Nie som si istá, či mám k tejto knihe akúkoľvek kritiku.
Opisy nie sú dlhé, zápletka je jednoduchá a veľmi vydarená, nemám čo dodať.
Sophie krásne vykreslila problém dievčatka, ktoré si prešlo psychickými problémami. Ukazuje nám jej príbeh po tom, čo všetko toto zažila a časom zachádza aj do predstavenia ničiteľov Audreyinho zdravia.
Poukazuje na to, že aj cez ťažké chvíle sa dokážeme raz dostať. Dáva dôraz na to, že cesta životom nie je jedna rovná čiara, ktorá stúpa hore k našim cieľom, ale že je to čiara, ktorá občas klesne pekné hlboko, potom vystrelí neuveriteľnou rýchlosťou hore a zasa padne nadol.
Vykresľuje, že lásku a priateľstvo môžeme nájsť aj v tých najhorších chvíľach, keď si o sebe myslíme, že sme úplne šibnutý.
Ukazuje zaobchádzanie so šikanou, keď nie všetko ide podľa predstáv. Keď rodičia šikanátora obhajujú svoje dieťa a robia z neho obeť, aj keď ňou nie je.
Toto je asi všetko čo by som dodala k tomuto príbehu. Skutočne mi je ľúto, že som ho nečítala, keď som bola mladšia, pretože mi otvoril oči do inej dimenzie, kde nie všetko ide podľa môjho plánu.

Ja napíšem lepšiu knihu za dve hodiny. Audrey je namyslená jej problém je tak 0,1 perecntne veľký a mala by sa spamätať. Kniha je to o ničom a Audrey sa tam poriadne ani nehľadá :D no vlastne tak tri sekudny. Neodporúčam.