Výber poviedok majstra naturizmu Dobroslava Chrobáka, ktorý výnimočným spôsobom približuje čitateľovi tvorbu tohto autora. Kniha obsahuje 8 poviedok: Kamarát Jašek, Návrat... Čítať viac
Vychádzame z priemerného údaju o rýchlosti čítania 230 slov za minútu, od knihy ku knihe a čitateľa ku čitateľovi sa to však môže líšiť.
Výber poviedok majstra naturizmu Dobroslava Chrobáka, ktorý výnimočným spôsobom približuje čitateľovi tvorbu tohto autora. Kniha obsahuje 8 poviedok: Kamarát Jašek, Návrat Ondreja Baláža, Ostnatý raz, Učenlivá Marta ... Čítať viac
Máte čítačku, tablet alebo mobil? Stiahnite si do nich e-knihu: budete ju mať hneď a ešte aj ušetríte život stromom. Viac informácii o e-knihách nájdete tu.
Máte čítačku, tablet alebo mobil? Stiahnite si do nich e-knihu: budete ju mať hneď a ešte aj ušetríte život stromom. Viac informácii o e-knihách nájdete tu.
Výber poviedok majstra naturizmu Dobroslava Chrobáka, ktorý výnimočným spôsobom približuje čitateľovi tvorbu tohto autora. Kniha obsahuje 8 poviedok: Kamarát Jašek, Návrat Ondreja Baláža, Ostnatý raz, Učenlivá Marta a starostlivá Mária, Chlapská reč, Poviestka, Duo Charlie a Silueta.
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
S pánom Chrobákom máme vrúcny vzťah najmä vďaka jeho Drakovi (ktorý pred pár rokmi vyšiel vo vydavateľstve Saga v tak krásnom šate, že som ho hneď musela mať), aj keď pár jeho kratších noviel si pamätám už z gymnaziálnych čias. Táto druhá knižka - zbierka 8 noviel, ktorú otvára práve tá o Kamarátovi Jaškovi, je v skutočnosti jeho prvotinou.
A je to také krásne čítanie! Možno aj rovnako dobré (a to už je čo povedať, lebo Drak je pre mňa ozaj výnimočné dielo). Možno trošku ľahšie uchopiteľné tým, že ide o nezávislé kratšie novely, takže si knižku viete rozkúskovať na menšie sústa.
Každá novela je o niečom úplne inom. Sú tu náročné témy, ako návrat z vojny, nechcené tehotenstvo, láska dávno stratená aj čerstvo nájdená, starecká nostalgia za aktívnym životom aj lúčenie sa… Ale všetky si musíte zaslúžiť pomalým premýšlaním nad každým slovom. Je tu toľko nádherných prirovnaní a metafor, že sa to číta miestami ako poézia.
“Celé nešťastie je v tom, že jej podoba, úsmev, tvár a oči boli vo mne dávno vytlačené, ako podoba mušle v kameni… Jej chôdza a všetky jej pohyby boli mi známe dávno predtým, ako som ju poznal… Vo zvlnení kopcov nášho chotára bolo zvlnenie jej bokov pri chôdzi. A v šepote ihličia v Tichej doline bol šepot jej úst, keď sa večer pred spaním modlila Otčenáš…”
Viac takýchto kníh, ktoré nás nútia v hlave omieľať si slovíčka, známe a predsa nie používané, a kochať sa slovnými spojeniami, ktoré v bežnej reči nenájdeme.
A ešte niečo. Niektoré autorove myšlienky a postrehy vám prídu tak aktuálne, akoby žil dnes a nie pred 80 rokmi. Tá o slimákovi, ktorý si ide za svojím a nenechá sa rozptýliť, na rozdiel od človeka, ktorý sa nesústredí a stále k niečomu odbiehame? Haló, nemá byť pozornosť problémom 21.storočia? Neuveriteľné!
Tu je zopár citátov z knihy, ktoré vám priblížia, aká je plná krásnych myšlienok:
“Jej drahé nové šaty priliehajú tesne všade tam, kde sa končí istota videného a začína dráždivosť tušeného.”
“Cudzincov úsmev bol neurčitý, ale z jeho očí, ktoré neboli už ako včera zastreté klobúkom, predieral sa kovovým leskom zorníc úzky lúč otcovskej láskavosti. Z celej
jeho opálenej a chudej tváre zierali ďaleké zeme, ktoré cudzinec poznal, a vo vráskach nad obočím sedela múdrosť a skúsenosť.“
“Slimák lezie po halúzke jahodového kra. Celý zmysel jeho života sústredený je teraz v tomto výkone. Prečo sa my nevieme sústrediť, prečo stále objímame život postranný? Slimák dostihne koniec halúzky a spokojne tam zotrvá do budúceho rána. Nás však omrzia veci skôr, než ich dostihneme. Dotyk našich prstov spôsobuje nákazu, ktorá sa volá všednosť.”
“Nevyzná sa vo svojich pocitoch, ale ani sa o to nesnaží. Je príjemnejšie prežívať drobné radosti, než sa trápit snahou vysvetliť si ich. Odovzdane zaviera oči pred zmenou, ktorá
sa odohrala v ňom, a necháva sa kolísať v teplom náručí nečinnosti. Tápe v novom prostredí lásky ako slepec, ktorý hľadá kľučku na dverách. Podobá sa človeku, ktorý padol do vody a inštinktívne sa udržuje nemotornými pohybmi nad hladinou.”
• Myslím, že práve táto zbierka noviel je dôkazom toho, že aj dielo spred takmer 90 rokov dokáže osloviť súčasného čitateľa. Má v sebe silu priniesť spomalenie v dobe, keď sme zvyknutí prijímať informácie rýchlo a často aj plytko. Núti nás zastaviť sa, vnímať krásu jazyka, premýšľať nad významom slov a nechať na seba pôsobiť atmosféru príbehu. Vychutnávať si ho v absolútnom tichu, sústrediť sa na rytmus a slovosled viet, na starostlivo zvolené slová a obrazy, prostredníctvom ktorých autor odovzdáva svoje myšlienky. Takéto príbehy sa rýchlo čítať nedajú a to je práve to krásne..
• Autor v týchto príbehoch rozoberá naozaj náročné témy, ako sú potrat, samovraždy či ťažké návraty.. Nepredostrie ich však priamo. Čitateľ si ich musí nájsť sám, a o to viac ho nútia po každom príbehu premýšľať, spájať jednotlivé súvislosti a neraz sa k textu aj vracať. Záver príbehu priniesol niekedy taký zvrat, že som musela ešte dlho nad ním premýšľať.
Napríklad novela Silueta bola pre mňa nesmierne silná. Ako žena a mama, ktorá aj dnes počúva podobné životné príbehy, som ju vnímala ako mimoriadne aktuálnu. O to viac ma zasiahlo, ako citlivo a obrazne ju autor dokázal spracovať.
• Dokonca som niektoré novely precítila natoľko obrazne, že som sa v istých momentoch nepristihla pri tom, že sledujem dej, ale skôr som sa nechala unášať ich obraznosťou a nádherným, až zmyselným prepájaním viet.
• Musím sa priznať, že mi táto zbierka neskutočne prirástla k srdcu. Pôvodne som chcela túto recenziu poňať ako zamyslenie nad tým, prečo je dôležité čítať klasickú literatúru a prečo by mala mať svoje pevné miesto aj dnes. No myslím si, že to vlastne ani nie je potrebné. Táto kniha a moja recenzia na ňu je dôkazom sama osebe.
Ak nie ste ako ja a vaša pamäť nemá kapacitu pravého semenníka impotentného škrečka, možno si niečo pamätáte z hodín literatúry. Ja som išla do zbierky noviel od pána Chrobáka (milujem to jeho priezvisko, to tam ale musíte povedať!) takpovediac s čistým štítom, hanbiť sa pôjdem neskôr, ďakujem za ponuku. Príbehy spája jednoduchý motív túžby - a nielen tej romantickej, z ktorej sa devám živôtik nadúva a mládencom kapce vyzúvajú, ale aj tej živelnej, zúfalej, nádejnej aj beznádejnej.
Deväť z desiatich čitateľov vám potvrdí, že Dobroslav Chrobák mal neobyčajný cit pre výber slov, dokázal skladať originálne metafory a vyzdobiť text jemnou čipkou trblietajúcej sa rannej rosy. Ja som ten desiaty, čo uzná, že na tom niečo je, ale konské lajno bude konské lajno a je úplne jedno, ako pekne ho opíšete. Nicméně Přátelé, aj také tupítko ako ja dokázalo oceniť hĺbku týchto príbehov. Každý načína tému, s ktorou sa bežne stretávame dnes. Okej, nikto neozbíjal 40.000 zo spoločnej kešene na škaredú oničom knihu plnú ečok, ale napríklad si môžete strihnúť žiarlivosť, depresiu, milostný trojuholník (s jedným nemilujúcim uhlom), no proste témy, o ktorých čítame dovčul. Niektoré novely v sebe nesú prekvapivú nádej tam, kde by ste ju nehľadali - ako samotný Kamarát Jašek, ktorého som viackrát videla pod stolom v šenku s prebitou hlavou a mozgom v pilinách, ale on z toho dajako vykorčuľoval. Alebo Ostatný raz, dojemný príbeh o hľadaní fyzickej sily, ktorá zaostáva za tou duševnou. Naproti tomu novely Duo Charlie a Učenlivá Marta a Starostlivá Mária sú obrazmi tragédie, ktorá zasiahne bez varovania. Poviedky Návrat Ondreja Baláža a Silueta sú zase temne melancholické a dokážu zarezonovať aj napriek tomu, že v nich v podstate sledujete ľudí, čo sedia na riti. Ak toto nedokazuje autorovo majstrovstvo, tak už neviem.
Sľubujem, že to nie je ťažké a hutné čítanie, kde čumíte na opis neskrotnej riavy valiacej sa s neúprosnou konečnosťou - len aby ste zistili, že to vlastne hrdina ští za maštaľou. Dobroslov Chrobák píše krásne, umelecky, ale stále zrozumiteľne a o témach, ktoré nemajú dátum spotreby.
„Dni sú zázračne krásne. Hlboké, priestranné, oboma koncami pripnuté k večnosti.”
Aj vety Dobroslava Chrobáka sú krásne. Každú jednu som si vychutnala, slová, ktoré som už dávno nepočula, mi zabrnkali na nostalgické strunky. Plnými dúškami som nasala poetickú atmosféru pokojného, ale aj ťažkého života na slovenskom vidieku, ulahodilo mi, ako prirodzene a s ľahkosťou Chrobák do na emócie bohatých poviedok a noviel majstrovsky zapracoval hlas prírody a s ľahkosťou ukázal krásu obyčajných maličkostí.
Osem naturistických próz z debutovej zbierky autora Kamarát Jašek má rôznu typologickú orientáciu, no všetky spája podmanivý jazyk, ktorý mi úplne učaroval. Beznádejne som sa zamilovala do šumotu miazgy v steblách trávy, do vône ihličia a ozveny dávnych časov, v ktorých znejú príbehy o priateľstve, charaktere, láske, smrti, odcudzení, túžbach, hľadaní si svojho miesta, vnútorných i medziľudských konfliktoch, ostrom kontraste dediny a mesta…
„Všetko, čo vidíš, celý svet je, hľa, takto odrôtovaný neustálym, plynulým, pechorením sa človeka. (...) Treba, či netreba sa nad tým trápiť? (...) Pravdaže, len tešiť sa treba. Tešiť sa, že to vidíš, (...) a najmä, že sám si do toho zapätý, že sám si účastný drobným svojím kúskom celej tej ohromnosti.“
„Celé nešťastie je v tom, že jej podoba, jej úsmev, tvár a oči boli vo mne dávno vytlačené, ako podoba mušle v kameni… Jej chôdza a všetky jej pohyby boli mi známe dávno predtým, ako som ju poznal… Vo zvlnení kopcov nášho chotára bolo zvlnenie jej bokov pri chôdzi… Dotyk jej dlane bol mi známy z dotyku vetra na tvári a hebkosť jej líca poznal som z hebkosti mladej trávy… Dávno som bol presvedčený, že jedného dňa stretnem sa s ňou celkom zblízka, pristúpim k nej blizučko a spýtam sa jej, či sa tiež na mňa trochu pamätá…
Veľmi sa teším, že slovenská klasika vychádza v takomto krásnom šate.
Prvá fantastická kniha na Slovensku bola napísaná 12 rokov pred prvým románom Julesa Verna. Napoleon Bonaparte napísal romantický román a maďarská barónka Emma Orczy vytvorila prvého „superhrdinu“. Knihu Irene Iddesleigh od Amandy McKittrick Ros považoval Mark Twain za „najväčší neúmyselne vtipný román všetkých čias“ a J.R.R.Tolkien a C.S.Lewis sa na spoločných stretnutiach zabávali hrou, kto sa pri čítaní tohto „veľdiela“ rozosmeje neskôr. Všetky tieto fakty zo sveta literatúry sú žiaľ zabudnuté a mnoho kníh končí svoj život na poličkách knižníc, kde o ne nik neprejaví záujem.
Cieľom nášho občianskeho združenia je objaviť a sprístupniť zabudnuté poklady, aj nepodarky literatúry moderným čitateľom.
Mladé dievčatá v sebe živia mnoho hlúpych nádejí, Sajury. Nádeje sú ako ozdoby do vlasov. Dievčatá ich chcú mať priveľa. Keď zostarnú, vyzerajú hlúpo aj s jednou.
