Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Práve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2022
2019
2022
2021
2020
Moje aktivity
Skúsený čitateľ, odhalí pointu či zámer knižky v momente, keď si je pozorne prezrie obálku knihy. Prednú aj zadnú časť tejto dvojknihy. Ako sa hovorí, v jednoduchosti je krása a dodám, že aj sila výpovede autora. Teda skôr ilustrátora, keďže text tvorí naozaj len pár viet. Milujem detské knihy, ktoré majú potenciál kreovať vnimavejšie deti ako boli aj sú generácie dospelých pred nimi.
Čítať viac
Po docitani tohto príbehu som ostala trošku nespokojná. Z nevyuziteho potenciálu, ktorý knižka premárnila. Potom som si uvedomila, že cieľovou kategóriou sú mladí čitatelia možno okolo 12 rokov. A tak som bola chapavejsia. Ja by som si vedela tieto stretnutia literárnych postáv a hlavného hrdinu vedela predstaviť aj podrobnejšie, hravejsie. Zároveň som sa nedokázala zbaviť toho, že sem tam na mňa spoza príbehu vyskakoval aj Balkov hrdina z románu Ostrov. Tematický veľmi podobná záležitosť, literárne menej kvalitná. Tento pomyselný súboj vyhráva Alfonzo.
Celkovo príjemné a nenáročné čítanie.
Faustovská otázka, čo je lepšie - či kniha, alebo film - v tomto prípadne vôbec nie je podstatná. Podstatné je, že Cunninghamovi sa podarilo výborne diela a rovnako aj režisérovi l, ktorého netreba penivat, lebo si ho autorka tohto príspevku nepamätá a je nepovažuje za dôležité si ho vygooglit, aby dodržala intelektuálnu pózu. Film som videla už dávno a s radosťou môžem napísať, že knižka je presne ako film. Živá, pulzujúca a nevypocutatelna. Presne ako samotná Virginia. Celý tento text vnímam ako poctu jej tvorbe. Text plynie tak ľahko hoci otvára neľahké témy. Vedela by som sa ním nechať unášať ešte niekoľko hodín.
Čítať viac
"Môj život sa prakticky a nenávratne zlomil. Asi mu chýbala nejaká výstuž.
Keď zatvorím oči, vidím nalomené steblo a ten druhý, kratší koniec - jednoznačne ho vidím kratší, prevísať a skláňať sa k zemi. Môžem nahmatať bod zlomu; ako pekne to znie: bod zlomu, skoro ako začiatok niečoho nového, ale nič to nemení na veci, že imaginárne steblo v ruke neviem vystrieť."
.
Po rokoch som si prečítala Morituri znova. Je to drobná nenápadná knižka. Ani obálkou neohúri, meno autorky aj titul ledva vidieť. A stále aktuálna. Podľa mňa je trochu aj generačnou výpoveďou. Generačnou v zmysle človeka v istom veku; hrdinka je pred štyridsiatkou. Zaujalo ma, ako nenápadne a citlivo odhaľujeme bytostnú podstatu hlavnej hrdinky. Nie je to žena, ktorá chce byť v popredí. Prvú tretinu knihy tvorí viacmenej len pozorovanie pacientov, s ktorými sa stretáva na oddelení. Celý okolitý svet pozoruje, nehodnotí, len sa nad ním zamýšľa. Niekedy cez citáty z Máraiovych kníh, ktoré má rozčítané, niekedy cez vlastné zážitky.
Knižka neohúri a v tom je jej sila. Myslím, že veľmi citlivo zachytáva neviditeľný život, ktorým žijú ľudia okolo nás. So svojím strachom, s racionálnym postojom, ktorý nemajú potrebu zverejňovať a s trápeniami, ktoré namiesto toho, aby vyvolávali frustráciu dokážu ich samých posunúť ďalej.
