Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Hlavná myšlienka a jej prevedenie sú geniálne! Naviac sa mi strašne páči štýl autora - nepotrebuje šokovať napr. nemravnými scénami a aj tak dosiahne silný emocionálny efekt. Jednu hviezdičku dávam dole len za niektoré dlhšie opisy iných diel či aktivít. Úplne chápem ich opodstatnenie v tej dobe, keďže aj beletria slúžila aj na vzdelávanie, dnes to už pre mňa boli zbytočné odbočky od inak veľmi napínavého deja.
Ja viem, že je to klasika a označované za geniálne… ale ja hold nie som génius a evidentne ani dostatočne umelecká duša. Strašne dlho som sa na túto knihu tešila, poctivo som sa ňou prebojovala a hľadala tú životmeniacu literárnu skúsenosť, ale ak to mám zhrnúť, za mňa je to odporúčanie pre každého, kto by chcel spáchať samovraždu beletriou.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Kniha nie je pre fanúšikov Priateľov a tých, ktorých zaujíma celebritný život - preto som si ju prečítala, lebo všetci knihe vyčítajú, že práve toto tam chýba. A majú pravdu, je tam občas spomenuté, akí sú všetci v celom Hollywoode úžasní a láskaví, s kým chodil, s kým nechodil, ale chcel, a to je viac-menej všetko.
Mňa zaujímala preto, lebo mala byť o mentalite závislého človeka, a to som chcela pochopiť, aby som mohla vedieť lepšie pomôcť niekomu v okolí, ak to raz, dúfam, že nie, bude potrebné. Lenže, aj keď je o tom prakticky celá kniha, na mňa rozprávanie pôsobilo skôr povrchne - píše o tom, koľkokrát sa liečil, ako sa ku všetkému okamžite vrátil a až na konci knihy vyjadruje určitú nádej, lenže vieme, ako to ani nie rok po jej vydaní, nanešťastie, dopadlo.
Z hľadiska vysvetlenia jeho choroby sa to dá zhrnúť tak, že za všetko zlé v jeho živote mohli podľa neho jeho rodičia. Občas tam je aj nejaká sebareflexia, ale opäť sa vráti k myšlienke viny rodičov (nehovorím, že neurobili veľké chyby). Súčasne zakaždým nezabudne súčasne zdôrazniť, akí boli skvelí. Ale je potrebné aj uznať, že v časoch, kedy sa jeho liečba začínala, bolo zrejme jej pochopenie ešte len na začiatku, takže sa mu pravdepodobne nedostala najkvalitnejšia liečba hneď, keď to bolo potrebné.
V jednej časti uvádza, že ho nahnevalo, keď mu raz jeden terapeut alebo podobná funkcia povedal, že nikdy neprestáva byť závislým, lebo sa mu páči dráma okolo toho. Presne tak na mňa jeho rozprávanie pôsobilo. Naviac, čo sa týka partnerského života, najhlúpejšie rozhodnutia robil, keď bol práve čistý.
Príde mi veľmi nevhodné dať negatívne hodnotenie spovedi človeka - naviac nepochybne vážne chorého, tak dávam aspoň 3 hviezdičky. Lenže naozaj si nemyslím, že by kniha z hľadiska kvality vyrozprávania príbehu mala nádej na úspech, ak by jej autorom nebol známy herec. Neviem sa ani len rozhodnúť, či mal vlastne šťastný život alebo nie, raz zaň ďakoval, inokedy vravel, že by si ho vymenil s kýmkoľvek nezamestnaným v podnájme.
Stále uvažujem, či ešte niekedy budem mať rada prasiatká! Ale vážne, úžasná kniha, tažko uveriť, že môže tak málo textu zanechať tak veľa pocitov a myšlienok. Je náročné prijať zmenu postoja zvieratiek a uvedomovať si, že takto nejako to môže fungovať aj v realite. Všetky postavy si viete priradiť k rôznym politikom, vobec nemusí ísť o komunizmus, opisované “techniky” manipulácie poznáme aj dnes. Smutné čítanie, ale excelentná kniha.
Hneď po prvej kapitole som vedela, že sa mi knižka bude páčiť, pretože autorkin štýl mi veľmi vyhovuje, píše zaujímavo, s bohatou slovnou zásobou, k veci a zároveň do hĺbky. Myšlienka zamerať sa na ženy emigrantov a celá jej realizácia je skvelá, fotografie sú čerešničkou na torte (strašne by ma zaujímalo, ako vyberali titulnú fotografiu, pre mňa by patrila medzi posledné voľby). Hoci sú príbehy spojené myšlienkou emigrácie mužov, každá zo žien žila v takom odlišnom prostredí a bojovala často s takými odlišnými problémami, že na mňa knižka pôsobila skôr ako zbierka reportáží, nie ako reportážna literatúra v zmysle jedného príbehu zloženého z viacerých. Niektoré boli rozsiahle, iné veľmi stručné, podľa toho, čo sa autorke podarilo zistiť a odsledovať (čo určite záviselo aj od kultúrnych rozdielov). Jedno majú však príbehy podľa mňa spoločné - muži museli odchádzať z miest, kde ženy nie sú v rovnoprávnom postavení, prevažne silno náboženské komunity. Práve v týchto miestach bola ekonomická situácia najhoršia a rozbíjali sa kvôli prežitiu či snahe zabezpečiť deťom vzdelanie celé rodiny.
Krásne ilustrácie a milé príbehy, ktoré rozpráva dedko vnúčikovi cestou vlakom. Môj 3-ročný synček ju má veľmi rád, je však určite vhodná aj pre staršie deti.
Veľmi milá knižka, my ju čítame s 3-ročným synčekom. Ilustrácie sú krásne, takže sa má na čo pozerať, kým mu prečítam vcelku zlaté príbehy z bežného života s malým psíkom - šibalom.
Popík a jeho veľké dobrodružstvá 1: Nie je to taký strašný tiger
- Aniela Cholewińska-Szkolik
5,0
8,80 €
Akooo… hm. No nebude zo mňa kyberpunkistka. Je famózne, že autor dokázal vymyslieť to všetko v roku 1983, priam neuveriteľné. Akurát teda toho vymyslel ozaj dosť a ja som v tom mala slušný chaos. Čítala som v AJ, kedže v ňom čítam bežne, ale keď je polovica kľúčových slov vymyslených, je to trochu náročnejšie. V postavách som sa strácala a v jednej ruke kniha, v druhej spiace dieťa, niekde v tretej mobil s Wiliam Gibson wiki ako výkladový slovník. Ale moja hlavná výčitka knihe je, že postavy vobec nevedia, čo vlastne robia, aké dôsledky to bude mať pre svet (a teda aj nich) a hlavne ich to vobec, ale že naozaj vobec nezaujíma. Je to taká mierne chaotická dystópia.
Ako píšu ostatní, je strašne čudné označiť túto knihu s ohľadom na jej obsah za krásnu, ale proste takým ju robí štýl autorky. Ak ste čítali napr. Mengeleho dievča, už vás tažko šokuje, ale kvôli tomu sa predsa kvalitná literatúra nečíta. Pre mňa bolo prvých 80 strán trochu nudných - opis romantizovaného života pred vojnou, autorka spomenula strašne veľa ľudí, ktorí žili v meste, avšak ktorí mali nulový význam pre príbeh. Chápem, ak si ich chcela zapamätať a zvečniť ich touto formou, ale z hľadiska príbehu to bolo zbytočné. Následne, hoci prežila ešte, až mi je hanba to napísať, ale oproti iným relatívne so šťastím, ponúka pohľad na časti vojny a Auschwitzu, o ktorých som doteraz netušila a ozaj úžasný pohľad na politický vývoj cez a po vojne. Súčasne, žiaľ, z jej rozprávania vyplýva, ako nielen neuveriteľne láskavo, ale aj naopak sa vedia ľudia zachovať v situácii, kedy si môžu dovoliť byť k sebe slušní a nič by ich to nestálo.
Trochu som váhala, či má zmysel čítať knihu, keď som videla HBO seriál, a teda rozhodne áno. Z knihy je v ňom spracovaná iba veľmi malá časť. Autorka predstavuje príbehy vysídlencov, tých, ktorí odmietli odísť, vedcov, likvidátorov, ich žien, detí, úradníkov… obrovské množstvo rôznych uhlov pohľadu a osudov. Nenájdete v nej chronologický priebeh katastrofy, len spomienok ľudí na ňu. Je to neuveriteľné čítanie o ľuďoch všeobecne, ale aj konkrétne o sovietskom človeku a kultúre. Osobne mi kniha mnoho naznačila napríklad aj ako sa ľudia v Rusku môžu vysporiadať s vojnou na Ukrajine, ako uvažujú.
