Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Citam rada a citam vela.
Nie som zanrovy rasista - ak je kniha dobra, precitam si horor, krimi, sci-fi, romantiku, biografiu, popularno-naucnu knihu, name it. Plus mam dve male deti, s ktorymi denne citame detske knihy.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Poznáte ten pocit, keď prečítate knihu a srdce vám ide roztrhnúť od všetkých tých silných emócií? Keď neviete, či plakať od smútku či od šťastia? Taký ten nádherný, horko-sladký pokoj na duši. Akoby ste práve prežili jeden celý život a znovu sa vrátili do toho predchádzajúceho nedokončeného.
Po hladine Ponurého jazera plaví sa dievčina za šera.
Svetlušky svietia na cestu, vedú mi moju nevestu.
Prichádza za mnou v bielom člne, podáva ju vlna vlne.
Náš dlhý život plný lásky neskončí sa nikdy, veru nie,
keď príde smrť, tak krásnu dievku do cyprusu ukryjem.
Ak sa vás táto báseň ani len trošku nedotkne, je vysoko pravdepodobné, že ani kniha vás až tak nenadchne. Mňa dostala úplne celá, ako už dávno žiadna nie.
Možno je to lokáciou. Milujem divokú prírodu Severnej Ameriky, mám pre ňu slabosť ako niekto pre juhoázijské pláže so snehobielym pieskom. Možno preto ma drsné, vlhké a bahnité prostredie Severnej Karolíny nenudilo, skôr fascinovalo. Obdivujem, ako autorka dokázala z napohľad nevábneho prostredia sformovať tak hlboký, drsno-nežný príbeh s mnohými rovinami. Je veľkým umením napísať knihu, ktorá nie je plochá a čitateľovi ponúka okrem hlavnej dejovej línie aj mnoho silných a skrytých tém bez toho, aby to bilo do očí.
Ak hľadáte knihu plnú napätia, vzrušenia a dejových zvratov na každej 10. strane, táto jemne poetická, hĺbavá óda na prírodu a sonda do ľudskej mysle nebude asi to pravé pre vás. Áno, kniha obsahuje aj krimi zápletku, ku ktorej rozlúšteniu smeruje celý príbeh (a je naozaj dobrá), no predsa to nie je gro príbehu. To je omnoho hlbšie…
Je to nekonečná bolesť z opustenia.
“Mama príde,“ povedal jej.
“Neviem. Mala topánky z krokodíla.”
“Mama svoje deti neopúšťa. Mamy také nie sú.”
Samota. Inakosť. Ľudská krutosť.
“V hrudi jej pulzovala bolesť v tvare srdca.”
No zároveň neuveriteľné súznenie s prírodou a láska tak nežná a krehká, až vás z toho zabolí srdce. Z celej knihy sála mimoriadne silná úcta k prírode. Nedá sa ju nemilovať.
“Slnko ako teplá prikrývka objalo Kyine plecia a zahnalo ju hlbšie do močiarov. Občas v noci začula neznámy zvuk alebo podskočila, keď sa blízko zablyslo, no vždy, keď zakopla, bezpečne ju zachytila náruč zeme. Nakoniec, v nestráženej chvíli, bolesť v srdci zmizla, ako keď sa voda vpije do piesku. Stále prítomná, ale hlboko ukrytá. Kya položila ruku na dýchajúcu, mokrú zem a močiar prijala ako matku.”
“Prevracala stránky a pri každej mušli sa rozpomenula, ako ju našla, kde ležala na pláži, aké bolo ročné obdobie a kedy svitalo. Rodinný album.”
A tá obrazotvornosť, práca s jazykom, štylistika!
“Mama olejovými a vodovými farbami maľovala zátoky a západy slnka, farbami takými bohatými, až sa zdalo, že ich zlúpala zo samotnej zeme.”
“Barkley Cove svoje náboženstvo servírovalo natvrdo a fritované. V maličkej dedinke sa uživili štyri kostoly len pre belochov a černosi mali ďalšie tri.”
Celý príbeh a jeho spracovanie bolo pre mňa pohľadením pre dušu. Toto je kniha, kde každá veta má svoje čestné a zaslúžené miesto. Absolútne nič ma nerušilo, nevadili mi ani dlhé opisy prostredia a života, pretože sú tak skvelo literárne spracované, že ma vtiahli do seba.
O postavách a ich hĺbke by sa dala napísať samostatná kapitola. Zamilovala som si každú jednu, aj tú najzákernejšiu, pre ich nádherne citlivé a uveriteľné spracovanie. Hlavná postava Kya je pre mňa silnou a húževnatou hrdinkou, nad ktorou budem ešte dlho premýšľať. Ako vlastne nad jej celým príbehom.
A viete, kde raky spievajú? To vám neprezradím. Prečítajte si.
Ak sa vám zdá aktuálny pandemický stav sveta príšerný, prečítajte si Black-out. Zrazu si budete pripadať ako v raji. Som rada, že si ma kniha našla práve v tejto neľahkej dobe. Naberá tým na dôležitosti a uveriteľnosti. Black-out zažiť nechcete, verte mi. Ak neveríte, prečítajte si.
Keby som mala knihu hodnotiť podľa námetu a energie, ktorú autor vložil do všetkého štúdia, rešeršovania, konzultácií s odborníkmi a celkovo prepojenia jednotlivých oblastí a vytvorenia komplexného obrazu tragédie nevídaných rozmerov, dostal by vyššie hodnotenie než je najvyššie.
Black-out je však v prvom rade beletria a nie dizertačná práca, hoci mnohokrát som mala pocit, že čítam odbornú štúdiu a nie oddychovú literatúru. Veľká škoda až priveľmi detailných opisov jednotlivých pracovných postupov a technických a technologických podrobností. Nechápte ma zle, sama som niekoľko rokov pracovala v energetike, preto ma hneď na úvod kniha veľmi zaujala a potešila. Avšak celkovo by som z nej 1/3 vyškrtala, ubrala jej na suchom technickom opise a pridala na dejovej dynamike, na citovom prepojení čitateľa s postavami a celkovo na beletrizácii celého príbehu.
Kniha sa okrem dopadov na všetky oblasti života výrazne zaoberá aj mocenskou a politickou rovinou, čo mňa osobne až tak nebaví. Opäť by som tu mierne zredukovala najmä množstvo spomínaných inštitúcií, byrokracie a úradníkov. Áno, tak funguje náš moderný svet, ale žeby som o tom potrebovala tak rozsiahlo čítať v beletrii, to asi nie.
Nechcem však knihu iba kritizovať, pretože si to naozaj nezaslúži. Obdivujem autora, že dal dokopy tak detailné a v svojej podstate aj reálne dielo. Keď sa nad tým zamyslíte, niečo podobné sa môže kedykoľvek naozaj stať. A to vyvoláva skutočné zimomriavky. Následky vypnutia elektrického prúdu sú ďalekosiahle. Mnohé mi vôbec nenapadli, kým som si neprečítala Black-out. Tá predstava je naozaj desivá a núti ma premýšľať, či si k najbližším narodeninám nezaželám dieselový generátor. Zabudnite na zombie. Vypnutý svet je reálna apokalypsa.
Na záver mi nedá nespomenúť jednu krátku kapitolku venovanú Slovensku, ktorá bola vzhľadom na nie tak dávne udalosti spojené s prázdnymi skladmi Správy štátnych hmotných rezerv pre mňa mierne tragikomická. Autor to vystihol trefne a vlastne priam predpovedal, čo môže svet od nás v čase krízy očakávať...napoviem vám - nič.
Kniha sa nečíta ľahko ani rýchlo, ale ak vás zaujíma technickejšie spracovanie možnej apokalypsy, určite je Black-out tá správna voľba.
Od Alexandry Potter mám prečítaných viacero kníh a úprimne som rada, že táto kniha dospela spolu s autorkou. Na rozdiel od jej doterajších chic-lit kníh je táto zrelšia, dospelejšia, miernejšia. Pre young adult vekovú skupinu to môže byť sklamaním, keďže kniha je naozaj iná ako predchádzajúce. Osobne si ale myslím, že ako oddychové čítanie pre 30+ je ideálna. Pobaví, no zároveň veľmi trefne vystihuje aktuálny život žien, ktoré sa buď spoločensky cítia neisté, lebo sú single/bezdetné, alebo sú životne preťažené starostlivosťou o domácnosť, deti, manžela a organizáciou života celej rodiny. A v podstate zistia, že delenie žien podľa rodinného stavu je irelevantné, pretože všetky sme v tom spolu.
Čo mi (opäť) trochu prekážalo pri čítaní, boli opakujúce sa myšlienky, neustále pripomínanie a vysvetľovanie konania postáv. Áno, samozrejme, ide o nenáročnú, oddychovú literatúru, ale myslím, že aj tá sa dá robiť kvalitne a tak, aby uspokojila aj náročnejších čitateľov.
Hlavná postava Nell o sebe v celej knihe tvrdí, že má zmysel pre humor, no mne akosi unikal, navyše po prvej tretine knihy mi bolo jasné, ako príbeh skončí. Možno aj preto ma viac zaujali vedľajšie postavy a ich dejové línie, konkrétne úžasne moderná 80-nička Cricket a mrcha Annabel. Rozuzlenie príbehu resp. vzťahu medzi Nell a Annabel bolo síce na mňa trochu nereálne optimistické, ale opäť. Asi len preferujem trochu iný druh romantickej literatúry. I keď rozmýšľam, či túto knihu vôbec zaradiť medzi typickú romantiku. Je to skôr kniha zachytávajúca život ako taký, kde romantický príbeh hlavnej postavy je len jednou z rovín príbehu. Kniha je celkovo ladená mierne sarkasticky, čo ma bavilo. Zachytáva reálne situácie zo života, avšak nie tak realisticky ako napr. Lugand či Barreau. Potter zostáva verná svojej kategórii chic-lit, no zároveň ju posúva o level vyššie.
Zaujalo ma veľmi moderné a jasné štruktúrovanie knihy - príbeh sa odohráva v priebehu jedného roka, kniha je rozdelená na jednotlivé mesiace, pričom každý má svoj vlastný, jedinečný hashtag… #pacisamito.
Ak hľadáte niečo ľahké, napr. na letnú dovolenku, no zároveň nechcete cukrovú vatu plnú klišé, táto kniha by vás mohla baviť. Je aktuálna, trefná a sarkastická. Ja som si pri nej oddýchla aj napriek tomu, že žánrovo nepatrí k mojím top 10.
”Keď sa všetci natisneme k oknu, premýšľam nad tým, že toto sú skutočné zážitky - malé, neplánované, improvizované momenty, čo nepotrebujú ani fotografie, ani lajky, a práve na nich naozaj záleží.”
Námety Lukáša Cabalu ma nesmierne bavia. Hoci som zatiaľ okrem tejto novely čítala len jeho poviedku z antológie Fantázia 2019, jeho predstavivosť, hra s dimenziami, ohýbanie priestoru a času sú jedinečné a pútavé.
Na začiatok musím povedať, že ma nesmierne potešila obálka knihy. Je naozaj nádherná, vystihuje Trenčín, aký je a aký by mohol byť v nejakej inej dimenzii či ďalekej budúcnosti. Je známy a tajomný zároveň. Kniha je popretkávaná ilustráciami, ktoré nadväzujú na samotný dej. Priestorové obrazy sú nádherné. Ilustrácie s hlavnými postavami mňa osobne až tak nenadchýnajú, nie je to môj štýl, ale to im, samozrejme, vôbec neuberá na kvalite.
Príbeh samotný, jeho dejové a umelecké spracovanie, mi však opäť, rovnako ako pri poviedke Zabudnúť na Palermo, nie celkom sedel. Najmä zo začiatku som mala pocit, akoby sa autor potreboval rozpísať a sám dostať do deja. Mám rada úsečný štýl z krátkych viet, ale musí to byť ako streľba zo samopalu - čo veta, to silná myšlienka, či postupná gradácia. Tu mi to v tej strohosti chýbalo.
Na druhej strane sa mi ale páčilo, ako sa príbeh hlavnej postavy Vincenta prelína s jeho vlastným vymysleným príbehom. Je to naozaj bravúrne spracované. Ak si čitateľ nedá pozor, zrazu netuší, ktorý príbeh práve číta. Veľmi snové, tajomné, miestami s temnou atmosférou anonymnej metropoly. Knihu by som žánrovo zaradila do kategórie speculative fiction - niečo, čo nie je, ale môže byť. Je to mierne futuristické, imaginačné, moderné. Ak máte radi podobne ladené knihy, určite odporúčam.
Za mňa osobne knihu pocitovo hodnotím na 3,5 a zaokrúhľujem na 4 aj vďaka tej nádhernej obálke a celkovému obrazovému spracovaniu knihy. Kniha, ale najmä samotný autor, má veľký, zatiaľ nevyužitý potenciál. Teším sa na ďalšie príbehy.
Magický príbeh plný prekračovania hraníc, hľadania vlastnej cesty životom a boja s démonmi minulosti, či už z tej vlastnej alebo spoločenskej.
Kniha je písaná technikou prúdu vedomia, ktorá nie je ľahká na čítanie, ale keď si zvyknete (a to si zvyknete), číta sa veľmi pútavo a plynule. Zrazu máte pocit, akoby vety boli vašimi vlastnými myšlienkami. Je to veľmi sugestívne, no zároveň vďaka magickému realizmu aj snové čítanie, ktoré mňa osobne veľmi bavilo.
Páčila sa mi hĺbka samotného príbehu, ktorý je spletitý, bohatý na dej a na postavy, ktoré sa časom vyvíjajú a menia, no zároveň bravúrne zachytávajú charakteristické, priam archetypálne, povahové črty a vzorce správania. Osobne ma bavilo sledovať premenu hlavnej postavy Emmy, ktorá na začiatku príbehu nie je schopná nájsť v sebe dostatok odvahy. Nebojuje, mlčí a necháva sa viesť životom svojím okolím. Postupne však nachádza svoj vlastný hlas, svoje miesto na zemi a nebojí sa robiť vlastné rozhodnutia. Jej prerod z pasivity do aktivity je podaný citlivo, nenápadne a tým veľmi uveriteľne.
Nesmierne ma bavilo sledovať aj hlboký symbolizmus knihy. Symbol hranice sa tiahne v podobe ohňa a popoľa celým dielom. Avšak hranica tu má mnoho významov, nielen ako trpká spomienka čarodejníc. Príbeh je plný prekračovania hraníc medzi komunizmom a demokraciou, láskou a nenávisťou, ďalej tu máme nenávratné prekročenie hranice dospievania, či hľadanie hranice medzi spravodlivou vinou a bezduchým lynčovaním.
Najsympatickejšou postavou pre mňa prekvapivo nebola Emma, ale jej stará mama, ktorej rozprávanie miestami prerušuje to Emmino a prúd vedomia mu len dodáva na sile. Jej osobný príbeh je silnejší a trpkejší, než som čakala. Je to pozoruhodná žena, ktorá si v živote prešla peklom, šialenstvom, nekonečným smútkom a je len na čitateľovi, či budú jej rozhodnutia, ktoré mali predovšetkým chrániť jej najmilších, pre čitateľa pochopiteľné alebo neodpustiteľné. Sympatická mi bola aj jej mágia - jemná, nenápadná, taká “ľudová”.
Pre akú cestu životom sa Emma rozhodne - či ísť cestou čarov svojej starej mamy - sa dozviete až v úplnom závere príbehu. Ak máte radi magický realizmus prepletený s nie dávnou históriou, určite knihu odporúčam. Magická je nielen kvôli samotnému príbehu, ale aj vďaka témam a otázkam, ktoré vám po prečítaní zostanú víriť v hlave. Kto je pod pretvárkou a spoločenskou povesťou skutočne dobrý a kto zlý?
Ďakujem kamoške za odporúčanie knihy, nakoľko podľa obalu a nadpisu by som ju nikdy nezvolila - navodzuje dojem, že ide o varenie s prímesou erotiky a kombinácia týchto dvoch oblastí ma nikdy nebavila. Avšak kniha prekvapila. Je nežná, miestami jemne dojemná, láskavá. Príjemné čítanie.
Ústrednou postavou knihy je šéfkuchárka a majiteľka reštaurácie Lillian, ktorá o.i. organizuje kurzy varenia. O účastníkoch jedného takého kurzu je aj táto kniha. Páčila sa mi postava Lillian, ktorá v sebe už ako malá objavila talent/dar/cit pre riešenie ľudských problémov pomocou správne zvoleného jedla v danom momente.
Kniha ma prekvapila svojou štruktúrou, ktorá ma veľmi bavila, bola osviežujúca a zaujímavá. Lillian je venovaný len začiatok a koniec knihy, zvyšné kapitoly sú zakaždým venované inému účastníkovi kurzu, pričom dej plynule ubieha, zmena perspektívy nie je rušivá, skôr dodáva príbehu na rôznorodosti.
Rovnako oceňujem pestrú zostavu postáv a ich rozmanité životné príbehy, ktoré autorka vykreslila citlivo a uveriteľne. Podarilo sa jej bez zbytočného pátosu a drámy vykresliť aj dramatické, tragické a bolestivé scény.
Veľmi ma bavil aj autorkin štýl a obrazotvornosť:
"Kuchyně voněla vodou a mýdlem, ve vzduchu bylo cítit přátelství a spodní tón vášně tak jemný jako šafran a sladký jako estragon."
Záver knihy, ako to už pri tomto žánri býva, neprekvapil. Ale myslím, že to nebolo ani cieľom. Pri romantických knihách mám rada, ak sú písané jemne, nesú sa v pozitívnom tóne bez zbytočného osočovania, jedu a zloby. A táto kniha bola naozaj príjemná. Určite odporúčam ako oddychové čítanie, napr. na letnú dovolenku.
Och, a tie chute! :)
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
"Vrstvy nášho života sú navŕšené tak tesne, že nás v neskorších udalostiach stretávajú niekdajšie udalosti, nie ako čosi odbavené a vybavené, ale ako prítomné a živé.”
Obávala som sa pustiť do tejto knihy, nakoľko už z anotácie je jasné, že ide o.i. o vzťah neplnoletého chlapca s dospelou ženou, v svojej podstate o zneužívanie. Avšak nie je to jedinou a možno ani ústrednou témou knihy. Tých tém je totižto viac, sú poprepájané, ťažké, nie však deprimujúce, skôr na zamyslenie, zaryjú sa vám do pamäti a nútia vás neustále sa k nim vracať a premýšľať. Celkovo mám veľmi zmiešané pocity, pretože aj napriek závažnosti tém a morálnych dilem, ktoré kniha rieši, je napísaná tak, že človek zrazu nevie jednoznačne a skalopevne trvať na tom, kto je zlý a kto je dobrý, čo je správne a kde začína vina jednotlivca.
Vzťah hlavnej postavy, Michaela Berga s Hanou Schmitzovou je základom celého príbehu. Rozprávačom je samotný Michael, preto aj kniha pôsobí subjektívne a mätúco; nedokáže vám jednoznačne povedať, že Hana je vinná a zlá, nakoľko Michael ju svojím zvláštnym spôsobom miluje celý život. Možno nejde ani tak o lásku ako skôr o závislosť, ktorej sa sám nedokáže zbaviť. Je to jeho droga, ktorá mu rozožiera podvedomie, mení jeho povahu a správanie voči okoliu, ovplyvňuje a ničí jeho milostný a rodinný život. Jednou z otázok na dlhé diskusie zostáva, či bol ich značný vekový rozdiel hlavným dôvodom tejto obsesie, alebo by bol schopný sa takto zamilovať aj do rovesníčky, príp. do staršej ženy avšak už ako dospelý muž a nie ako neplnoletý mladistvý.
Ďalšou témou je Hanin analfabetizmus, za ktorý sa hanbí a ktorý oplyvňuje všetky jej životné rozhodnutia. Bola by skončila inak, keby sa nehanbila a otvorene priznala namiesto dobrovoľného vstupu do SS, ktorým chcela prekryť svoje nevzdelanie?
Ústrednou témou knihy je rovnako aj miera viny a stigmatizácia nemeckého národa po druhej svetovej vojne. Hana predstavuje generáciu, ktorá sa vojny priamo zúčastnila, ktorá má a musí pociťovať vinu za to, čoho bola súčasťou. Avšak autor sa zamýšľa prostredníctvom Michaela nad otázkou, nakoľko je nutné, aby trpeli aj ďalšie generácie, ktorých hlavným predstaviteľom je Michael. Samozrejmosťou je uznanie viny svojich predkov, poučenie sa z ich konania a neopakovanie ich chýb a mylných rozhodnutí. Ale je naozaj nutné stigmatizovať deti a ich potomkov, ktorým je prešlá vojna vzdialená a neznáma? Je to správne?
Myslím, že na hlbšie pochopenie knihy je viac než vítané poznať nemecké povojnové reálie, nemeckú ostražitosť hraničiacu až so strachom prejavovať národnú hrdosť, aby na nich svet neukazoval prstom, že presne tak sa predsa správali/správajú fašisti.
Kniha ponúka veľa podnetov na premýšľanie, nedá sa čítať len po povrchu. Ak sa tak čitateľ rozhodne, bude ho nudiť. K tomu svojou nemalou mierou prispieva aj nie veľmi beletristický štýl autora, ktorý je v prvom rade právnikom a z textu to cítiť. Je hutný, nie ľahko čitateľný, vyskladaný často z dlhých úvah hlavnej postavy s absentujúcimi dialógmi. Ak však máte radi hĺbavé knihy, ktoré vás nútia premýšľať aj nad vecami, ktoré považujete za jasné, určite odporúčam aj napriek autorovmu nevydarenému štýlu písania.
Moje očakávania neboli vysoké, kniha však sklamala viac, než by som čakala.
Najviac mi prekážal samotný štýl autorky, kedy je všetko opísané do detailu, nie je ponechaný žiadny priestor pre fantáziu. Jedným slovom - nuda. Avšak, paradoxne, aj napriek detailnému opisu všetkých postáv, ich vzťahov a minulosti, nedokázala som sa ani len s jednou z nich citovo prepojiť a vcítiť sa do nej. Mnohé, ak nie všetky, boli nesympatické, až patetické.
Svedomité opisy a vysvetlenia navádzajú čitateľa k lenivosti pri čítaní, kedy nemusí príliš premýšľať nad súvislosťami, keďže autorka mu ich aj tak všetky vysvetlí a pripomenie v ďalšom odseku. Ak však človek naozaj prestane dávať pozor, môže to viesť k zmätenosti, nakoľko autorka dosť nešikovne strieda perspektívu rozprávača bez viditeľného oddelenia. Napríklad, kým prvé dva odseky sú písané z pohľadu hlavnej hrdinky Nan, bez akéhokoľvek upozornenia či vizuálneho oddelenia je zrazu ďalší odsek napísaný z pohľadu jej syna. A po niekoľkých odsekoch opäť príbeh pokračuje z pohľadu Nan. Ak ste vnímavý a pozorný čitateľ, isto dokážete aj napriek tomuto nedostatku sledovať dej, môže to však znepríjemniť potešenie z čítania.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Na knihu som pozerala so zvrašteným čelom, či je toto naozaj to, čo chcem čítať. Vzťah dospievajúceho chlapca a dospelej ženy, hoci vzťahom to začalo byť, až keď dospel, ale predsa. Opäť kniha, ktorú by som v kníhkupectve odignorovala. Mala som obavy, či to nebude za vlasy pritiahnutá, presladená romantika a la Steel či Pilcher. Nebola.
Najviac ma prekvapivo bavila časť po návrate z ostrova domov, akými štádiami prešiel ich vzťah, ako sa zmenili ich životy a ako ich táto skúsenosť ovplyvnila a zmenila ich osudy.
Príbeh odohrávajúci sa na ostrove bol v svojej podstate dobrý, avšak chýbala mi hĺbka a detailnejšie spracovanie, ako sa vyvíjal ich vzťah. Ako sa menilo Annino vnímanie TJa, ako on dospieval, nielen suché konštatovanie v dvoch vetách a la "a z chlapca sa stal muž". Táto časť mi prišla dosť plochá, šla len po povrchu, čo je škoda, nakoľko bola jedným z ústredných zvratov v príbehu.
V deji ma dosť rušilo ich neustále riešenie toho, že smrdia... rečnícka otázka: vážne človek tak strašne smrdí, ak sa celé dni kúpe v mori a ak má k dispozícii aj dažďovú vodu? Ok, možno nevonia zrovna ako Chanel no.5, ale nie je to ani púť cez Saharu bez prístupu k vode...každopádne mi niektoré detaily príbehu prišli zbytočne preexponované.
Knihu odporúčam ako oddychové čítanie, ak človek nehľadá žiadne hlbšie myšlienky a životné múdrosti. Neprekvapí, no ani neurazí.
Legenda o zrade a odpustení, o úcte k starším, o vytrvalosti, odhodlaní, o starnutí.
Je to príbeh, ktorý nám má pripomenúť hodnotu a múdrosť starých ľudí, ktorým by sme mali za ich prežitý život, nech už bol hocijaký, prejavovať rešpekt a nepodceňovať ich len na základe veku.
"Myslia si, že sme staré a zbytočné. Ale zabudli, že my tiež máme právo žiť. Takže, ak máme zomrieť, zomrime pri práci, a nie posediačky."
"V ťažkých časoch sú niektorí ľudia krutejší ako vlky."
Samotný príbeh neprekvapil, avšak ako to pri legendách býva, je poučný a hlboký, cítiť z neho rešpekt k predkom. Zaujal ma aj životný príbeh samotnej autorky, jej atabaský pôvod a spôsob života, vďaka ktorému dokázala naozaj bravúrne a realisticky zobraziť drsný spôsob života Atabaskov na Aljaške.
Kniha je útla, prečítať sa dá za jeden večer. Nesúďte knihu podľa obalu a nedajte sa odradiť jeho nemodernosťou.
