Polnočné slnko
Dlho očakávaný návrat do sveta Twilightu je jednoznačne triumfom. Ikonický príbeh Belly a Edwarda nadobúda nový temný podtón. Pre Ewarda je to najzaujímavejšia udalosť, akú kedy zažil počas svojho dlhého života... Čítať viac
Dlho očakávaný návrat do sveta Twilightu je jednoznačne triumfom. Ikonický príbeh Belly a Edwarda nadobúda nový temný podtón. Pre Ewarda je to najzaujímavejšia udalosť, akú kedy zažil počas svojho dlhého života... Čítať viac
Našli ste v našom obsahu nejaké nepresnosti? Dajte nám o tom vedieť.
Pred tým než sa ku mne kniha dostala som si prečítala všelijaké recenzie a najviac si spomínam na tie negatívne. Preto som sa do čítania púšťala s tým, že okej toto mi tu asi bude vadiť, toto bude zdĺhavé, toto budem chcieť preskakovať...a tak čítam, čítam a ani neviem ako a som pomaly na konci a z knihy som mala stále rovnaký pocit ako na začiatku. Podľa mňa bola úžasná. Kedysi som Twilight zbožňovala a knihy som poznala skoro naspamäť, tak sa asi dalo čakať, že pri Polnočnom slnku to nebude inak, ALE! odhliadnuc od toho mi kniha poskytla veľmi zaujímavé doplnkové informácie. Vďaka tejto časti som si Bellu skutočne obľúbila. Pretože pasáže, ktoré z pohľadu Belly boli veľmi svižne prejdené, tuto to bolo presne naopak. Tým pádom rozhovory, ktoré prebiehali medzi ňou a Edwardom nám poskytli lepší obraz o tom aká skutočne je, čo má rada, čo sa jej páči atd. Zároveň sa mi hrozne páčilo to ako sme mohli nahliadnuť do hlavy rôznym ľuďom skrz Edwardovu schopnosť a zažili sme s ním situácie, ktorých Bella nebola súčasťou. Časť s prenasledovaním bola veľmi hejtena a zase, mne prišla dosť zaujímavá. Naopak časť, kde hrali bejzbal bola pre mňa celkom únavná a nezáživná. Edwardova osobnosť bola miestami taká, že no už sa rozhodni, čo chceš, ale nijak zvlášť ma to neštvalo, brala som to úplne normálne.
Čítať viacVydavateľstvo TATRAN patrí dnes medzi menšie vydavateľstvá, nakoľko sa stalo rodinnou firmou. Svoju stratégiu zameriava na tie najzaujímavejšie tituly zo zahraničnej beletrie, ale aj na vyhľadávanie nových slovenských autorov. Nosným prvkom je beletria pre dospelých, ale v posledných rokoch sa orientuje aj na motivačné knihy a skutočné príbehy, ktoré si získavajú stále viac a viac čitateľov. Pre nás je dôležitá každá kniha nielen pred, ale aj po vydaní, keď si vyžaduje ďalšiu osobitú starostlivosť, aby ju ocenil čo najširší okruh čitateľov.
Ako vzniklo vaše vydavateľstvo?
V septembri oslávi vydavateľstvo Tatran 70 rokov od svojho vzniku. Za ten čas prešlo rôznymi právnymi formami, ktoré kopírovali historické udalosti nášho národa. Menilo sa aj zloženie vydávaných titulov, každá doba si žiadala niečo iné. Čo sa však za celé desaťročia nezmenilo, sú obľúbené beletristické edície, do ktorých zaraďujeme tie najzaujímavejšie tituly, ako edícia bestsellerov LUK, Svetová tvorba a Slovenská tvorba.
Podľa čoho si vyberáte tituly, ktoré vydáte?
Každý titul starostlivo vyberáme so zreteľom na čitateľa, či už náročného, alebo takého, ktorý si chce pri čítaní oddýchnuť a uletieť do iného sveta. Okrem toho je pre nás veľmi dôležité myšlienkové posolstvo každej jednej knihy a z toho prameniaca inšpirácia. Pri spracovaní všetkých publikácií dbáme však na kvalitnú textovú úpravu a technické spracovanie knižky, aby kniha bola umeleckým artefaktom a spĺňala kritérium nášho hesla – knihy pre hodnotnejší život.
Na ktorú knihu ste najviac hrdí?
Vždy na tú poslednú vydanú! Pretože to je chvíľa, kedy žijeme konkrétny príbeh tej -ktorej knihy, až kým ju nenahradí nová. Ak by sme vyzdvihli jednu knihu, bolo by to nefér voči ostatným. Dokonca náš vkus vo vydavateľstve sa natoľko líši, že vyberáme len tie knihy, na ktorých sa spoločne zhodneme. Ak by kritériom úspechu bola predajnosť, tak jednoznačným šampiónom je Chatrč od W. P. Younga. Veľmi si však vážime knihy z edície Svetová tvorba a autorov ako Toni Morrisonová, Julian Barnes, Woody Allen, ktorí obohatia čitateľa nielen myšlienkovo, ale sú aj prekladateľským prínosom.
„Chceme toho víc a víc, a tahle iluze, že jsme s to mít víc a víc, tahle neověřená teorie, že je něco víc k mání, muže přetrvávat díky slovům, díky jazyku a jeho obratnému nebo inspirovanému užívaní. Ale je něco víc, co lze mít? A jestliže ano, jaká je povaha toho "víc"? Cožpak řada nejmoudřejších mužů neodhazovala v pokročilém věku jednu věc za druhou, až nakonec neměli nic než sami sebe, anebo to, co jim ze sebe zbývalo, a tvrdou podlahu, na které uléhali k spánku, prostý šat, do něhož se halili, nebo se jim aspoň přikrývali, misku, z které pojídali nejprostší pokrmy, lžíci a nic nebo skoro nic víc? Cožpak se ti nejmoudřejší z nás nezbavili všeho haraburdí a krámů světa a nezavrhli s ním celou tu iluzi a teorii "více"? Ale nový život chce víc, dítě chce víc, jinoch chce víc a téměr každý chce víc po celý svůj život. Ale jaká je pravá podoba tohoto "víc", které je tak žádoucí, že se nikdo nepřestává snažit je získat?“