

Kvalitné (auto)biografie a knihy rozhovorov, ktoré som prelúskal Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilAk raz knihu začnem čítať, nikdy ju nenechám nedočítanú. Čítam poéziu, prózu i drámu, novšiu, staršiu, i literárnu klasiku, pôvodom domácu i zahraničnú. Skrátka všetko bez rozdielu. Hrubšie knihy doma, tenšie v MHD a čakárňach. V posledných rokoch ma najviac tematicky zaujali knihy rozhovorov a životopisy, lúskam však aj severské thrillery. Čítam naozaj rozmanito. A predovšetkým, rád.
Tento druh kníh vôbec nečítam, no aby som si spravil nejaký ten názor na jednu z najpredávanejších slovenských autoriek, povedal som si, že aspoň po jednej siahnem - vyšlo to na Cukor a soľ. Utvrdil som sa, že táto literatúra nie je pre mňa, no rozhodne nikomu nezazlievam, ak ju obľubuje. Dej ma príliš nechytil, dialógy však kde-tu mali šmrnc a situácie, do ktorých sa postavy dostávajú, sú aktuálne i dnes. Celkovo knihu hodnotím ako nenáročné čítanie pre nenáročných čitateľov, alebo, ako som už spomenul, pre obľubovačov tohto žánru. PS: Netuším prečo, no popri čítaní som si hlavnú postavu Noru vizualizoval ako Soňu Norisovú a jej dcéru Dominiku ako Natašu Grambličkovú - obe zo seriálu Hniezdo, kde stvárnili matku s dcérou.
Prvá "brownovka", po ktorej som siahol. Rozhodne nesklamala, Robert Langdon a príbeh okolo neho rozvinutý upútal od prvej strany až po poslednú, veľmi živo som si predstavoval jednotlivé situácie a som zvedavý, ako sa postavy na striebornom plátne zhostil Tom Hanks. Kniha ma od jej nasledovníčok (Da Vinciho kód, Digitálna pevnosť atď.) rozhodne neodradila - skôr naopak.
V početných knižných skupinách som registroval túto knihu a chvály na ňu, priznám však, že som sa domnieval, že ide o tuctovú romantickú knihu určenú prevažne ženskej čitateľskej obci. Jedného dňa mi knihu odporučila a zároveň aj požičala švagriná, ktorá je veľkou čitateľkou, no nečíta romantické knihy, medzi ktoré som mal túto zaškatuľkovanú. Kniha ma príjemne prekvapila a dejom značne pohltila, poslednú tretinu som sa od nej už nevedel odtrhnúť. Prekvapilo ma aj to, že nejde o nové dielo, ale o niečo, čo je na svete už vyše 50 rokov. Je zaujímavé, ako mojej pozornosti doteraz "unikala". Zaujímavé je aj spracovanie príbehu, posun dobráckej duše mentálne retardovaného muža/chlapca smerom k vysoko inteligentnej bytosti ovládajúcej množstvo cudzích jazykov a vedných odborov, a následná regresia. Autor výborne zachytil okolitých ľudí a ich reakcie v oboch prípadoch - ako sa ich názory a nálady v súvislosti s "múdrením" hlavnej postavy Charlieho Gordona menili, no aj ako sa počas "hlúpnutia" opäť dokázali k nemu vrátiť a byť mu priateľmi. Myslím, že Kvety pre Algernona je kniha, ktorá naozaj nemá vymedzené svoje čitateľské obecenstvo a je vhodná pre každého.
Jožko Stümpel je síce môj najobľúbenejší hokejista, no som presvedčený o tom, že v knihe si to svoje nájde každý jeden fanúšik slovenského hokeja - ponúka Jozefovo spomínanie na naše reprezentačné úspechy i neúspechy, ktorých bol súčasťou, no aj na roky, kedy v reprezentačnom drese absentoval. Ďalej početné štatistiky, zaujímavosti a výsledky, nielen zo sveta NHL, ale aj KHL, Česka, Slovenska či Fínska, kde Stümpel pôsobil. Bilancuje svoju kariéru chronologicky a so všetkým, čo k tomu patrí - v každom pôsobisku opísal špecifiká na ľade aj mimo neho. Kde-tu pridáva aj informácie o svojom rodinnom a súkromnom živote, na záver sa venuje svojej funkcionárskej činnosti, ako aj hokejbalu, v ktorom taktiež zanechal výraznú stopu. Obsahovo veľmi hodnotná kniha má však aj svoju tienistú stránku. Jazyková (a grafická) redaktorka spolu s korektorkou by sa mali skutočne hanbiť za to, v akom stave knihu pustili do tlače. Nespočetné množstvo pravopisných aj gramatických chýb, no okrem hrubíc aj nesprávne písané mená svetoznámych hráčov, preklepy, dokonca aj v názvoch kapitol (napríklad Litovský Mikuláš), zalomenie textu je tragické a ani mnohí študenti gymnázia by svoju prácu v takomto stave nikomu neodovzdali. Vety typu "priamy prenos z turnaja vysielala v priamom prenose aj slovenská televízia" spolu so spomínanými chybami úplne znehodnocujú celkový dojem, ktorý čitateľ z knihy nadobúda. Ako som spomenul, samotný obsah Stümpelovho rozprávania je tým, čo knihu drží nad vodou a rozhodne by nemala chýbať v knižnici tých, ktorí sa o hokej zaujímajú a sledujú ho, či už našu domácu scénu alebo zahraničné ligy. Informácie od jedného z najúspešnejších slovenských hokejových centrov sú veľmi hodnotné.
Výborný prierez kariérou a životom Tomáša Baťu, navyše na pomerne detailnom pozadí vtedajších rakúsko-uhorských pomerov ako aj situácie vo svete. Dielo poskytuje nielen opis silného charakteru Tomáša Baťu, ale aj množstvo situácií, ktorých prekonaním dozaista motivoval a motivuje mnohých ľudí. Čitatelia si prídu na svoje, pretože román je naozaj všestranný.
Útla knižka, ktorá sa číta rýchlo a veľmi príjemne. Spôsob Flebovho rozprávania je nenútený a vie zaujať, nech už hovorí o svojich začiatkoch, o často veľmi nepríjemných príbehoch, alebo o histórii slovenského dídžejingu, ktorý predostiera na príkladoch bývalých prehlásených barov predmileniálnych desaťročí. Okrem autorovho súkromia a povahy sa dozvieme veľa aj o tom, ako to s hudbou a cestami do zahraničia (ne)fungovalo za socializmu. V jednotlivých príbehoch sa objavia aj v súčasnosti už dobre známe mená ako Kollár, Sajfa, Pyco, ale aj Kočner či jemu podobní. Čitateľ mierne nahliadne aj do toho, ako fungovala mafia, a na záver čo-to zistí o pôsobení Fleba v komerčných rádiách.
Čo je lepšie? Jedna skutočná krásna ruža, ktorá už síce povädla, ale na ktorú sa nikdy nezabudne, alebo vábivá náhrada, ktorá sľubuje, že vydrží naveky?
