Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
https://www.instagram.com/knihomolka_barus/
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Živé stříbro je prvá časť série Fae & Alchymie a ja som bola veľmi zvedavá, čo táto kniha prinesie. Videla som, že viacerí boli nadšení.
Autorka opisuje naozaj komplexný svet. Nie je tu len jedno kráľovstvo, ale hneď viac svetov, cez ktoré sa dá predchádzať.
Hlavnou hrdinkou je Saeris Faneová, dievča z tej najchudobnejšej štvrti, ale zároveň skvelá zlodejka. Saeris je zaujímavá, kladie dôraz na druhých ľudí, pomáha blízkym a chce prežiť. Odrazu sa všetko, čomu verila, rozpadá a rôznymi okolnosťami sa ocitne v inom svete.
Tam sa zoznámime s Fae - Kingfisherom. Kingfisher je večne zachmúrený, nahnevaný, bojachtivý mužský protagonista. A má veľa tajomstiev. Naozaj. Čakala som na momenty, kedy sa aspoň niečo dozviem.
Ústrednou témou je živé striebro, magická esencia, ktorá súvisí s prechádzaním cez svety. To ma veľmi bavilo, nakoľko na to musela prísť Saeris, musela sa to naučiť.
Miestami bola kniha dlhá, hlavne zo začiatku, kým sme sa so všetkými zoznámili, ale postupne dej naberal spád, veľa sa toho dialo a prichádzal jeden šokujúci moment za druhým.
Vzťah Saeris a Kingfishera bol ako na horskej dráhe. A myslím, že tak by sa dali opísať moje pocity z nich. Nevytvorila som si k nim dostatočný vzťah, aby som ich mohla bezpodmienečne zbožňovať. Zároveň bol dej zameraný aj na priateľské vzťahy, takže ústrednou témou nebola len láska a vášeň.
Keďže je to séria, kniha končí veľmi napínavo a zaujímavo, takže som veľmi zvedavá, akým smerom sa bude uberať Saeris a jej spoločníci.
Kožiar a Škovránka je druhá časť série Vražedne dobrá romantická trilógia. Prvá časť sa mi veľmi páčila, takže som bola zvedavá, čo má autorka pripravené pre ďalšie postavy.
Je písaná z dvoch pohľadov. Tentokrát sa nám predstaví kamarátka Sloane - Lark Montagueová a Rowanov brat - Lachlan Kane.
Lark sa na prvý pohľad zdá ako veselá kôpka, ktorá má kopu záľub, niektoré sú dokonca viac nezvyčajné ako iné. Lenže opak je pravdou. Lark je tak ľudsky a reálne vykreslená a opísaná, až ma to bolelo. Má obavy, problémy so spánkom a veľa iných starostí.
Lachlan je úplne odlišný od svojho brata. Čakala som, že bude rovnako zapálený do svojho koníčka, lenže nie. Robí to nasilu, chce ujsť a venovať sa niečomu inému.
Potom sa stane veľa udalostí, ktoré vedú k tomu, že nám autorka predstaví tróp dohodnutého manželstva. Ktoré ja nevyhľadávam, ale nejakým spôsobom si ma vždy vyhľadá.
Priznám sa, že som od knihy čakala viac energie a vibu ako v predošlej. Prišlo mi, že tu to už nebolo zamerané na vraždy. Pár sa ich tu našlo, ale nebolo to vyslovene v popredí príbehu. Čo však nevadí. Dostala som oveľa viac melancholický príbeh, ale veľmi sa mi páčilo sledovať cestu manželov Kanovcov.
Autorka si nemohla odpustiť scénu s jedlom a tentokrát je v plnej kráse pizza. Nebolo to také hrozné, ale budem si to pamätať.
Táto séria je výnimočná, je originálna, iná, vtipná a ja sa už teším na posledný pár.
Neutrálna zóna je siedma a zároveň posledná časť Carolina Comets. Ani neverím, že to už končí a s týmito strelenými hokejistami sa už nebudem stretávať.
Tentokrát tu máme ako hlavného hrdinu Ivana Fitzgeralda, ktorý doteraz pôsobil tak rezervovane a nudne. V konečnom dôsledku aj bol, keďže bol skôr taký uzavrený. Ale v skutočnosti mal nejaké odlišnosti a zvláštnosti. Čo by som teda naňho vôbec nepovedala.
Ďalšou postavou je Rosie Calhounová, ktorá pracuje u Scout v stánku so šiškami. Ale to nie je jej jediná práca, večer pracuje pod pseudonymom ako RoSaHra a robí živé vysielania.
Povedala by som, že táto časť bola naozaj odvážna. Viac založená na sexualite a takej odvahe.
Obe postavy si ma získali, ich príbeh bol milý, bola tam menšia dráma, ako to už býva. Oceňujem dôraz na bodyshaming a vzhľad/postavu. Zhnusene som čítala jednu scénu, kde hrdinka totálne skamenela, nevedela ako reagovať. Viem, že je to reálne, že sa to deje, preto som rada, že sa o tom stále hovorí. I keď teda zachovala sa veľmi zvláštne.
Bola to taká milá jednohubka, ktorú som mala prečítanú za pár hodín. Zasiahlo ma to práve tam, kde malo, a ešte som sa aj odreagovala počas choroby.
Som rada, že u nás vyšla táto séria, každá časť bola niečím zaujímavá. Knižky od autorky mám veľmi rada. Ešteže začína vychádzať Seattle Serpents.
Ónyxová smršť je treťou časťou zo série Empyreum a zároveň aj mojou najočakávanejšou knihou tohto roka. Predobjednanú som ju mala 2 mesiace a napäto čakala, kým vyjde. A dočkala som sa.
Priznám sa, bola som trochu zmätená zo začiatku, nakoľko som si presne nepamätala detaily a mená niektorých postáv. Avšak postupne som sa dostala do diania a užívala si čítanie.
Už od prvého momentu som mala opäť tie pocity, že som sa vrátila domov, do obľúbeného sveta. Usmievala som sa na stránky a rôzne hlášky. Neklamem, keď budem tvrdiť, že každá jedna postava má v mojom srdci svoje miesto. A Ridoc teda pozoruhodne perlil.
Vzťah Violet a Xadena je v tejto časti naozaj pekný. Aspoň z môjho pohľadu tam nebolo toľko drámy, samozrejme, zostali sami sebou, ale zároveň boli k sebe akýsi bližší.
Môže sa zdať, že dej je pomalší, nakoľko postavy hľadajú, zbierajú informácie a snažia sa získať istý prostriedok na zlepšenie fungovania a možno aj vyriešenie vypuknutej vojny. Ale mne sa to čítalo dobre, nemala som pocit, že by sa tam úplne nič nedialo. Dokonca som si knihu nosila do práce, keby náhodou mám voľno, až tak ma to pohltilo!
Ako je známe, ku koncu sa deje najväčšia akcia, takže som bola v strehu, napätá, uplakaná, keďže nie všetko je vždy svetlé. A skončila som zízať na poslednú kapitolu. Že som jej nechápala, to je slabé slovo. A keď som si prečítala posledné riadky?!
Drahá pani autorka, dúfam, že sa pracuje na pokračovaní, pretože sa nutne potrebujem vrátiť a zistiť, čo sa to, dopekla, za tých pár hodín stalo?
Král pýchy je druhá časť zo série Králové hříchu. Napäto som čakala na pokračovanie, nakoľko som si knihy od autorky obľúbila.
Dej sa odohráva v miliardárskom prostredí, ale zároveň aj v obyčajnom. Hlavnými postavami sú Kai Young a Isabella Valenciová.
Na Kaia som bola zvedavá, nakoľko sa už v predošlej časti sem-tam mihol. Popísala by som ho ako rezervovaného a možno trochu aj nudného? Nemyslím to v zlom, ale bol taký pokojný, nekonfliktný. Keď sa to tak vezme.
Na druhej strane Isabella bola živel. Neskrotná, veselá, ale zároveň aj málo sebavedomá, neverila si, potrebovala si niečo dokázať.
Dej bol taký pomalší, nič zásadné sa tam nedialo, oproti iným častiam a sériám som si oddýchla. Samozrejme, bez nejakej drámy sa to nezaobišlo, ale nebolo to také akčné či dychberúce.
Obaja sa mi ako pár páčili, veď platí pravidlo, že protiklady sa priťahujú a tam, kde to Isa silila, Kai tomu dodával pokoru a rozvahu.
Už sa teším na ďalší pár, ktorý pre nás autorka prichystala.
Ztracené sestry patria pod sériu Férska sága a teda do sveta Krutého princa. Toho som čítala pred pár rokmi, ale v čítačke som mala túto krátku poviedku už veľmi dlho, takže som ju počas cestovania otvorila a začítala sa.
Poviedka je o Judinej sestre Taryn a o udalostiach z prvej časti. Aspoň myslím, nakoľko som už odvtedy prečítala mnoho iných kníh.
V podstate sa jedná o vysvetlenie situácie, ktorej sa Taryn dopustila a celé mi to prišlo také... no poviedkové. Proste nič extra sme sa nedozvedeli, pokojne to mohla byť ako bonusová kapitola v jednej z kníh a nemuselo to byť takto zvlášť.
Každopádne som rada, že som si to aspoň prečítala a teraz sa už len dostať k Ukradnutému dedičovi.
Někde za mořem je druhou časťou série Dům v blankytně modrém moři. Už prvá časť ma nesmierne uchvátila, preto som sa nemohla dočkať pokračovania. Síce som ju čítala v slovenčine, ale vôbec som nebadala rozdiel v nejakých prekladoch.
Tentokrát je dej zameraný skôr na Arthura Parnassusa. Zo začiatku som bola zmätená, keďže tam bol úryvok z minulosti, ale nakoniec to pekne pokračovalo.
Dej má opäť taký nádherný štýl písania, ale nielen to. Znova som mala pri čítaní pocit takého pokoja a keď sa diali nepekné veci, chcela som spravodlivosť. Nieže chcela, ale potrebovala som, aby boli všetci šťastní.
Deti sú úžasné, už predtým som si ich obľúbila, teraz som si ich doslova zamilovala. Dostali sa mi pod kožu. K deťom sa pridáva nová postava - David, ktorý je yetti. Hneď medzi nich zapadol, bol svojský, postupne sa otváral a ukazoval svoje pravé ja.
Ach, celá knižka bola nádherná, buď som sa usmievala, alebo plakala, väčšinou od šťastia. Bolo tam veľa pekných myšlienok a hlavne sa mi páčil koncept rodiny. Aj keď neboli pokrvne spojení, spájalo ich niečo oveľa dôležitejšie. A to láska, pocit bezpečia, možnosť byť sám sebou.
Vôbec by som sa nenahnevala, keby sa ešte na ostrov Marsyas vrátim, už teraz mi všetci chýbajú.
Divoká zvířata sú ôsmym dielom komiksového Zaklínača a tentokrát som bola rozpoltená z tých recenzií.
Opäť príbeh spestrujú nádherné ilustrácie a nechýba v nich ani veľa krvi či násilia.
Tento raz je príbeh viac morálne zameraný. Máme tu veľa otázok, ktoré môžeme poznať už od Geralta. Či je správne zabíjať príšery, ak nikomu neubližujú, a, že aj človek môže byť v podstate monštrum.
Táto časť sa mi veľmi páčila. Zaujalo ma, akým smerom sa dej podieľal, bolo tam veľa bojových scén, ale naopak aj tých intelektuálnych? Asi tak by som to nazvala.
Jediné, čo mi prišlo zvláštne, bol koniec. Neviem, či som ho pochopila, alebo mal byť taký otvorený a každý čitateľ si mal z toho zobrať to svoje. Ktovie.
Každopádne aj tento diel mi toho veľa ponúkol a už sa teším, keď sa znova vrátim za Geraltom z Rivie.
Balada o dvou vlcích je siedmou časťou zo série komiksového Zaklínača.
Stále sa budem opakovať, ale čokoľvek vyjde zo sveta Zaklínača, moja pozornosť je zaručená. A nebolo tomu ani teraz inak, navyše ma príbeh hneď vtiahol do deja.
Ako prvé musím spomenúť, že sa mi v tejto časti páčili Jaskierove (Blyskáčove) balady. To nemalo chybu, niektoré boli pravdivé, iné až príliš prehrotené. Ale presne sa to k nemu hodilo.
Už ako hovorí názov, príbeh je metaforicky aj doslova o dvoch vlkoch, o zaujímavých kliatbách, prekliatiach a znova musí Geralt pátrať po pravde.
Baví ma sledovať prostredníctvom ilustrácií, čo sa deje, keďže je tu menej textu a možno si musím viac domýšľať, alebo hľadať v kresbe tú pointu.
Som rada, že som si prečítala aj tento príbeh, do posledného momentu som nevedela, ako to nakoniec bude, ale som spokojná s rozuzlením.
Temnostín je druhou časťou série Storočí, ktorou momentálne žijem.
Priznám sa, že už som asi stará na milostný trojuholník. Kedysi by som ho zbožňovala, hádala by som, s kým nakoniec hrdinka skončí, ale tu to boli doslovné muky. Ja im to jednoducho neverím (nebudem prezrádzať podrobnosti).
Dej však pokračuje udalosťami z predošlej časti, vládcovia si ani teraz neoddýchnu a čaká ich nová skúška ohňom.
Prišlo mi, že to išlo veľmi pomaly. Áno, diali sa tam drobné pokroky, plánovalo sa, spoznali sme nové postavy, znova som sa niečo dozvedela o ríšach, ale dej mal pomalý rozbeh.
Keď sme sa dostali ku kapitolám z minulosti, vtedy to nabralo spád. Tie ma bavili najviac, prečo asi, haha. Ale nie, páčilo sa mi sledovať, ako sa postupne Isla a Grim spoznávali. Bolo to spestrenie aktuálneho deja a tým aj zapadali určité skladačky do seba.
Posledné stránky boli opäť plné napätia a akcie. Neviem, ako to autorka robí, ale celú knihu buduje napätie, tajomno, dej graduje a zrazu to všetko vybuchne, nasleduje jeden šok a zdesenie za druhým.
Nemôžem sa dočkať pokračovania, po tom konci potrebujem vedieť, čo sa stane. A žiadam viac Grima.
