostitútov v zašitých špinavých viedenských uliciach a záhada mumifikovaného uznávaného rakúskeho egyptológa. Najskôr viac priestoru dostáva práve prípad múmie, ktorý predstavuje veľmi originálnu zápletku. Tá sa však pomerne rýchlo vyrieši, ale nielen hlavnému vyšetrovateľovi Leovi, ale aj pozornému čitateľovi neunikne, že ešte niečo tu nesedí.
Neskôr sa vyšetrovanie viac sústreďuje na pátranie po sériovom vrahovi, ktorí svoje obete porcuje, častí tiel sa zbavuje v kanáloch a ako suvenír si od každej odreže ich penis. No, zvláštna záľuba. Vyšetrovanie vedie inšpektor Leo von Herzfeldt a asistuje mu šarmantná policajná fotografka Julia.
Čo ma veľmi mrzí je, že z príbehu sa akosi vytratil hrobár, ktorý mal byť podľa môjho názoru nosnou postavou celej série. Nieže by mi Leo s Juliou a ostatnými členmi policajného zboru neboli dosť sympatickí, ale hrobár svojou inakosťou jednoducho vyčnieval a priala som si ho mať v príbehu viac.
Zápletky sa zaujímavo prelínali a striedali. Druhá polovica knihy už bola vážne veľmi dobrá, dej mal spád a vyšetrovanie viedlo od jednej stopy k ďalšej. Jedného vraha som síce tipla správne pomerne skoro, ale ten druhý ma prekvapil a celé vyriešenie záhady bolo výborne vymyslené. Škoda tej prvej polovice knihy. Príbeh má síce celú dobu dobrú autentickú atmosféru starej Viedne, ale miestami sme sa zbytočne zdržiavali nepodstatnými opismi a tá skutočná policajná práca začala dosť neskoro.
