Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMoje aktivity
Telesná výchova je jedna z najlepších kníh, ktoré som kedy čítala. Bezpochyby. Nebudem vám písať o čom je, pretože sa to nedá zhrnúť pár myšlienkami. Jej výnimočnosť spočíva v tom, že každá strana je plná zásadných pohľadov na život, na pohyb, na spoločnosť, na telo aj dušu podaných tak jednoducho a jasne, že vás neunaví. K pri iných knihách by ste sa tej sily už presýtili, bolo by to na vás priveľa, proste by ste mali zahltený mozog, pri tejto som mala pocit, že bežím lesom a všetky informácie len tak plynú nenásilne okolo mňa.
Skvelá kniha, ktorú som zhltla po ceste vlakom z Tatier do Bratislavy. Z hôr do nížiny. Je fascinujúce, aké premyslené riešenia navrhuje príroda už tisíce rokov, a hoci som človek, ktorý podporuje technológie a vývoj ľudstva, musím uznať ,že je až zarážajúce ako málo sa vieme z prírody učiť a ako veľmi si sami škodíme. Táto tenká knižka mi v zhutnenej podobe pripomenula množstvo myšlienok a názorov o tom, ako by sme mali prírode viac načúvať, ktoré nosím aj ja kdesi v sebe a zároveň ma naučila množstvu detailov o živote vody. Ak máš rád ten les, lúku, horu, jazero či potok zo spomienok z detstva či ten, ktorý si si obľúbil neskoršie a kam sa rád vraciaš, prečítaj si túto knižku a budeš si život, ktorý nám všetkým dávajú oveľa viac vážiť.
Určite odporúčam. Veľmi ľahko čitateľná a zrozumiteľná kniha o histórii nielen epidémií a pandémií skrz celú existenciu ľudstva. Je v nej veľa zaujímavých faktov, ktoré určite útržkovito poznáte zo školy, no v knihe získajú zrazu váhu a širší kontext. Mne osobne veľmi sadol štýl - veľa krátkych odborných textov chronologicky aj obsahovo nadväzujúcich, no rozprávajúcich osobité pohľady histórie a vedy na rovnaké udalosti.
Hlavnou myšlienkou, ktorú si z toho celého odnášam je fakt, že ľudstvo veľmi rýchlo a pochabo zahadzuje svoje poznatky a opatrnosť vďaka technológiam a pokroku, pritom pandemie sú cyklickým javom v našej histórii a naše telá aj urbanistické spoločenstvá sú oveľa krehkejšie ako si chceme pripustiť. Nejako sme si posledných 70 rokov začali myslieť, že sme neporaziteľný druh, hoci dodnes neexistujú lieky na mnohé epidémie, ktoré ľudstvo zažilo.
