Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
keď sa príliš bojím, prečítam si Harryho Pottera.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Moja prvá kniha od tejto autorky a musím priznať, že moje očakávania, čo sa týka žánru, neboli naplnené. Hoci ma atmosféra príbehu zaujala natoľko, že som knihu dočítala, ani v jeden moment som nebola napnutá ako strunka. Pre mňa osobne tam chýbalo to poriadne „thrillerovanie“, na ktoré som pri tomto type kníh zvyknutá.
Najviac mi prekážala detektívna línia. Hlavná postava, Barbara Atkinsová, celý čas „vyšetrovala“, zbierala informácie, no ani raz som nemala pocit, že by im rozumela, spájala ich alebo sa na niečo zmysluplné prišla. Všetka jej práca vyznieva napokon do prázdna, pretože záver prípadu v podstate zariadil niekto iný, s pocitom: „...išiel, zistil, vyriešil, povedal to Barbare“
Zistené informácie sa podľa mňa neukázali ako relevantné pre vyriešenie prípadu v tejto knihe. Možno budú dôležité v sľúbenom pokračovaní, no potom by som očakávala, že sa tento diel príbehovo lepšie uzavrie. Dočítala som zo zvedavosti, ale v podstate som neustále čakala na moment, ktorý by konečne potvrdil, že Barbara urobila niečo podstatné, okrem toho, že v tom meste proste bola.
Musím začať s autorkiným procesom. Podľa všetkého to vyzeralo tak, že autorka si otvorila stránku s erotickými poviedkami, vybrala filtre: Light BDSM, Telesné tekutiny, Do trojky (do štvorky?), stlačila EXPORT a na záver na to ľapsla tú kreslenú obálku.
Ani ma to neurazilo, ani neuchvátilo. Skôr som si v polke knihy povedala, že asi nie som cieľovka. Jednoducho sa mi nechce na každej tretej strane prečítať si stále iný detailný opis sexu z každej strany. Mne v tom chýbalo napätie, vzrušenie (nie to sexuálne), možno dráma. A to sa dá mať v knihe, aj keď hlavná postava miluje nie troch, ale kľudne aj päťdesiat chlapov! (nehovorím, že tam zapletka nebola, ale ta kniha ma 728 strán a do takej 650 o zápletke sa hovoriť nedá)
Ak ste v knihe hľadali hlbší zmysel polyamórie, obávam sa, že ho zatienili potoky spermií z úst do úst. Hlboké úvahy sú tu sekundárne, primárne je dobré prepláchnutie.
Subjektívne hodnotím, že ak je TOTO obraz POLYAMORIE, tak nie som fanúšik. A dávam dôraz na TOTO. Napriek tomu, že o polyamórii nemám žiadne informácie, mám pocit, že táto kniha jej dáva veľmi zlé meno.
Autorka sa síce snažila asi kvadripiliónkrát vložiť Rachel do úst slová, z ktorých tiekol med: „Srdce mám veľké jak zemeguľa a lásku na rozdávanie, patrím každému, láska nemá hranice...“ ale v praxi to znamenalo len: „Šukajte ma všetci kedykoľvek, akokoľvek veľmi silno, často, rýchlo.“
Obraz, ktorý sa mi vynorí pri spomienke na túto knihu, je: Zalepená Rachel od spermií a pred ňou kľačiaci traja chlapi, ktorí ju prosíkajú pohľadom, aby ju mohli preťahovať a nezáleží im na tom, či pri tom niekto ju bude preťahovať tiež.
Preto nechcem knihu hodnotiť. Je to zle propagované. Absolútne nesúhlasím s tým, aby sa toto dielo zaradilo do Romantiky alebo Erotické. Zaradiť to tam je ako tvrdiť, že tsunami je len trochu väčšia vlna!
Myslím, že touto knihou by sme mali započať novú kategóriu vyhľadávania: Porno príbehy. A v kamenných kníhkupectvách navrhujem zriadiť špeciálnu sekciu, do ktorej sa bude vchádzať cez červený zamatový záves s preškrtnutou 18-tkou. Toto nie je román o láske; toto je Manifest Tekutinovej PolyAmórie, ktorý sa tvári ako romantika kvôli svojej obálke.
Navrhujem hodnotiť ju Emotikonmi:
Hodnotenie:
Čítala som viacero kníh s tematikou rodinného fyzického týrania niektoré boli silnejšie, iné menej. Ale ak sa pri takejto ťaživej téme dá vôbec hovoriť o „dobrej“ knihe, potom je to práve vtedy, keď autor dokáže čitateľa preniesť do predsiene, kde Johnny drží Seana v náručí, deti stojace za nimi sa trasú a mama bez slova naznačuje, že musia utekať. A práve tam, v tej chvíli, sa čitateľovi so srdcom to srdce rozbúši strachom.
Aj keď už na začiatku tušíme, aká bude peripetia, kríza aj vyvrcholenie, chceme čítať ďalej nie pre to, čo sa stane, ale ako to autor napíše. V jeho podaní sa každá scéna mení na intenzívny zážitok. Nejde len o dej, ide o spôsob, akým nás prenesie do priestoru, medzi postavy, do ich prežívania.
Práve preto mám podozrenie, že autor čerpal z vlastnej skúsenosti. Emócie, ktoré opisuje, sú natoľko presné a silné, že umožňujú čitateľovi pochopiť Shannon a možno aj seba. Verím, že každý, kto zažil aspoň zlomok toho, čo kniha opisuje, vie, aká zložitá je ľudská psychika a ako odlišne môžu jednotlivé postavy prežívať to isté peklo či už je to Shannon a jej neustále ospravedlňovanie a plachosť, Joey a jeho drogy, alebo dokonca Darren a jeho útek, návrat, predstava pomoci.
Áno, nájdeme tu aj tínedžerskú lásku, ale lásky ako takej je tu omnoho viac je hlavným ťahúňom celého príbehu. Je tým, čo postavy drží nad vodou. Láska medzi kamarátmi, partnermi, súrodencami… je tým, čo v tom všetkom chaosu pôsobí ako pevný, bezpečný pilier. Pretože láska má mnoho podôb, aj keď sa to zdá ako sakra klišé, nie je len srdiečka a muckanie sa.
Ale aby som bola úprimná a spomenula aj to, čo ma na takýchto sériách kníh irituje (unpopular opinion) vadí mi, keď je príliš nasilu vopchaný navnaďovač na iný príbeh zo série. Lizzie a jej sestra, Claire a Gibsie… veď vieme, že ide o ďalšie knihy. Každý, komu sa štýl autorky páči, si ich určite prečíta už len preto, že dúfa, že budú rovnako dobré. Tak prečo tá poistka typu „hej, bude to masaker, kúpte si knihu o Lizzie… a teraz späť k dobitej by Shannon“?
