Najmladší dospelý

14

Iveta Janíková

Sledovať

Nemám rada nespravodlivosť, aroganciu, povýšenosť a keď sa ubližuje deťom, starým ľuďom a zvieratkám /som zvieratkomil, viem, že nedokážem spasiť svet, ale keď sa dá, pomôžem/.

zobraziť čitateľský profil

Iveta Janíková

Produktový špecialista

11. júla 2017

Každá kniha má svoju dušu. Niektorá veselú, iná smutnú a dramatickú. Táto kniha je o viere. O viere v najväčší ľudský dar - život. Ak človek verí "na život", potom neumrie. Aspoň nie v duši.
Je to autentické rozprávanie človeka, ktorý mal jednoducho šťastie. Šťastie v tom, že prežil. V týchto časoch vám totiž nepomohla ani viera, ani hrdinstvo, ani odvaha. Potrebovali ste "šťastie".
Trochu som sa bála, či pochopím príbeh, ktorý je písaný v osobe mladého chlapca. Práve naopak! Je to silná, osobná výpoveď človeka, vtiahne vás do deja a postupne sa necháte strhnúť vírom udalostí, ktoré by ste nechceli prežiť.
Vieme, že holokaust nebol len o "zlom" Hitlerovi a "dobrých" Židoch. Holokaust vznikal v myšlienkach ľudí už dávno pred tým, ako sa narodil Hitler. A žiaľ, v niektorých hlavách ostal až do dnešných dní. A to je to memento, to je ten vztýčený prst. Že sa môže objaviť kdekoľvek a kedykoľvek. Môže prísť bez varovania a v ešte väčších rozmeroch.
Toto je posolstvo autora tejto knihy. Človeka, ktorý to prežil, aby nás mohol varovať. Táto kniha nie je o bolesti, beznádeji a smútku. Je o viere, túžbe, láske, oddanosti a obrovskej chuti žiť, milovať a tešiť sa z maličkostí.
Prečítajte si túto knihu. A keď ju zatvoríte, pochopíte to teplo, ktoré z nej sála. A bude vám trochu smutno na duši, ale žiarivo v srdci.