O lásku sa neprosí - Miroslava Varáčková
O lásku sa neprosí
8,46 €
Pri nákupe nad 49 € máte poštovné zadarmo

O lásku sa neprosí

Miroslava Varáčková

žije a tvorí v Trnave. Je vydatá a má dve malé deti. Píše príbehy pre young aldults (mladých dospelých) a väčšina jej kníh sa radí do žánru fantasy. Je verná novým, originálnym témam. Vo voľnom čase sa venuje svojej rodine, s ktorou často chodí do hôr. Miluje svoje deti, manžela, knihy,...

Vydavateľstvo
Motýľ, 2009
223 strán
3 hodiny čítania

Volám sa Hana a vždy som si myslela, že život je oveľa zložitejší, ako v skutočnosti je, pretože jediné, na čom naozaj záleží, je láska a vôľa prežiť... Čítať viac

Volám sa Hana a vždy som si myslela, že život je oveľa zložitejší, ako v skutočnosti je, pretože jediné, na čom naozaj záleží, je láska a vôľa prežiť... Čítať viac

8,46 €

Bežná cena Bežne 8,90 €

Ušetríte 5 %
Vypredané

Zadajte e-mail a budeme vás informovať, keď bude kniha dostupná.

Odporúčané tituly a kolekcie

Viac o knihe

Volám sa Hana a vždy som si myslela, že život je oveľa zložitejší, ako v skutočnosti je, pretože jediné, na čom naozaj záleží, je láska a vôľa prežiť.
A preto po prvé: naučím sa milovať život, mužov a seba a po druhé: odpustím svojej matke, že ma to nenaučila ona.

Napätý príbeh plný nepochopenia, domáceho násilia, boja o prežitie a zúfalých pokusov o preklenutie vlastného strachu, ale aj nachádzania vlastných hodnôt a pravej lásky. Ponúka pohľad na život v manželstve s tyranom z dvoch rôznych uhlov, toho utrápeného Luciinho a pohľadu jej dcéry Hany, ktorá zanevrie práve na tú, ktorá si to najmenej zaslúži, na svoju matku. Hana v zajatí vlastnej zatrpknutosti, aj napriek úpornej snahe nikdy nepodľahnúť zaľúbeniu, spoznáva niekoho, kto dá jej životu celkom iný rozmer...
Čítať viac
223 strán
3 hodiny čítania
Väzba
pevná väzba
Rozmer
133×205 mm
Hmotnosť
322 g
ISBN
9788089199938
Rok vydania
2009
Naše katalógové číslo
74996
Štýl
erotický, romantický
Jazyk
slovenčina
Pôvod
Slovensko
Vydavateľstvo
Motýľ
Kategorizácia

Našli ste v našom obsahu nejaké nepresnosti? Dajte nám o tom vedieť.

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

4,8 / 5

123 hodnotení

110
7
3
2
1

Ako sa vám páčila kniha?

Recenzie čitateľov

Vivaldi
29.3.2022
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Myslím si, že k tejto knihe by som sa asi dobrovoľnou cestou nikdy nedostal, nakoľko som vôbec nemal nikdy potrebu a ani záujem o tvorbu Miroslavy Varáčkovej. No potom mi jedna kamarátka dala úlohu, aby som si prečítal nejakú jej knihu a povedal čo si myslím.... nuž... myslím si, že toto bude asi najdlhší komentár, aký som kedy na Martinus napísal, ale je potrebné si to prejsť.

Na úvod ešte poviem toľko, že ak túto knihu milujete (čo podľa hodnotení, ktoré tu sú asi viacerí skutočne milujú), užívajte čo máte radi. Každý máme radi iné veci z iných dôvodov. Ja si ale osobne myslím, že téma knihy dala niektorým ľuďom klapky na oči, pretože si myslím, že toto je jedna z najhorších kníh, čo som mal možnosť čítať za celý svoj život. A jediná cesta pre pani Varáčkovú ako autorku odtiaľto mohla ísť hore.

Ale aby som nezačal hneď kritizovať tak poviem, že téma nie je zlá (hoci nie originálna a bola spracovaná lepšie) a aj fakt, že máme tu skombinované 2 príbehy, ktoré sa postupne odvíjajú je celkom zaujímavé (hoci si myslím, že keby to bolo urobené formou "ja rozprávania" mohli tie postavy mať trošku väčšiu dávku charakteru a lepšie sme mohli zachytiť ich emócie. Rozprávanie treťou osobou robí príbeh sterilnejší a menej razantný). No čo sa týka toho spracovania, tak je to absolútna katastrofa.

V prvom rade je problém, že autorka sa tu na mnohých miestach začne neskutočne vykecávať o veciach, ktoré nie sú podstatné a dokopy nesmerujú nikam. Ako napríklad predstavenie postavy "Pavúka", ktorý tu je dokopy len na dvoch miestach v celej knihe. Ale vysvetlenie jeho prezývky máme dokopy asi na pol strany. A takýchto momentov je tam oveľa viac.

Taktiež je treba povedať, že autorka absolútne nezachytáva príbeh komplexne alebo širokouhlo. Všetko je veľmi priamočiare. Sledujeme udalosti a nezaberáme celý priestor. Nepoznáme Haniných spolužiakov. Nepoznáme dokopy susedov, žiadnych priateľov, nikoho. Príbeh sa na takéto veci absolútne nesústredí. Nedáva nám žiadne detaily, nič čo by to prostredie a ten príbeh urobilo skutočnejší pre mňa ako čitateľa.

Miesto toho autorka zaberá čas v knihe neuveriteľnými prirovnaniami a metaforami, ktoré asi majú pôsobiť originálne, no vychádzajú mi len ako neskutočne gýčovité, prázdne a trápne. Plus miestami nechápem čo nimi chcela povedať.

Príklad 1 - "Bezhranične túžím zliať naše osoby do jednej a bez zbytočného vysvetľovania splynúť so slnečnými lúčmi odrážajúcimi sa od kvapiek rannej rosy na utekajúcom vlaku"
Príklad 2 - "Lucii okamžite automaticky padol pohľad na jej vypuklé poprsie. Pôsobilo ako dva obrovské samorasty, ktoré sa s úľubou vystavujú svetu"

Viet podobného typu je v tejto knihe neúrekom a nikdy nepôsobia ani poeticky ani poeticky ani inteligentne.

Postavy sú takisto veľmi slabo zachytené. Najlepšou postavou v knihe je asi Martinova mama, ktorá tu dokopy má čas len na pár strán. Lucia je stereotyp týranej ženy, Tamara je tu dokopy len v role najlepšej Haninej kamarátky, Martin je chalan, do ktorého sa Hana zamiluje a dá jej prvýkrát pocítiť čo to znamená byť zaľúbená a Ondrej je vyslovene len stereotyp tyrana so všetkým čo k tomu patrí. Úspešný, bohatý, obľúbený a šarmantný navonok, no v súkromí absolútne sadistické zviera. Nič iné jeho charakter nedefinuje. Na druhú stranu som ale asi rád, že sa ho autorka nesnažila vykresľovať nejako viac, lebo dodnes si pamätám ako to dopadlo, keď sa o toto pokúšala v knihe "Čerešňa na Šľahačku" vykresliť pani Lena Riečanská. Radšej stereotyp ako to, čo som zažil tam.

Čo sa Hany týka, tak má možno nejaké zaujímavejšie črty. Dokonca v úvode som si hovoril, že môže byť zaujímavé vidieť ako môže dcéra týranej manželky prežívať to, čo sa doma deje. A na úvod to aj tak pôsobí. Nakoniec to ale autorka trošku zahrá do autu a spraví z nej postavu, ktorá skôr matkou pohŕda, lebo sa nevie postaviť svojmu manželovi. A problémy sa rozhodne prehliadať, lebo to už je život, v ktorom žije.

Klinec do rakvy tejto knihe dáva posledných asi 20 strán, ktoré potrebujú len absolútne rýchlo postíhať ešte všetko možné aj nemožné, aby sme nejako veci doriešili. A pritom aj tak necháme stále nejaké veci absolútne nedokončené. Plus minimálne jedna z tých udalostí je absolútne zbytočná a to je Tamara a jej neplánované tehotenstvo v 17-ke. Pôsobí to ako výstrel do tmy a nemá to pre príbeh žiadny hlbší význam.

Ostatné udalosti majú väčší význam pre výsledný príbeh, no dokopy sa vďaka tomu z knihy stane už absolútne tragická melodráma. A hoci čiastočne to myslím doslova, tak čiastočne metaforicky. Lucia totiž spácha (asi nešťastnou náhodou) samovraždu a Hana po tom ako ju zrazí auto skončí na chvíľku v kóme. A hneď na to sa preberie vďaka Martinovej poézii. Takže ako som povedal, metaforicky aj doslova.

Mal som pocit, že po tej bitke, ktorú Ondrej uštedril Lucii mala skončiť asi v nemocnici ... pretože po takom útoku musela mať kopec vnútorných zranení a bohvie čoho všetkého ešte, no ona sa sama ešte nejako dostane k doktorovi...

Proste všetko čo sa v tejto knihe udeje, je čistá pohroma. Nefalšovaná a ničím neskrývaná pohroma. Kniha je príšerne napísaná, príbeh je podaný neskutočne zbrklo a bez akéhokoľvek hlbšieho záberu a celé to na mňa pôsobí ako kostra príbehu, ktorému chýba koža, mäso aj duša. Vyslovene to pôsobí, že sa do toho dalo absolútne minimum na to, aby sa dalo povedať, že tu máme príbeh o týranej žene a jej dcére. A prečo by malo byť absolútne minimum akceptovateľné a dokonca považované za absolútne perfektné? Nikto skutočne nechce od literatúry aspoň trošku viac?

Erika Ridziová napísala niekoľko kníh, kde sme mali týrané ženy. A myslím si, že jej "Na Konci Dúhy" je oveľa silnejšie a uveriteľnejšie, než čokoľvek v tomto príbehu. Ako som povedal, odtiaľto sa dá ísť len hore. Normálne mám chuť si nájsť nejakú novšiu knihu od pani Varáčkovej, prečítať si ju a potom povedať, že sa v písaní zlepšila. Lebo toto je pre mňa fakt absolútne minimum. A nebudem to nijakým spôsobom zastierať.

Tým končím tento obrovský komentár ku knihe.
Čítať viac
Vivaldi
29.3.2022
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Aj keď človek napíše svoj najväčší text na Martinus, tak príde na to, že na niečo predsa len ešte zabudol. Ak by išlo o ďalšie mínus, asi by som to nechal tak, myslím si, že som toho spomenul dosť, ale uvedomil som si, že som úplne zabudol spomenúť jedno "plus", ktoré som v knihe našiel. Počet hviezd by to síce nezdvihlo, ale za spomenutie to podľa mňa stojí.

Zabudol som totiž spomenúť, že jediná skutočne dobrá momentka v knihe prichádza po tom, ako je Lucia konfrontovaná fotkami a najväčšou nakladačkou v jej živote. Ako som už spomínal síce, reálne by po nej mala skončiť asi v nemocnici, ale to nejdem riešiť. Čo je tu spracované v týchto momentoch dobre je Luciin strach. Ale nie strach z ďalšej bitky. Ale strach z toho, že ju muž dal sledovať. Kto ju sleduje? Kedy ju sleduje? Môže vôbec urobiť čokoľvek bez toho, aby ju niekto nekontroloval? Tento panický moment je veľmi dobre vygradovaný a funguje. A mrzí ma, že som na neho zabudol.

No zabudol som na neho z prostého dôvodu, že hneď potom, nasleduje už spomínaných finálnych asi 20 strán, ktoré sú skutočne nabité negatívami z mojej strany. Ale mrzí ma, že som to nespomenul v hlavnej recenzii, tak aspoň teraz takto pripisujem. Pretože toto je skutočne asi to jediné, čo na knihe môžem úprimne ohodnotiť pozitívne. Ten panický strach bol podľa mňa zachytený dobre.
Čítať viac
13
Na druhý pokus - T.L. Swan
Práve čítam
Na druhý pokus

Som mamička 3 malých detí a pri čítaní sa viem odreagovať aj si odpočinúť. Milujem knihy, čítanie a svoju rodinu. Rada čítam nové knihy, hlavne ak mi niekto aj nejakú super knihu poradí.

Petra Reháková
23.4.2018
Prva kniha od pani autorky,ktoru som citala. Je skvelo napisana a pri jej citani,sa mnou prehnalo vela emocii. Aj ked je smutna,tak je to kruta realita,ktora sa deje a clovek ani nevie,ze mozno aj v jeho okoli. Urcite odporucam precitat. Čítať viac
Sisa Kyslá
11.11.2014
Smutná
Smutná, ale výborne napísaná kniha zo života. Odporúčam. Niet čo dodať...................................................................................... Čítať viac
Denisa
30.8.2014
Názor čitateľa
Dokonalá štúdia psychiky ženy,ktorá nemala v živote šťastie.
Osobne ma oveľa viac zaujal osud Lucie ako Hany.
Čítať viac
Martina Birská
19.4.2013
Názor čitateľa
Túto knihu ako aj ostatné od spisovateľky Miroslavy Varáčkovej odporúčam všetkým čitateľom, pretože spisovateľka v každej knihe dokáže prekrásne vystihnúť život, osudy ľudí, ktoré sú aj v skutočnosti. Čitateľky, ktoré sú zasiahnuté tiež podobným osudom, by sa mali zamyslieť a začať žiť po novom. Čítať viac
Martina Birská
29.3.2013
Názor čitateľa
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Veľmi krásna kniha.Spisovateľka si dala veľmi záležať na písaní tejto knihy. Je to smutné, ale aj v skutočnosti sa dejú presne takéto veci, ženy bohatých ľudí sú týrané a boja sa s tým niečo robiť, až nakoniec spáchajú samovraždu a deti tým veľmi trpia. Hana nakoniec našla svoje šťastie, ktoré si veľmi zaslúžila. Knihu by si mali prečítať úplne všetci, ženy i muži a zamyslieť sa , či je správne žiť takýmto životom a nebáť sa s tým niečo robiť.Autorke prajem ešte veľa takýchto krásnych kníh ako je táto:) Čítať viac
Rose
12.9.2012
Názor čitateľa
Smutne, ale realisticke. Uverila som vsetkemu, co autorka napisala. A tak to ma byt :) Čítať viac
Katarína
31.3.2012
Názor čitateľa
Kniha sa mi dostala do ruky náhodou, ale veľmi sa mi páčila! Určite si zaobstarám aj iné tituly od autorky! Čítať viac
Dáša
5.1.2012
Názor čitateľa
zaujímavá kniha o tom, čo všetko môže v živote spôsobiť absencia komunikácie medzi matkou a dcérou :-( v ťažkých chvíľach si k sebe nevedeli nájsť cestu, čo je smutné... no často reálne. Odporúčam prečítať. Čítať viac

Čítať viac
Čítať viac

„Nevěřím v obchod. Všechny stroje pokládám za haraburdí, sčítací stroje, automobily, lokomotivy, letadla, ano i kola. Nevěřím v dopravu, v přenášení těla z místa na místo, a rád bych vědel, kam kdo kdy šel. Odešel někdy někdo ze sebe samého? Je kterákoli z cest tak obrovská a zajímavá, jako cesta duše životem? Je konec kterékoli z cest tak krásny jako smrt.“