Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilMoje srdcovky
Moje aktivity
Autorka Mary Beard (profesorka antickej histórie) v dvoch esejách a niekoľkých doslovoch (k reprintom anglických vydaní) rozvíja všeobecne známu tézu o vplyve antickej kultúry na naše súčasné vnímanie sveta, resp. postavenia žien v spoločnosti. Zaujímavo a expresívne píše o vnímaní žien v súčasnej spoločnosti a názorne dopĺňa túto myšlienku na príkladoch "mocných" žien (a v obrazovej prílohe).
*
Kniha sa snaží chronologicky zmapovať momenty, kedy museli ženy zmĺknuť na pokyn mužov. Začína hneď v Homérovej Odysei, kde Telemachos prikáže matke Penelope, aby zavrela ústa a išla tkať a on sa mohol porozprávať s ďalšími mužmi. Pokračuje napríklad tragickým príbehom Medúzy (mne jej vždy bolo ľúto), Io, Filomély a iných žien, ktoré nasilu donútili mlčať o skutkoch, ktoré na nich napáchali muži. Všetky legendy premieta do našich zaužívaných vzorcov správania.
*
V druhej časti poukazuje na dvojitý meter našej spoločnosti. Muž, napríklad kandidát na anglického premiéra, nevie na otázky reportéra o mzdách ľudí správne odpovedať. Ani jeho protikandidátka nemá tušenia, ale ju na sociálnych sieťach zvozia a ponadávajú jej, kým k mužovi blahosklonne poznamenajú, že do ďalšieho interview by si to mal doštudovať.
Dokonca je niekedy jedno, aký názor zastávate, vždy sa nájde niekto, kto vám vynadá alebo vás v lepšom prípade pošle k sporáku variť. A to treba zmeniť!
Nedávno som podľahla Instagramovému "šialenstvu" okolo knižky Bezhviezdne more a priniesla som si ju domov. Plná očakávaní z (väčšinou) superlatívnych recenzií som sa pustila do čítania. Hneď v prvých kapitolách som však narazila na hrubý múr "rozprávkovej" jednoduchosti, ktorá mala asi v čitateľovi navnadiť pocit magickosti a čarovnosti, ale mňa jednoducho vytáčala. Neustále som mala pocit, že čítam sloh nejakého školáka na prvom stupni ZŠ. Jednoduché vety pospájané spojkou a. Dookola. Enumerácia vlastností alebo javov (s hádajte akou spojkou?) a! (Prepáčte, že som až takto ironická, ale neskutočne ma to vytáča aj teraz.). Druhá dejová línia (prítomnosti) je písaná oveľa dynamickejšie a lexikálne vyspelejšie (chvíľu som naozaj rozmýšľala, či je chyba v preklade alebo autorka písala "elementárne" úmyselne, ale práve pri čítaní druhej dejovej línie som pochopila autorkin štýlový zámer s "rozprávkami"). Keď sa však prehryziete týmto (približne sto stranovým) úvodom, konečne sa dopracujete k dychberúcemu príbehu, ktorý očarí.
Rozumiem, prečo Bezhviezdne more uchvátilo množstvo čitateľov po celom svete. Je písané pre náruživých knihomoľov, ktorí by dali čokoľvek za to, aby mohli tráviť čas na mieste prepchatom knihami a príbehmi ako je Srdce alebo Prístav na Bezhviezdnom mori.
Dojem niečoho "poznaného, či známeho" v čitateľovi umocňujú aj priame, či nepriame alegórie na dobre známe príbehy, napr. na pohári z tekutinou je priviazaná mašlička s textom "Vypi ma". Niekomu môže vadiť autorkine prepožičiavanie si motívov z iných príbehov, najmä ak sú očividnejšie, napr. ako spomínaná narážka na Alicu v krajine zázrakov . Neviem do akej miery bolo požičiavanie si motívov zámerné, resp. nezámerné. Určite bolo využité s cieľom priblížiť sa čitateľovi, zreálniť svet hlavnej postavy. Mne viac vadila akási "reklama" známym značkám... pre príbeh nebolo potrebné uviesť, do akej kaviarne si pôjdu kúpiť kávu a pod, ale našťastie, nebolo toho veľa.
Knižku určite odporúčam všetkým milovníkov dobrej fantasy. Mňa môžno neočarila úplne (asi som už na podobný štýl stará), ale rozhodne neľutujem, že som sa nechala inšpirovať a kúpila som si Bezhviezdne more. Bolo to krásne čítanie.
