Wishlist Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje čitateľské kolekcie
Wishlist Moje aktivity
Musím povedať, že mám zmiešané pocity.
Kniha Leave Me Behind od K.M. Moronova ma dosť bavila a aj keď nie som úplne fanúšičkou dark romance, niečo na tom mi sadlo (ale tvárim sa, že ten koniec sa nestal. Proste nie). Tak som si povedala, že military dark romance dám ešte jednu šancu.
Na začiatku som bola dosť sklamaná a premýšľala som, či knihu vôbec dočítam. Očakávala som oveľa viac napätia a chémie medzi vraždiacou mašinou Morim a jeho novou kolegyňou. Miesto toho som však dostala takých vlažných friends with benefits. Kde bola tá jeho neovládateľná agresia? Nenávisť? Napätie? Nemal ju chcieť zavraždiť každých pár minút?
Ok, úplne chápem, že sú na nejakej samovražednej misii, emócie sú vypäté, smrť číha spoza každého rohu, takže človek rýchlejšie a ľahšie priľne k osobe, s ktorou trávi čas. To beriem… ale popravde, Mori za mňa vyžaroval viac golden retriever energy než energiu neľudského zmutovaného vojaka. Rozumiem, že pointou bolo ukázať, kto je naozajstným nepriateľom a že pod tým strašným zovňajškom sa skrýva zranená ľudská bytosť, ale… ale. Niečo v tom pre mňa jednoducho nefungovalo.
Asi som to až príliš porovnávala s tým neskutočným množstvom chémie, ktorú mala Nell s Bonesom. Pri ich príbehu som až cítila, ako zo stránok srší ich chémia a sex. Toto nebolo zlé, ale nemôžem povedať, že by som cítila rovnaké nadšené očakávanie zo spoločných scén. Toto proste len… bolo.
Ale zlepšilo sa to, a môžem povedať, že ma veľmi bavila zápletka. Armádne Hunger Games pre najlepších kadetov boli napínavé a zaujímavé. Veľa surových a miestami až nechutných opisov - autorka sa naozaj nevyhýba detailnému násiliu, čo som si nečakane tiež užila. Prišlo mi, že kniha mala možno viac príbehu než len smut scén, čo je určite plus.
A najlepšia vec? Ten koniec. Za mňa nečakaný zvrat a napínavý záver, ktorý ma okamžite nalákal na pokračovanie. Hneď by som vzala ďalšiu časť a pustila sa do nej. Mala som z toho fakt obavy, pretože koniec Leave Me Behind ma traumatizoval svojou sladkosťou a úspešne pokazil môj celkový zážitok z knihy Tak snáď to tentokrát dopadne výrazne lepšie.
3/5
Nuveriteľne intímna spoveď Liz Cameron o jej živote v sekte.
Je to silný príbeh mladej ženy plnej pochybností a obáv, ktorá si hľadá svoju cestu životom, pričom je vtiahnutá do sekty. To, akým spôsobom Liz napísala a prerozprávala svoj príbeh od samého začiatku až do konca, robí knihu neodložiteľnou. Obdivujem autorku, že dokázala nájsť odvahu a detailne odhaliť čitateľom svoje spomienky, zážitky, pocity a myšlienky, ktoré ju sprevádzali počas tohto životného obdobia. Je to surový a dojímavý príbeh plný bolesti, ale aj nádeje.
Veľmi oceňujem prepojenie príbehu na psychológiu a to, že vysvetlila, akým spôsobom sekty fungujú a aké taktiky nátlaku využívajú. Tým povyšuje text z „len“ príbehu na osvetu o sektách. Myslím, že si budem musieť prečítať aj ďalšiu knihu zameranú na psychológiu kultov, pretože nedokážem pochopiť, ako sa takto ľahko dá „vymyť mozog“.
Aby to nevyznelo zle - žiadny victim blaming a ani trochu nepochybujem o sile a presvedčivosti, ktorou dokážu sekty pôsobiť. Len mi to všetko príde tak neuveriteľné, že to nedokážem úplne uchopiť. Ako ľahko sa dá ľudský mozog oklamať, keď sa k nemu dostanú v nesprávnom čase nesprávni ľudia…
Fakt ohromné čítanie. Fascinujúce a desivé zároveň. Som rada, že sa táto téma rozoberá viac, že preživší majú silu a odvahu prehovoriť o svojich zážitkoch, a že je dostupných viac informácií pre nás ostatných, aby sme mohli opatrnejšie a obozretnejšie rozoznávať manipuláciu a nátlak nielen v sektách, ale aj v každodennom živote.
5/5*
Ďalší deň priniesol ďalší príbeh o dievčine, ktorá chce byť dobrou a poslušnou dcérou, a tak proti svojej vôli plní všetky priania svojich rodičov… až kým nezistí, že má odvahu robiť vlastné rozhodnutia.
Aby to nebolo len tak, k príbehu sa pridáva jeden očarujúci a fešný polork, trocha zamilovaného snívania o jeho kloch na jej perách a celkom zábavná cesta vo dvojici, ktorá obom prinesie množstvo nečakaných situácií.
Tak čo, navnadil vás popis pridať si knihu do TBR listu? Popravde, ja som okamžite prepadla tomu krásnemu obalu a ilustráciám, lebo čo si budeme - jednoznačne súdim knihy podľa obalu
Príbeh je rýchly a rovnako rýchlo sa rozvíja aj romantická linka. Keďže som celoživotný fanúšik slowburn romantiky, prvé „hriešne“ myšlienky prišli na môj vkus až príliš skoro, ale vzájomná príťažlivosť medzi hlavnými postavami fungovala.
A v podstate Guinevere bola „dáma v nesnázích“ a Oscar jej princ na (čiernom) koni. Takže je jasné, že sa do seba postupne zahladia - ona zistí, že on vlastne nie je taký ufrfľaný, a on zas, že princezná nie je tak bezbranná, ako sa na prvý pohľad zdalo.
Boli chvíle, keď som očakávala trošku viac deja. Alebo aspoň hlbšiu zápletku. Občas som mala pocit, že len donekonečna putujú lesom a močiarmi (na druhej strane cestovali cez celý kontinent, takže to asi chvíľu potrvá ).
Celkovo Zakázanú lásku považujem za príjemnú a zábavnú knižku - naozaj cozy vibes, nenáročný a pohodový dej doplnený milými postavami. Posledné kapitoly vo mne opäť prebudili záujem a konečne prišla aj trocha akcie (fakt som potrebovala vedieť, čo sa skrýva v tej truhlici).
Knižku hodnotím 3,5 / 5 a v ďalšom vydaní si poprosím mapu. Lebo knihy s mapami sú vždy lepšie
**„Neodolateľný bastard stretne neoblomnú mrchu.“**
Už v tejto chvíli som vedela, že toto bude vončo. Keď samotný názov prvej kapitoly udáva tón celej knihy.
Zábavná. Úderná. Chaotická. Enemies-to-lovers, ale tak poriadne.
Úprimne môžem povedať, že som sa pri tejto knihe fakt nasmiala. A teda nie málo.
A vzdávam obdiv svojmu mužovi, že vydržal všetko moje blabotanie a úmorné snahy o vysvetlenie vtipných scénok, úplne vytrhnutých z kontextu
A ten slowburn? Nekonečne oceňujem.
Akože viem, že mám slabosť pre tento typ príbehov, takže som možno *trošku* zaujatá, ale autorke sa fakt podarilo krásne vystavať vzťah medzi Aurienne a Osricom. To napätie, to nekonečné doťahovanie… ach, áno prosím.
Keď jediná osoba, ktorá vás môže zachrániť, je zároveň všetkým čím pohŕdate, dokážete jej zveriť svoj život? A ako v sebe nájsť vôľu liečiť a obetovať kus seba niekomu, kto je pre vás stelesnením zla?
Osric aj Aurienne, obaja majú veľa dôvodov si nedôverovať, ale len jeden dôvod spolupracovať. A práve táto ich odlišnosť je zdrojom väčšiny zábavy a skvelých dialógov.
Veľmi ma potešilo, že aj keď sa medzi hlavnými postavami začali objavovať sympatie a múry nedôvery pomaly padať, autorka si zachovala predošlú úroveň humoru, a neukrátila nás o ich štiplavé poznámky a vtipné výmeny.
A už som spomínala, že som si to užívala? Akože fakt veľmi?
Musím povedať, že som mala celkom vysoké očakávania… a aj tie boli prekonané. Plus body dávam za zaujímavý magický systém a za to, že okrem lovestory má kniha aj dej (a prekvapivo napínavý).
Takže áno, skvelá a zábavná kniha, ktorá sa veľmi ľahko dostala do mojej topky.
Jediné negatívum? Na slovenský preklad ďalšej časti si asi ešte budem musieť počkať
4.5/5
Tak toto bola fakt zábava
Ľahké, vtipné, originálne čítanie, proste ideálne na oddych po dlhom dni.
Nehovorím, že som nechcela vymeniť prácu a ísť robiť s Evie a Rebeccou pre Zloducha… ale… možno trochu hej
Dej má veľmi rýchly spád, aj keď je prekladaný častými vnútornými úvahami (Evie alebo Zloducha, POV sa strieda). Užila som si toto rozprávkové prostredie, okorenené troškou klasických (a aj menej klasických) „kancelárskych“ situácií. Lebo úprimne... kto by nechcel mať pred prácou na schodoch draka?
Evie a Trystan boli skvelá dvojica, bavila ma ich dynamika, vzájomné podpichovanie, ale i to, ako mu pomáhala znovu objaviť kúsky jeho duše, na ktoré už aj počas rokov naháňania za pomstou zabudol.
Bavil ma aj slowburn. Je tu pekne vidieť, že sa dá fantasy rom-com napísať aj bez množstva explicitných scén, dokonca vlastne aj bez plnohodnotného romantického vzťahu. Bolo to trochu ako sledovať prvú sériu nového seriálu je jasné, že sa tie dve veľmi odlišné postavy k sebe ťahajú, vo vzduchu je cítiť flirt, ale až do konca sa medzi nimi nič zásadné nestane… a skončí to presne v tej najnapínavejšej chvíli, takže musíte čakať na ďalšiu sériu
A ten koniec?! Plot twist som až do poslednej chvíle nečakala... no nič, pokračovanie je proste očividne povinnosť.
Za mňa veľmi príjemná, originálna kniha plná sympatických postáv. Jednoznačne odporúčam.
4 / 5
Zase raz horor… a zase raz sa pýtam: prečo si to robím?
Niežeby bola kniha zlá vôbec nie. Len moja tolerancia na strašidelné veci je… povedzme si úprimne, dosť nízka.
Ale! Aj napriek tomu som si to užila.
Čarodejnice ma proste lákajú zvláštnym spôsobom a *Prokletý deník* ma vtiahol hneď od začiatku. Krátke kapitoly, viac dejových línií a ten nepríjemný pocit, že niečo nie je v poriadku…
To, čo sa dialo Rachel a Ashley? Nope.
Ja by som bola preč pri prvom náznaku problému. Predstava malých nohsledov, čo sa potichu zakrádajú v mojom dome? Brrr.
Ale úprimne, asi som sa najviac bála o dobrého psíčka Bustera. Ten pre mňa ostáva najväčším hrdinom príbehu, haha.
Časti z Thadovej knihy ma bavili asi najviac. To je presne ten typ príbehu, ktorý by som si chcela prečítať celý. Možno ma to bavilo ešte viac než súčasná dejová línia.
Súhlasím s tým, že autor budoval nepríjemnú atmosféru a strašidelnosť knihy je postavená ne celkovom tiesnivom pocite, z ktorého niet úniku. Bohužiaľ, nezanechalo to vo mne až taký dojem, ako som si pôvodne myslela.
Celkovo: dostala som, čo som chcela zimomriavky, creepy atmosféru, kult, chaos.
Ale ten koniec… ten bol trochu uponáhľaný.
Fakt sa Jej privŕženci vzdali tak rýchlo? Po tom všetkom? Hmm…
Takže: nie topka, ale ani sklamanie.
Niečo tomu však chýbalo, aby ma to úplne odrovnalo. A asi sa ani nebudem báť večer ísť do kúpeľne.
3,5
V Ur Dinyé medzi klamstvami a strachom, ticho prežíva pravda.
Skôr než začnem písať o obsahu, ešte chvíľku sa musím rozplývať nad neskutočne krásnym obalom knižky. Od prvej chvíle, čo mi prišla, sa na ňu neviem vynadívať. A ešte taký detail čierna a zlatá sú farby Kadrovej tetrarchie. Fakt pecka. Čím viac som bola uchvátená obalom, o to viac som sa bála, že budem sklamaná. Čo ak som zas prepadla ďalšej booktokovej prechválenej romantasy, kde erotické scény vypĺňajú nedostatky v príbehu?
Odpoveď znie: vďakabohu nie. Asi to nie je najlepšia kniha, ktorú som kedy čítala, ale moje očakávania splnila. Zaujímavý svet plný mágie, nových pravidiel a teda aj hromady nových neznámych slov. Až v polke knihy som zistila, že na konci je ukrytý slovník a výklad jednotlivých rún. Keby som to vedela od začiatku, asi by bolo čítanie o niečo jednoduchšie.
Čo mi však v knihe vyslovene chýbalo, bolo nejaké základné vysvetlenie fungovania celého sveta, pozadie náboženstva a vzniku tetrarchátu niečo, čo by viac priblížilo, ktoré veci sú dôležité a prečo. Nie len názvy bohov vymenované pri ich bedákaní, ale aj kontext, akú zohrávajú úlohu v dianí celého sveta.
Sila príbehu bola ukrytá v jeho hĺbke. Mimo romantickej linky zohráva v knihe dôležitú úlohu politika a morálka. Moc a viera, zneužité na dosiahnutie vlastnej slávy a bohatstva. Korupcia a pomáhanie zločincom po známosti, spôsob, akým mocní manipulujú verejnosťou a ovládajú ju skrze strach… to všetko je až desivo povedomé. Hŕstka odvážnych ľudí, ktorí hľadajú pravdu a odpovede, je zneškodnená. A aj vo chvíli, keď všetko poukazuje na zdroj toho zla, tak klamú do očí a sú úplne schopní pretočiť naratív vo svoj prospech. Zmeniť realitu tak, aby sa spravodlivosť zdala nedosiahnuteľná. Ten, kto má moc, rozhoduje o tom, čo je pravda.
Z tohto dôvodu zbožňujem fantasy (a celkovo literatúru). Pretože mi to často prináša nádej. Z pera autora vznikne príbeh, ktorý popisuje nefungujúci a frustrujúci systém, ale zaobalí ho do mágie. A keď k tomu pridá jedného či dvoch odhodlaných a nezlomných hrdinov, odrazu… odrazu sa už nič nezdá nemožné. Lúč svetla v období temna.
Takže kniha nesie posolstvo, ale pozitívne hodnotím aj hlavné postavy. Sú trošku klišé mladá a odhodlaná pravdolovkyňa a tichý, zamračený tetrarcha. Hnev, smútok, pomsta to všetko sú silné emócie a ľahko vyvolávajú ďalšie silné emócie. Chémia medzi postavami ma bavila, aj to, že nás autorka dosť dlho napínala a neskočili na seba na strane desať.
Takže ja som z knihy dostala minimálne taký zážitok, ako som dúfala. Dej skončil relatívne uzavreto, ale úprimne môžem povedať, že sa na ďalšie pokračovanie teším. Asi si ešte rada vychutnám nejaký čas v spoločnosti zachmúreného Kadru.
A nakoniec - nádej nemusí byť hlasná; možno je to len tiché presvedčenie, že pravda si raz nájde cestu von.
4/5*
No dobre, tak toto bolo dosť pútavé počteníčko!
Musím povedať, že ak by grécki bohovia boli skutoční, myslím, že by boli presne takí, ako sú popísaní v tejto knihe. Nafúkaní, arogantní, zamilovaní sami do seba a urážliví. Proste také klasické krehké ego (hej, hovorím o tebe, Zeus).
Veľmi originálny príbeh, nápaditý, aj keď v niektorých aspektoch mi trochu pripomínal Hunger Games mocní sa zabávajú na utrpení slabších, hry usporiadané len pre ich pobavenie, takmer ako reality show. Bezohľadnosť voči utrpeniu, ktoré svojou zábavkou spôsobujú. Veď čo je krátky život smrteľníka v porovnaní s úžasnou božskou existenciou?
Na to, že kniha bola celkom dlhá, by som očakávala viac… kontextu. Dej bol nabitý akciou, tá bola napísaná zábavne a dobre sa čítala, ale chýbal mi tam nejaký hlbší pocit. Aj vzťah medzi Lyrou a Hádom bol dosť rýchly, v niektorých chvíľach možno až trochu odfláknutý… a možno len ja nie som fanúšikom okamžitej posadnutosti. Neviem. Proste mi prišlo, že je to celé medzi nimi hlavne o príťažlivosti (ktorá tam určite bola), ale veľmi rýchlo a bez väčšieho podkladu tam začali padať slová ako láska a zamilovanosť. Akože chápem, Hádes bol príťažlivý a oblbol ju tým svojím bozkom, ale… aby mu všetko úplne odpustila? Eh, na to by som asi potrebovala viac informácií.
Celkovo som sa asi nedostala úplne do hlavy hlavnej hrdinky. Nemala som pocit, že by som jej nejako hlboko rozumela. Na jednu stranu bola plná pochybností a nedôvery v samu seba, na druhej strane sa po hlave vrhala do každej nebezpečnej situácie a hrdinsky zachraňovala každého priateľa aj nepriateľa. Čo by bolo v poriadku, ale chýbala mi odpoveď… prečo? Čo ju k tomu vnútorne viedlo? Dokážem pochopiť jej nechuť k samotným hrám a ich absurdnosti, takže už len z tohto dôvodu sa ich bohom snažila trošku pokaziť… ale neviem. Mohlo to byť viac rozvité.
Tak či tak, určite si prečítam pokračovanie a teším sa naň, hlavne po tom napínavom konci. Bohovia sa možno hrajú so životmi smrteľníkov, ale ja sa očividne nechám vtiahnuť aj do ich ďalšej hry.
3,5
Neviem, čo presne som očakávala od knihy, ktorá sa odohráva na Hellp Desku v Pekle… ale zážitok z čítania bol ako svieži vánok počas horúceho dňa.
Jaysea Lynn vzala všetky zlé a desivé veci, ktoré nám povedali o posmrtnom živote, a pretvorila ich v niečo krásne. Detailne a zaujímavo vytvorený svet posmrtného života ma okamžite vtiahol do čítania. Spôsob, akým opísala svoju verziu Raja, to, ako sa vyhrala s opisom jeho obyvateľstva… to bolo pre mňa veľmi nové. A interaktívny dom (pardon, Karlton), kde na teba počká tvoje milované zvieratko? Ach, môže byť nejaká krajšia predstava?
Neskutočne ma hriali pri srdci aj vzťahy medzi obyvateľmi posmrtného života. Toľko príjemných a pozitívnych postáv v jednej knihe, to ani neviem, či som už niekde zažila. Je naozaj potešujúce si predstaviť, že nech bol smrteľný život akokoľvek náročný, potom na vás čaká krásny svet plný duší, ktoré sa k sebe správajú s rešpektom a úctou. Kiežby sme tak vedeli žiť aj v našich bežných životoch.
Samozrejme, nie všetky duše si zaslúžia svoj osobný Raj. Ale aj táto myšlienka bola uchopená veľmi zaujímavo: Peklo nie je len miestom trestu, ale aj príležitosťou na zmenu. To, že smrť nemusí byť konečná a každý má príležitosť na svojich chybách zapracovať a pokúsiť sa zmeniť, mi príde skoro ako revolučná myšlienka. Určite sú ľudia, ktorí si ďalšie šance nezaslúžia. Ale koľkí robia hrozné skutky len z dôvodu nekonečnej generačnej slučky, kvôli ktorej nepoznajú nič iné? A pokiaľ sa rozhodnú na sebe zapracovať, nezaslúžia si novú príležitosť? Nehovorí viera práve o tom, že máme možnosť svoje činy oľutovať a pokúsiť sa byť lepší?
Hlavné postavy mi neskutočne prirástli k srdcu. Lilly, zničená ťažkým životom, z ktorého si nesie svoje traumy, ale aj tak nájde silu nechať staré rany za sebou a pokúsiť sa z každého nového dňa dostať maximum. Jej sila pretvoriť tie zlé veci na niečo dobré bola krásna. Vykročila zo svojej komfortnej zóny a popritom sa snažila zahodiť všetky predsudky, ktoré by jej mohli brániť v žití.
A Belleth… to je proste chodiaca zelená vlajka. Naozaj neviem, kedy naposledy som čítala knihu s tak pozitívnym a netoxickým hlavným hrdinom. Jasné, morálne šedí fešáci majú niečo do seba… ale čo tak rohatý, veľký, emocionálne dostupný démon, ktorý dokáže komunikovať svoje potreby a nebojí sa partnerke ukázať všetky svoje stránky? A ešte k tomu je super sexy a vtipný. Takého beriem všetkými desiatimi.
Nekonečne oceňujem zrelosť a nekomplikovanosť ich vzťahu. Proste z toho všetkého šli tak krásne príjemné pocity, že sa od knihy nedalo odtrhnúť a cítila som ju ako pohladenie na duši. Opis takéhoto posmrtného života, kde sú všetci milí, rozumní, komunikujú medzi sebou s rešpektom a dokážu mať zdravé rozhovory o všetkom, čo potrebujú… to nie je niečo, čo čítam každý deň. A ešte k tomu v knihe boli rozobraté vážne a komplikované otázky.
Veľmi som si to užila, veľmi dobre mi to padlo a určite sa teším na ďalšiu knihu od autorky.
Nadšených 5/5
Čítať „Uložte naše kosti do polnočnej pôdy“ od V. E. Schwab bolo ako vychutnávať si kúsok tej najlepšej čokolády na jazyku.
Pomaly sa rozpúšťala, vychutnávala som si každý moment a nevedela som sa jej nabažiť. Nie je to kniha s rýchlym dejom, je potrebné sa ponoriť do nežného a poetického jazyka autorky a vychutnať si jej skryté krásy a nuansy.
Do čítania som sa pustila v podstate bez očakávaní. A ani som len netušila, ako veľmi mi v živote chýbala kniha, ktorá spája príbeh o ženách kráčajúcich za svojou slobodou, upíroch a boji proti predsudkom a očakávaniam spoločnosti.
Sabine. Charlotte. Alice.
Tri ženy, tri storočia, tri životy spojené tenkou nitkou osudu, ktorá sa prepletá celým príbehom a dáva mu význam. Každá z nich je úplne iná, a pritom sú všetky lapené v okovách ukutých z predsudkov a spoločenských očakávaní. A každá z nich sa v istom momente ocitne pred tou istou voľbou.
Príbeh Sabine je o hlade. Nenásytnom, neutíchajúcom a nezastaviteľnom. Sabine si je vedomá, že si zaslúži viac. Viac, než jej môže jeden život ponúknuť. Jej túžba ju ženie stále vpred, bez ohľadu na to, čo po nej zostane, bez výčitiek nad cenou, ktorú za to musí zaplatiť. Vždy dostane to, čo chce.
Vďaka Sabine som mala pocit, že som prežila tisícky životov. Autorka nás necháva ponoriť sa do jej mysle, akoby v nej nechala plynúť všetky vlastné pocity hnev, žiaľ, túžbu, odhodlanie, ľútosť… Sabine je divoká, plná protikladov. Miesi sa v nej túžba po slobode a zároveň hnev na túžbu po slobode ostatných. Po celý čas počúvala, aká je jej úloha, ako sa má správať, ako má žiť, bez možnosti vybrať si a rozhodnúť sama o svojom osude. A potom… potom sa miska váh preváži.
Z koristi sa stane predátor.
Kto ju zastaví? Kedy má človek vlastne dosť? A prečo prestať, keď nemusí niesť zodpovednosť za svoje skutky?
Príbeh Charlotte je o láske. O túžbe nasledovať volanie svojho srdca, povedať áno a nechať si poblázniť hlavu. O tom, ako nás city dokážu zaslepiť, nútia nás zbierať črepy a lepiť praskliny stále dookola. Koľkokrát je možné odvrátiť zrak? Je utrpenie adekvátna cena za pocit byť milovaný? A ako veľa sme ochotní riskovať iných, len aby nás nepohltila samota?
Príbeh Alice je o hneve. O hneve na činy iných, ktorých sa dopúšťajú a ktoré priamo či nepriamo formujú náš život. O rozhodnutiach, na ktoré nemáme dosah, no aj tak nás zásadne ovplyvňujú. O neférovosti situácií, v ktorých sa ocitáme bez vlastného pričinenia a ktoré nás nútia robiť rozhodnutia, ktoré nechceme. A o ľútosti nad životom, ktorý mohol byť ale už niet cesty späť.
A najdôležitejšia otázka, ktorá sa ozýva zo všetkých troch príbehov…
Čo všetko sme ochotní obetovať pre slobodu?
Moja prvá kniha od V. E. Schwab a spôsob, akým sa hrá so slovami na papieri, ma úplne pohltil. Ženy ako stvorenia plné nerestí, túžob, krutých činov a manipulácie, no vyrozprávané ako pohladenie na duši. Je to rovnakou mierou hororový príbeh, ako je to ľúbostný príbeh.
Koniec mi priniesol rovnaké pocity ako celá kniha. Minulosť musí zostať minulosťou, výčitky nemajú žiaden význam.
A vždy je možné začať písať nový príbeh. Stačí mať odvahu.
5/5*
