Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Pri zatial poslednom pripade Harryho Hola som bola priblizne prvu polovicu knihy sklamana... Nie preto, ze by sa mi nepacila alebo ze by nebola skvelo napisana. Pacil sa mi dalsi zaujimavy pripad a uprimne ma prekvapuju tie prispevky o nechutnostiach a prilisnom nasili, lebo Nesbo nikdy nesiel do prilisneho detailu a take Pancierove srdce sa mi zdalo explicitnejsie... Sklamana som bola z toho, ze som si takmer od zaciatku knihy bola ista, ze viem, kto je vrah, ze som uz Nesba a jeho vzorce konecne prekukla a mam po zaverecnych prekvapeniach... OMYL!! Ako to uz byva, nic nebolo take jednoduche, ako sa na prvy (druhy, piaty) pohlad zda a zaver a rozuzlenie zase raz vynikajuce. Nesbo to stale vie.
Starsia jednohubka od majstra pribehov. V tomto pripade neslo o horor, ale o postapokalypticky pribeh, dalo by sa povedat, ze o predchodcu Hunger games... Pribeh bol napinavy, Richards ako hlavna postava dost zaujimavy na to, aby ste mu fandili a koniec nie uplne ocakavany. Kniha sa nezaradi medzi moje najoblubenejsie Kingovky (uprednostnujem horory), ale take slabsie 4 hviezdicky si zasluzi.
Tuto seriu som mala velmi dlho na wishliste, rovnako dlho potom na policke a stale som sa k nej nemala. Zrejme ma odradzal ten hype a bala som sa, ze budem sklamana. Velky omyl.
Posledna kniha serie mala 1000 stran, napriek tomu padla za 3 pracovne dni. Zo zaciatku mi sice dej prisiel trosku rozhadzany- postavy sa nam rozdelili a tych liniek bolo tolko, ze vzdy, ked to zacalo byt zaujimave, prisla ina, ale cca od tretiny knihy sa nam dej zacal spajat a uz to bolo len famozne. Bolo to napinave, emocne vycerpavajuce, plne akcie a hlavne celkovo uzasne. Maas je naozaj vynikajuca, vsetko to poprepajanie postav a udalosti, styl pisania a vlastne cely ten svet bol skvely.
Celu seriu som zhltla za 2 tyzdne a urcite sa k nej este vratim.
Po tom, ako skoncila Empire of storms sa mi absolutne vobec nechcelo ist do knihy o Chaolovi, chvilami som rozmyslala, ze ju skratka preskocim, ale pravdaze mi nedalo- nastastie.
Chaol bol prve 3 knihy moja oblubene postava v serii, ale potom prisiel najhorsi vyvin postavy vsetkych cias a posunul sa na postavu, ktora ma dalsie dve knihy najviac rozculovala. Jasne, niektore jeho spravanie a postoje sa dali pochopit, ale niektore velmi nie... Tu je jasne, ze je Chaol zlomeny, spravne zo vsetkeho vini seba, ale aj tak pri prvej moznej prilezitosti za vsetko moze Aelin. Chaol, Chaol...
Knihu ovela viac taha Irene a Nesryn, Khaganat je zaujimavy, tak ako aj kralovska rodina a ked sa nam pribeh krasne preplieta a spaja, do toho vsetky nove odhalenia, tak je to skratka vyborne.
Kniha sa da citat aj subezne s predoslou Empire of storms, ale asi by som do toho nesla, nakoniec mi viac vyhovovalo oddelenie pribehov (inak by to bolo privela liniek naraz) a aj odhalenie niektorych skutocnosti zanechalo silnejsi dojem, nez keby sa to citalo v tandeme.
Kvalita nadalej graduje. Neviem, ako to Maas robi, ze kazdy diel je este o kusok lepsi ako ten predtym, ale je to vyborne!
Tato cast bola asi dejovo najbohatsia, stale sa nieco dialo, zase sa nam odhalilo viac prepojeni- ci uz medzi postavami alebo s minulostou. Aelin obcas posobi nelogicky, ale nakoniec vsetko dava fantasticky zmysel. A ten koniec? Ten ma uplne znicil...
V kazdom pripade palec hore za viac Rowanovych kamosov, za Manon a jej 13 a prekvapivo aj za Elide (ta ma prekvapila najviac). Zhltnute za menej ako 2 dni.
Tato seria ma uplne pohltila, kazdy dalsi diel je este o kus lepsi, ako ten predosly.
V queen of shadows sa vraciame na povodny kontinent, dostavame mnozstvo skvelych novych postav a konecne sa stretnu aj postavy, pri ktorych sme na to minimalne celu predoslu knihu cakali. Cealena je fuc a Aelin tu tak trosku funguje ako nova postava, co mi miestami trosku vadilo (hlavne vzhladom k Chaolovi a Dorianovi). Chaol tu napriek pozitivnemu vyvoju v predoslych knihach urobil skok naspat, sprava sa miestami uplne nelogicky a kym doteraz bol mojim oblubencom, tu mi polku knihy lezie na nervy. Za to linka Manon a carodejnic konecne zacina byt zaujimava a Manon sa stava mojou oblubenou postavou. Pri Rowanovi sa este rozhodujem Posun v deji a zvraty vynikajuce, kniha vyvolava emocie, Maas naozaj pise vyborne.
Neviem, ako to Maas robi, ale kazdy diel je este lepsi ako ten predtym!
Na zaciatku som bola trosku skepticka, kedze cesty hlavnej trojice sa rozdelili, ale nakoniec to vobec nevadilo, skor naopak. Velmi ma bavila linka Chaola, Dorianova linka bola mozno kusok nudnejsia a chvilu mi trvalo, kym som si zvykla na carodejnice, ale nakoniec ich linka bola zaujimava, hlavne s prislubom buduceho prepojenia k ostatnym.
Najzaujimavejsia vsak samozrejme bola linka Aelin, Rowan ako nova postava nadchol a budem sa opakovat, ale ten zaver! Este ze viem hned pokracovat dalsim dielom
Tato kniha bola taka uzasna, ze som ju zhltla za jeden den. Milujem tenis a ked som na Carrie Soto narazila, cakala som, ze bud budem nadsena alebo sklamana a nastastie prva moznost bola spravna
Sledovat Carriin comeback, jej fantasticky vykresleny (nie prave idealny) charakter a ten popis tenisoveho sveta! Nedalo sa jej nefandit!
Moja prva kniha od TJR a urcite sa vrhnem na dalsie.
Triler inspirovany Hitchcockom (Cudzinci vo vlaku). Kniha, pri ktorej som sa miestami pytala, ci ma bavi, napriek tomu som ju nedokazala polozit a precitala v priebehu dna.
2 zdanlivo nesuvisiace dejove linie, 2 zeny, ktorym sa stalo nieco strasne a snazia sa s tym vyrovnat (alebo aj nie). Pribehy oboch zien su zaujimave, jedna je paralyzovana, druha planuje chladnokrvnu pomstu a autorov popis umoznuje, aby citatel chapal oboje. No a v momente, ked sa nam dejove linie spoja a pride zaver, je to uz jazda. Zaver vyborny.
Lepsie 4*
Wedding people som zacala citat s rezervou a nie velmi vysokymi ocakavaniami. Nevedela som uplne, o com kniha bude (okrem zakladnej premisy, zena sa ocitne sama v hoteli plnom svadobcanov) a nie som prave citatel (modernej) romantickej literatury...
Aka som ostala prekvapena, ked ma kniha chytila po par stranach a nepustila, az kym som ju nedocitala! Uzasne putavo napisana, tazka tema depresie a samovrazdy popisana takym naozajstnym, smutno-vtipnym sposobom. Napriek tomu, ze s takymito emociami nemam ziadnu osobnu skusenost, Phoebe som chapala, bola mi sympaticka a fandila som jej. Pacili sa mi jej interakcie s Lilou, Jimom aj Garym. Kniha ma niekolkokrat uprimne nahlas rozosmiala a napriek par klise by som jej nemohla dat menej ako 5* (a ze ich naozaj nedavam casto).
Kniha je naozaj hodna toho hypu, co dostava a odporucam ju naozaj kazdemu.
