Habibi

Už samotná anotácia spolu s prenádhernou obálkou sľubuje temný príbeh bez cenzúry, ktorý nie je vhodný pre čitateľov mladších než 18 rokov a takisto nie je pre zaryté romantičky... alebo žeby bol aj pre tie?

Sama autorka neraz vystríhala čitateľov, že sa rozdelia na dva tábory. Na tých, čo budú túto knihu milovať a naopak tých, čo ju budú nenávidieť. Ja som sa zaradila do toho prvého a myslím si, že to má na svedomí autorkin štýl písania, ktorý jednoducho chytí a nepustí.

Osobne som do tejto knihy išla so zvedavosťou. Zaujímalo ma, či po romantických Horkosladkých esenciách dokáže Baja napísať príbeh, ktorý je pravým opakom. Celkom som sa obávala, či nepôjde len o bezduchý príbeh, kde bude každá stránka nabitá sexom a vlastne o nič viac nepôjde. Mýlila som sa. Táto kniha má dušu. Možno trochu temnú, ale pretkanú lúčmi svetla, ktoré žiaria natoľko jasne, že temnotu účinne vyháňajú.

Cassie sa občas správala ako hrozná trubka. Nechala si ublížiť a veľmi rýchlo odpustila. Lenže ona jednoducho taká bola. Mala dobré srdiečko, a tak s ňou občas Habibi zametal. No veľká vďaka za to, pretože aspoň nenosila nálepku dokonalej bytosti, ktorá snáď ani nepatrí do nášho sveta.

No a Habibi... Moje pocity pri čítaní boli asi nasledovné. Trhala som si lupienky na imaginárnej sedmokráske a potichu si žundrala: má ju rád, nemá ju rád... Výsledok lupienkového súboja vám neprezradím, názor si musíte urobiť sami.

Ale späť k tým romantičkám. Ja romantička som, dokonca beznádejná, a kniha sa mi napriek tomu (alebo práve vďaka tomu?) páčila. Ja som si tie omrvinky romantiky pozbierala a strážila ako Habibi svoj smiech.

Páči sa mi, že Baja sa nebojí experimentovať a nedrží sa zubami-nechtami jedného žánru. Páči sa mi, že zariskovala a dovolila nám nahliadnuť za oponu sveta, o ktorom sa iní boja hovoriť nahlas. Že sú tam vulgarizmy? No a čo. Neviem si predstaviť, že by hrdinovia v tomto románe nadávali dokelu, do ritky, alebo podobne. Bolo by to na smiech. Ja osobne si myslím, že vulgarizmy do kníh patria, ak sa hodia k danému žánru a nedá sa slovo vyjadriť slušne.

Mne sa inak veľmi páčil aj koniec bez epilógu, pretože nechal na čitateľovi, nech si záver dotvorí sám. No myslím si, že viacerí z nás sa do toho epilógového aspoň trochu trafili. Ja som najskôr knihu odložila, zamyslela som sa nad tým, ako by som chcela, aby to skončilo a až potom som sa vrhla na epilóg. A za mňa teda spokojnosť nadovšetko. Aspoň sa mi potvrdili moje predstavy.

Habibi vám poskytne celú škálu pocitov. Budete nervačiť, budete sa smiať, budete plakať, budete sa modliť, aby vám stránky pod prstami tak rýchlo neodsýpali. Takže ak si trúfate na túto emočnú jazdu, smelo do toho. Za mňa super!

A ešte jedno (ne)odporúčanie na záver: Nečítajte túto knihu vo verejných dopravných prostriedkoch, keď hrozí, že vám niekto bude nakúkať cez plece a čítať zarovno s vami. Alebo čítajte, no len na vlastnú zodpovednosť.

Kniha ma začala nudiť už po pár stranách keď som pochopila, že dej je predvídateľný, jedno klišé strieda druhé, vadili mi vulgarizmy a v podstate ma nezaujíma ako to celé dopadne. Kniha možno osloví tínedžerky.