Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
knihy sú ❤️
pre mňa najviac (severská) krimi, dráma, a Rowlingová (Galbraith).
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tak ako aj kniha začína doslova od konca, aj ja tak začnem. Záver knihy bol omračujúci, mindfuck. V hlave mi hmýrili myšlienky, ktoré aj po týždňoch neviem upokojiť. Vrahov vzorec - zabitie matky a následné ultimátum pre otca, aby našiel dieťa, bol mrazivý a zároveň do bodky premyslený. Sériového vraha sa pokúša dolapiť Alexander Zorbach, bývalý policajt a súčasný novinár. Okrem toho, že bojuje s vrahom, bojuje aj sám so sebou - snaží sa vyrovnať s traumou z minulosti a vlastnými démonmi.
Túto hru Fitzek rozohral brilantne, a to aj napriek tomu, že som vraha uhádla (postáv je v príbehu relatívne málo). Úprimne, musela som si nechať priestor na to, aby som knihu vstrebala. Pár dní som čítať nemohla, lebo som bola stále myšlienkami v knihe. Rafinovanejšie to už byť nemohlo. Ďalšia výborná Fitzekovka.
Názov temné kone neodkazuje na temnotu týchto nádherných a elegantných zvierať. Tie ublížiť nedokážu. To človek, v ňom je temnota. V mysli, v duši.
Pätnásťročná Roan Montgomeryová je predurčená na skvelú jazdeckú kariéru. Je asertívna, ambiciózna, na svoj vek veľmi mentálne vyspelá. Ide v šľapajách svojho otca a zároveň trénera, zlatého medailistu a snaží sa vykročiť z jeho tieňa. Roan však žije život plný klamu. Za fasádou nádejnej olympioničky sa skrýva ustráchané, zneužívané dievča. Pred svetom hrajú s „ockom“ rolu dokonalej rodiny, vo vnútri je však Roan zmietaná protichodnými pocitmi – zhnusením zo svojho (nevlastného) otca, ktorý ju od ranného veku zneužíva, a zhnusením zo seba samej a svojich vlastných túžob. Všetko sa zmení keď Roan stretne chlapca, do ktorého sa zamiluje. Will však nezapadá do jej sveta, a aj napriek tomu ho pomaly rúca a na jeho ruinách stavia nový, čistý svet. Roanina poslušnosť sa vďaka Willovi rozpadá a príbeh speje k neodvratnému koncu.
Kniha ma roztrhala na kusy. Nečítala sa ľahko, a zároveň som v napätí obracala strany a čakala, kedy si Roan konečne uvedomí, že si je strojcom svojho vlastného šťastia.
Masterpiece.
P. S. prosím, dajme knihe jazykovú korektúru, ktorú si zaslúži.
Dystopický román Ostrov bez pamäti je bezkonkurenčne najzvláštnejší príbeh, aký sa mi dostal do rúk.
Ostrov, z ktorého nie je úniku, pohlcuje postupne spomienky na najskôr bežné a neskôr až bytostne nevyhnutné predmety. Šťastlivci, ktorí si spomienky na zmiznuté predmety uchovávajú sú prenasledovaní pamäťovou políciou, ktorá neúnavne sleduje všetkých obyvateľov na ostrove. Príbeh sa zameriava na spisovateľku, ktorá síce o spomienky na predmety prichádza, ale tým, ktorých spomienky neupadli do zabudnutia, veľmi odvážne pomáha. Príbeh dotvárajú brilantne vykreslené postavy a ponurá atmosféra ranného precitnutia do reality, v ktorej opäť chýba ďalší predmet, ktorý ešte včera poznali a používali. Príbeh dopĺňajú úryvky z rozpracovaného románu hlavnej postavy, ktorý by som si aj v skutočnosti prečítala.
Z môjho pohľadu boli posledné zmiznutia nepochopiteľné, i keď to bol záver, ktorý som od začiatku očakávala.Stav mysle ľudí, ktorí prichádzajú o spomienky, je možné prirovnať k príznakom depresie a nie nepochopiteľného ignorantstva, ako som sa sprvoti nazdávala.
4*/5
Čo robíte, keď spíte?
Somnabulizmom, alebo námesačnosťou, trpí 1% dospelej svetovej populácie (u detí ide až o 10%). Námesačný človek je schopný udržiavať zmysluplnú konverzáciu či vykonávať bežné činnosti akými sú práca na počítači či dokonca šoférovanie.
Fitzek nám vo svojej knihe vykreslil verný obraz námesačného Leona, ktorý žije dva životy. V detstve podstúpil psychoterapeutickú liečbu, ktorá ho mala somnabulizmu zbaviť. Námesačnosť sa v dospelosti vracia a Leon kvôli dôsledkom svojich nočných rozhodnutí zažíva najhoršie dni svojho života. Rozhodne sa teda monitorovať svoje nočné potulky na kameru. Zistenia sú však desivé...
Námesačný je nervy drásajúci psychotriler, ktorý už od prvej strany servíruje čitateľovi maximálnu dávku napätia. Postavy sú uveriteľné, držia sa skôr pri zemi a riešia bežné problémy, takže Leonov stav ešte viac kontrastuje s normálnym prostredím. Nič však nie je tak, ako to na prvý pohľad vyzerá, koniec je prekvapivý a ešte prekvapivejšie otvorený, takže čitateľ v podstate musí svoj záver vytvoriť sám. Knihu by som prirovnala k Lehannovmu Prekliatemu ostrovu.
Vyzdvihujem zasvätenie čitateľa do odbornej problematiky somnabulizmu, a taktiež perfektne vykreslenie desivej atmosféry. Mňa osobne záver na 100% nepresvedčil, a preto 4/5.
Poznáte ten pocit, keď dočítate knihu a viete, že vo vás zostane roky? Takých kníh som za život našla len pár a Osamelosť prvočísel medzi ne patrí. Získala si ma osudmi hlavných postáv, ktoré celý život trpia pre traumu, ktorú utrpeli v detstve a pre ktorú sú v každodennom živote neuveriteľne osamelí. Osamelosť doslova kričí z každej stránky, autor veľmi dbá na symboliku, dokázal s neuveriteľnou ľahkosťou popísať ťarchu rozhodnutí, ktoré sa s človekom ťahajú celý život.
Autorov štýl je elegantný a minimalistický, hrá sa s čitateľovou psychikou, zaoberá sa neľahkými témami akou je sebapoškodzovanie, anorexia, homosexualita či neschopnosť prejavenia citov.
Osamelosť prvočísel by som určite nezaradila do kategórie kniha pre každého - je pomerne depresívna a zvláštna, núti čitateľa zamyslieť sa nad vlastným osudom a rozhodnutiami, a ak vo vás po jej prečítaní nezostal zvláštny nepokoj, asi ste ju nečítali správne.
Druhá Bryndzova kniha v tejto sérii opäť nesklamala. Detektív šéfinšpektor Fosterová tento krát prenasleduje sériovú vrahyňu. Autor vysvetľuje dôvody konania vrahyne, čo je asi najzaujímavejšia časť knihy.
Škoda toho odhalenia páchateľa už v úvode - čitateľ nemohol zapojiť svoje "detektívne" vlohy a hľadať vinníka spolu s Erikou. Ďalšia vec, ktorá mi prekážala, bol pretrvávajúci postoj skoro všetkých kolegov voči Erike - okrem 2-3 postáv ju neznášajú takmer všetci.
Ale!
Podľa mňa bola kniha ešte lepšia ako prvá "bryndzovka". Veľmi sa mi páči nový zvrat medzi hlavnou postavou a kolegom a so zatajeným dychom čakám, ako sa situácia vyvinie.
V päťdielnom príbehu zodpovedajúcom etapám života Marilyn Monroe vykresľuje autorka biedne detsvo Normy Jeane (pravé meno Marilyn), škody spôsobené psychotickou matkou a neprítomnosť neznámeho (a vytúženého) otca, bezútešné roky strávené v detskom domove, popisuje úskalia mladej Marilyn pri ceste ku sláve, zahŕňajúce sexuálnu láskavosť šéfom štúdií, ktorí ju považovali za netalentovanú a hlúpu, zatiaľ čo potajme profitovali z jej filmov. V ďalšej časti autorka popisuje Marilynine manželstvá pričom čitateľa opäť len utvrdzuje v tom, že túžba po manželstve pramení v nenaplnenej potrebe bezpečia a lásky. Autorka pozoruhodne zachytáva Marilynine správanie, zraniteľnosť, prchkosť a perfekcionizmus. Marilyn je od začiatku odsúdená na zánik spôsobenú kombináciou cynického hollywoodskeho vykorisťovania, závislosti na drogách a chybných rozhodnutí milencov a priateľov: krutá manipulácia a temný zásah JFK je poslednou ranou pre jej krehkú postavu. V závere sa autorka priklonila ku kontroverznej teórii o Morilyninej smrti.
Kniha opisuje nielen Marilynine život (okrem vlastného pohľadu pridáva reálne fakty), ale zároveň veľmi tvrdo a úprimne vykresľuje obraz Hollywoodu v 40. a 50. rokoch; predstavuje obsadenie osobností filmového mesta, od hercov a agentov až po producentov, režisérov a vedúcich štúdií. Aj napriek tomu, že kniha nie je životopisom založenom na 100% faktoch, zachytáva Marilynin osamelý a smutný život a koniec absolútne identicky.
Na aurorkin štýl písania je potrebnú veľkú dávku trpezlivosti, ale po za čítaní sa ju človek musí dokončiť, aj keď veru nejde o žiadne ľahšie čítanie.
Vo svete, kde je ľudská individualita a sloboda mysle trestaná ako najhorší myšlienkový zločin, žije a rozpráva svoj príbeh Winston Smith, úradník žijúci v Oceánii (bývalom Anglicku). V krajine zmietanej Angsocom - ideológii založenej na popieraní známeho, na nekonečnej vojne a na fakte, že ekonomická nerovnosť bude trvať navždy, ste neustále sledovaní. Hierarchia systému vychádza z Veľkého brata, vodcu, v ktorom spoločnosť, resp. straníci vidia poloboha. Vojna sa nemá skončiť tak ako tomu je vo svete, ktorý poznáme. Vo svete Winstona Smitha je vojna stála, pokrok sa musí zastaviť a najočividnejsie fakty sa musia poprieť. Dôležitejšia než svetová vojna je vojna Strany s ľuďmi s nepohodlnými názormi a myšlienkami.
Dystopický román 1984 je pre mňa absolútnym vrcholom tohto žánru. Orwell už v roku 1949 načrtol a ostro odsúdil totalitný režim, ktorý bohužiaľ naďalej zostáva hrozbou pre našu a budúce generácie.
