18

Zuzana Bránická

Manažér sociálnych sietí

7. novembra 2021

To pekné, čo rok 2020 priniesol, je aj Nobelova cena za literatúru pre Louise Elisabeth Gluck. Udelená žene, americkej poetke, ktorá píše tak pravdivo o životoch ľudí, ich obyčajnosti, kde žije neobyčajné. Ach, a Vidiecky život je neočakávane ozajstný. Prechádzky v lese, vrava, prvý sneh, romantika, bytie i smrť. Tá jednoduchosť. Skutočnosť, ktorú v každom veku vnímame rozlične. Plynutie života, ktorého zdanie sa pričasto obrovsky mení. A dospievanie, umieranie, noci lásky, pokojné aj divoké, klamlivé či úprimné. Priblíženia. Odlúčenia. Boľavé kolená, zlomené srdcia a dni, keď sa všemožné výkriky zhromaždia v jeden. Hlučná samota v davoch ľudí. Kniha niekoľkých slov, večných myšlienok. Z bolesti dokážu vzísť veľké diela, ktoré prinášajú radosť druhému, potom i tvorcovi samotnému. Teda tvoriť znamená milovať iných natoľko, že vlastné veľdielo človek daruje ďalšiemu. Tak ďakujem Lousie za tie jej.