Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
Zakladateľka a členka @Trikáčko_komunitný_knižný_klub, ktorý funguje v Senici s podporou Záhorskej knižnice.
Obľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Severné more od Dominiky Vargovej nie je zrovna ľahký bomboník.
Táto útla knižka má iba vyše 130 strán. To však nie je na škodu, práve naopak príbeh Anny sa odvíja svižne a my už s Annou zápasíme v jej toxických vzťahoch... bývalý partner, brat i mama. Až sa mi chce na nich kričať, že kto si vlastne myslia, že sú a kto im dal právo sa tak správať k druhým.
Anna v týchto vzťahoch pláva, robí čo môže, aby sa zachránila. Pomôžu jej až prekvapivo nečakaní ľudia. Kompenzujú jej to, čo jej chýba. Ukazujú jej, že vzťahy môžu byť aj iné a inak sa v nich môže cítiť.
Na Annu sa za časť jej správania hnevám aj keď viem, že je takéto správanie prirodzené a nemám právo ju súdiť.
Mrzí ma, že Anna nemá nikoho, komu by sa zdôverila s tým, čo prežíva. Nie je ľahké byť v takýchto situáciach sám.
Páčilo sa mi prostredie školy na dedine na Záhorí aj s prízvukom postáv.
Záver knihy som nečakala a o to viac som si ho užila... chcela by som vedieť, čo sa deje s postavami ďalej... tak, ostala v tej škole... a kto bude dopekla ten tretí muž.
Kniha ma zaujala svojim krásnym obalom. Jej obsah však nie je o nič menej pekný a silný zároveň. Dej ma vtiahol okamžite do prežívania s hl.postavou. Zamilovanosť, sila, odohodlanie aj odpor. Za mňa zaujímavé bolo čítať časť druhej matky, ako to tiež nemala ľahké. Záver knihy bol ako za odmenu.
Knižku som čítala ako knihu mesiaca v našom knižnom klube. Kniha je príjemná, čítala som ju nejako tak automaticky pomaly, nenáhlila som sa a vychutnávala som si ju, nechávala som si uležať myšlienky. Súcitila som s hlavnou postavou, prve dva labyrinty mi prišli slabšie, ale záver knihy obsahuje krásne myšlienky, ktoré pohladia. Naša členka, ktorá knižku pre nás vybrala ju označila za Malého princa z Japonska a ja musím súhlasiť.
