Boží blud - Richard Dawkins, Citadella, 2016

15,90 €

Pri nákupe nad 49 €
poštovné zadarmo

Boží blud

Keď známy britský evolučný biológ Richard Dawkins vydal v roku 2006 knihu The God Delusion, okamžite tým rozpútal živú diskusiu v masmédiách aj na internete. Tento vedec už... Čítať viac

4,5 46 hodnotení
Vydavateľstvo
Citadella, 2016
Počet strán
479

Keď známy britský evolučný biológ Richard Dawkins vydal v roku 2006 knihu The God Delusion, okamžite tým rozpútal živú diskusiu v masmédiách aj na internete. Tento vedec už predtým napísal mnoho diel o vzťahu filozofie a vedy, v ktorých okrem iného... Čítať viac

  • Brožovaná väzba
  • Slovenčina

15,90 €

Na sklade 2 ks
Posielame ihneď

Dostupné v 16 knižniciach. Požičať v knižnici

Naši škriatkovia odporúčajú

Čierna orchidea - Lucinda Riley, Tatran, 2024

Viac o knihe

Keď známy britský evolučný biológ Richard Dawkins vydal v roku 2006 knihu The God Delusion, okamžite tým rozpútal živú diskusiu v masmédiách aj na internete. Tento vedec už predtým napísal mnoho diel o vzťahu filozofie a vedy, v ktorých okrem iného usvedčoval vieru v B oha z iracionálnosti a poukazoval na jej negatívny vplyv na spoločnosť. V tejto poslednej knihe sa však tejto téme venoval naplno, aby zvýšil sebavedomie ateistu a podporil všetkých, ktorí by chceli odvrhnúť náboženstvo, a ukázal im, že i bez neho sa dá žiť plnohodnotný, mravný a šťastný život. Dawkinsova kniha sa dá v zásade rozdeliť na tri časti. V prvej sa autor sústreďuje na tzv. hypotézu Božej existencie, podľa ktorej „existuje akýsi nadčlovek, nadprirodzená inteligencia, ktorá úmyselne vyprojektovala a stvorila vesmír a všetko v ňom, vrátane nás“. Dawkins ukazuje, že hypotéza o existencii takejto inteligentnej bytosti je vedeckou hypotézou, ktorú je potrebné analyzovať ako každú inú, a že existujú len chabé dôvody pre jej prijatie, zatiaľ čo dôvody na jej odmietnutie sú obrovské. „Ilúziu dizajnu v živom svete oveľa úspornejšie a neporovnateľne elegantnejšie a bez potreby nejakého inteligentného konštruktéra vysvetľuje darvinovský prirodzený výber.“ V druhej časti knihy sa autor snaží nájsť prirodzené dôvody, prečo je náboženstvo všadeprítomné, a či je náboženské presvedčenie nevyhnutné pre našu morálku. V závere potom vysvetľuje, aké sú jeho dôvody pre nekompromisný postoj k náboženstvu – ako pre náboženské dogmy umierajú tisícky ľudí v krajinách tretieho sveta na pohlavne prenosné choroby, ako je deťom vnucovaná viera ich rodičov často krát na základe fyzického i psychického teroru, ako náboženský fundamentalizmus bojuje proti vede, genetickému výskumu a vyučovaniu evolučnej teórie na školách a ako náboženský fanatizmus stojí v pozadí terorizmu.
Čítať viac

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

4,5 / 5

46 hodnotení

37
3
2
2
2

Ako sa páčila kniha vám?

Recenzie čitateľov

5
12.9.2023
Knihu odporúčam prečítať komukoľvek, kto je fascinovaný spiritualizmom alebo náboženstvom. Autor, ako renomovaný evolucionista a hlavne vedec, ponúka svoj pohľad na tématiku náboženstva; na kreacionizmus, inteligentný dizajn, theocentrizmus a mnoho ďalšieho (napr. odveký súboj medzi zástancami Darwina - čiže evolucionistov, ako je autor samotný - a zástancami kreacionizmu; rozobratie "dôkazov" Tomáša Akvinského a Anselma z Canterbury; čistiek, ktoré sa konali v mene Božom).
Mna osobne, okrem iného zaujali citácie, ktoré autor ponúka na začiatku každej kapitoly, ako napr.:

"Podivná je naša situácia tu, na Zemi. Všetci sem prídeme na krátku návštevu, nevediac prečo, napriek tomu sa nám niekedy zdá, že za tým všetkým stojí božský zámer. Z pohľadu každodenného života však vieme jedno: človek je tu pre iných ľudí - predovšetkým pre tých, od úsmevu a spokojnosti ktorých závisí naše vlastné šťastie."
Albert Einstein

Zaujímavý filozofický počin, ktorý vás doslova núti sa zamýšľať nad tým, ako vnímate svet, Boha (Bohov ?), prírodu - čokoľvek s tým späté. Kniha je hodná prečítania a mám taký pocit, že ju ešte otvorím viac krát, ako raz.
Čítať viac
2
1.9.2023
Hoci nikto nemôže tohoto oxfordského giganta obviniť z nevzdelanosti, mal som pocit, že čítam prejav rečníka debaty. Dawkins sa na môj vkus stroho a arogantne vyjadruje k veciam o ktorých veľa nevie, generalizuje a odmieta dialóg. Nedá sa vyhnúť porovnaniu s jedným z najväčších odporcov kresťanstva, Nietzschem, ktorý bol ako syn pastora intímne spojený s témamy ktoré kritizoval. Jeho Antikrist teda zasahuje na úplne inej úrovni ako Boží Blud napísaný britským akademikom.
Čítať viac
12.9.2023
nezáleží od vášho stanoviska - stojí to za prečítanie
Knihu odporúčam prečítať komukoľvek, kto je fascinovaný spiritualizmom alebo náboženstvom. Autor, ako renomovaný evolucionista a hlavne vedec, ponúka svoj pohľad na tématiku náboženstva; na kreacionizmus, inteligentný dizajn, theocentrizmus a mnoho ďalšieho (napr. odveký súboj medzi zástancami Darwina - čiže evolucionistov, ako je autor samotný - a zástancami kreacionizmu; rozobratie "dôkazov" Tomáša Akvinského a Anselma z Canterbury; čistiek, ktoré sa konali v mene Božom).
Mna osobne, okrem iného zaujali citácie, ktoré autor ponúka na začiatku každej kapitoly, ako napr.:

"Podivná je naša situácia tu, na Zemi. Všetci sem prídeme na krátku návštevu, nevediac prečo, napriek tomu sa nám niekedy zdá, že za tým všetkým stojí božský zámer. Z pohľadu každodenného života však vieme jedno: človek je tu pre iných ľudí - predovšetkým pre tých, od úsmevu a spokojnosti ktorých závisí naše vlastné šťastie."
Albert Einstein

Zaujímavý filozofický počin, ktorý vás doslova núti sa zamýšľať nad tým, ako vnímate svet, Boha (Bohov ?), prírodu - čokoľvek s tým späté. Kniha je hodná prečítania a mám taký pocit, že ju ešte otvorím viac krát, ako raz.
Čítať viac
1.9.2023
Intelektuálne nepoctivá
Hoci nikto nemôže tohoto oxfordského giganta obviniť z nevzdelanosti, mal som pocit, že čítam prejav rečníka debaty. Dawkins sa na môj vkus stroho a arogantne vyjadruje k veciam o ktorých veľa nevie, generalizuje a odmieta dialóg. Nedá sa vyhnúť porovnaniu s jedným z najväčších odporcov kresťanstva, Nietzschem, ktorý bol ako syn pastora intímne spojený s témamy ktoré kritizoval. Jeho Antikrist teda zasahuje na úplne inej úrovni ako Boží Blud napísaný britským akademikom. Čítať viac
Martin Bojsa
Overený zákazník
27.12.2022
Autor vidí cez tunelové videnie
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Knihu som prečítal a pokladám ju skôr za dielo neurčené na konverziu veriacich, ale na indoktrináciu ateistov autorovým svetonázorom, ktorý by som nenazval skresleným, ale skôr neotvoreným. Pán Dawkins je nepochybne skvelý evolučný biológ (v častiach knihy, ktorej sa venuje svojmu oboru vyniká), ale jeho nedostačujúce vzdelanie v oblasti religionistiky, sociológie, histórie a astrofyziky sa značne prejavujú. Nevravím, že som odborníkom vo všetkých vyššie zmienených oboroch, ale aktívne sa o ne zaujímam a na ilustráciu môjho problému s jeho knihou uvediem zopár príkladov: Hneď v úvode prekvalifikuje panteistov a do istej miery aj deistov ako ľudí, ktorí neveria v Boha, pričom panenteizmus, animizmus a iné typy náboženstiev úplne odignoruje. Autor nerozumie panteizmu s s tým spojeným spinózizmom, uvádza, že panteisti sú ľudia, ktorí používajú prírodu a Boha ako synonymum a v Boha skutočne neveria pričom pantheisti veria, že príroda a celý vesmír tvoria jednu nadprirodzenú inteligentnú entitu menom Boh. Einsteina kvalifikuje ako neveriaceho pričom to bol spinozista a teda panentheista (viera, že vesmír je v Bohu), samozrejme autor uvedie Einsteinove poznámky, ktoré dokazujú, že neverí v osobného Boha, ale v panenteistického (autor si ich vykladá ako prejavy ateizmu), ale záhadne zabudne zmieniť Einsteinov najznámejší výrok, ktorým odpovedal na priamu otázku:,,Veríte v Boha?“ slovami:“Verím v Spinózovho Boha.“ Čím sa jasne prihlásil k spinózizmu a viery v Boha. Autor si zároveň mylne myslí, že spinózizmus je panteistický pričom je panenteistický (čo mu ale nemožno zazlievať, keďže sa o tom stále vedú debaty) Ďalej sa venuje iba ním nazývaným „teistom“, ktorých klasifikuje ako jediných pravých veriacich.
Inde zase aplikuje zákony evolučnej biológie na astrofyziku, čo nedáva zmysel. Jedným z jeho argumentov, prečo vesmír nemohol stvoriť Boh je ten, že takáto entita by musela byť veľmi inteligentná a všetky inteligentné entity sú produktom evolúcie kedy im predchádzajú primitívnejšie tvory. Inteligentný Boh by teda musel mať primitívnejších predchodcov. Tieto evolučné zákony boli odvodené z pozorovania súčasného vesmíru a súčasných prírodných zákonov, ale tie neplatili vždy. Keby sa pán Dawkins viacej zaujímal o astrofyziku, tak by zistil, že prírodné zákony sa utvárali v prvých Planckových časoch po vzniku vesmíru a neboli vždy rovnaké. Napr. vedci predpokladajú, že dnešné 4 sily (gravitácia, elektromagnetizmus, silná sila a slabá sila) boli pôvodne iba2 alebo 1 a neskôr sa rozdelili, to je dôvod prečo vedci nedokážu vyrátať čo sa dialo prvé Planckové časy po vzniku vesmíru, pretože na to sú naše rovnice prikrátke, keďže opisujú naše súčasné prírodné zákony, ktoré vtedy neplatili, inými slovami, keď vtedy neexistovala gravitácia, tak nemohli platiť fyzikálne zákony. Autor sám poznačuje, že nevieme, čo sa stalo prvé chvíle po veľkom tresku, ale vôbec sa už nezaujíma prečo. Kam tým mierim...autor aplikuje súčasné prírodné zákony vzniku inteligentného života nie na raný vesmír, ale dokonca pred jeho vznikom, kedy mohli (a s najväčšou pravdepodobnosťou) aj platili úplne iné prírodné zákony. Môže nám pripadať čudné, že by mohlo existovať niečo nestvorené a inteligentné bez nejakého predchodcu, ale túto úvahu máme preto, že v našom svete má všetko nejaký počiatok a všetko nejakého predchodcu, je to odvodené od našich prírodných zákonov, ale tak to nemuselo byť pred vznikom nášho vesmíru a jeho prírodných zákonov. Pred vznikom vesmíru mohli platiť prírodné zákony, ktoré by zaručili existenciu nestvorenej inteligentnej a večnej entity, ktorá nemá žiadneho predchodcu a mohla by hypoteticky stvoriť náš súčasný vesmír. Autor sa prikláňa k hypotéze mnohovesmíru a tvrdí, že nerozumie prečo je táto teória taká nenávidená medzi fyzikmi. Je to preto, že táto hypotéza nie je postavená na absolútne žiadnych dôkazov a pozorovaní. Vychádza matematicky, ale matematicky vychádzajú aj všetky druhy teórií strún (ktoré sa líšia) pričom platiť môže iba 1. To líši teóriu od hypotézy, teória je postavená na dôkazoch a hypotéza nie. Keďže nevieme ako presne vznikol vesmír, nemôžeme vedieť či nevznikli aj miliardy ďalších. Ďalej pripisuje konflikty akými sú bosnianska občianska vojna a konflikt Izrael vs. Palestína náboženstvu, pričom v konflikte na Balkáne malo náboženstvo minoritnú úlohu a požívalo sa skôr ako prejav nacionalizmu (Zora Hesová: Věkovitá i křehká sousedství: proměny soužití muslimů a křesťanů na Balkáně) zatiaľ čo v konflikte Izrael – Palestína má stredne veľkú rolu a úplne ignoruje všetky ďalšie sociálne aspekty a príčiny konfliktu. A v podobnom duchu sa nesie aj môj ďalší problém: náboženstvu dáva priveľkú váhu a ignoruje, že veci sú komplikované a majú zložité a komplexné príčiny. Taktiež sa nevie vcítiť do ľudí opačného názoru, zmieňuje sa o tom ako smúti, keď vidí ženu v burke (pričom myslí nikáb, ale autor nepozná rozdiel), pretože to považuje za prejav patriarchálneho útlaku, lenže ju nevidí na fotkách v Afganistane, kde je na to zákon, ale v Spojenom kráľovstve, teda to robí dobrovoľne a nevypočuje si jej argument, že si tvár a telo zakrýva preto, aby ju ľudia nesúdili podľa jej postavy a tváre, ale podľa toho aký je človek, a aby sa nemohla stať pyšná na svoju krásu. A to ma privádza k ďalšiemu bodu mojej kritiky, autor nerozumie kultúrnemu a morálnemu relativizmu. Tvrdí, že morálny Zeitgeist napreduje a je progresívny, podľa koho napreduje? Podľa autora. Je to jeho subjektívny názor a podľa iných názorov (a že ich je požehnane) je svet v morálnom úpadku. Morálne je totiž podľa každého niečo iné, on sa však spolieha na internetové dotazníky, v ktorých mali respondenti podobné výsledky a nezamýšľa sa nad tým, že to môže byť tým, že to vypĺňali iba ľudia s prístupom na internet, ktorí zrejme museli vedieť anglicky a boli pravdepodobne vychovaní v západnej civilizácii. Keby sa šiel spýtať izolovaných kmeňov v Západnej Papuy, ktoré sa nemohli zúčastniť dotazníka, lebo nemajú internet, tak by mohol získať iné výsledky. Stále veľká časť sveta je bez internetu alebo nevie anglicky čo ich diskvalifikuje z účasti na dotazníku. Autor nevie, že svet sa skladá z viacerých civilizácií a vadí mi, keď delí ľudí na civilizovaných a na barbarov, čím delí kultúry na nadriadené a podriadené pričom človek nemôže objektívne posúdiť, ktorá kultúra je nadriadená. Autor sa vlastne takto stáva pokrytcom, pretože sa podivuje nad tým, keď vidí ako si ľudia myslia, že ich náboženstvo je to pravé, pretože sa doň narodili. Autor nazýva svoju kultúru civilizovanú a iné barbarské, prečo si autor myslí, že je jeho kultúra civilizovaná? Pretože sa do nej narodil a bolo mu to od mala vštepované. Keby sa narodil v Saudskej Arábii, tak by dosť možno pokladal svoju kultúru za civilizovanú a západnú za barbarskú. Ako vie autor, že jeho kultúra je civilizovaná? Porovnal ju s inými a jeho mu prišla najmorálnejšia. Najmorálnejšia z akého hľadiska? Z hľadiska morálky svojej kultúry. Aký je princíp jeho morálky? Spôsobovať čo najmenšie utrpenie (a robiť čo najväčší prospech) a podľa toho posudzuje ostatné kultúry a nenapadne ho, že v Japonsku sa morálka stavia na inom princípe a podľa tohto princípu posudzovať celý okolitý svet. Taktiež uviedol ako typy morálky utilitarizmus, deontológiu a absolutizmus a zabudol na hedonizmus, eudaimonizmus a morálny nihilizmus, ale to mi až tak nevadí. Ďalej tvrdí, že Spojené štáty ohrozuje teokracia, teokracia je v modernej dobe chápaná ako vláda duchovenstva, skutočne si autor myslí, že v USA by mohol zasadnúť ako neobmedzený vládca arcibiskup a všetky ministerské posty obsadiť biskupmi, kongres kňazmi a zrušiť voľby? Ako by obišli všetky váhy a protiváhy? A to je to čo myslím tým, keď hovorím, že prikladá náboženstvu až príliš veľkú váhu. Časť tohto problému je v tom, že nepozná rozdiel medzi americkým a francúzskym typom sekularizmu, ktorý by mu vysvetlil Richard Bulliet. S touto knihou mám množstvo ďalších problémov, na ktoré si teraz nespomeniem, som zrejme zaujatý už len tým, že ja používam definíciu náboženstva od Yuvala Noaha Harariho a preferujem americký typ sekularizmu pred francúzskym. Táto kniha má svoje pozitíva a dozvedel som sa z nej zopár zaujímavých historických faktov, ale keď ju čítam, tak mi furt príde, že autor sa na svet pozerá iba cez tunelové videnie.
Čítať viac
Romana Koprdová
Overený nákup
1.4.2022
Stoji za precitanie
Bola som na tuto knihu velmi zvedava a splnila moje ocakavania. Je tam vela myslienok s ktorymi sa stotoznujem avsak nemyslim ze moze presvedcit veriaceho o neexistencii boha. To vsak ale nie je nutne ucelom. Odporucam Čítať viac
marian
Neoverený nákup
5.1.2021
Haleluja!
Ciste a priame nazory. Krasne citanie nie len o tom ako sa klameme nabozenstvom. Urcite pozrite aj dalsie knihy tohoto autora. Čítať viac
12

Knižky som objavila ešte skôr ako som vedela čítať. Tie krásne obrázky... Príbehy o nich musia byť fascinujúce, myslela som si. A keď nás pani učiteľka naučila prvé písmenká, tie ďalšie už išli samé. :) V období puberty to nebola žiadna sláva... Knihy? Povinné čítanie? Veď samotný život je oveľa zaujímavejší! A teraz v zrelom veku opäť objavujem to, čo som si v istom období prestala ceniť. Tú múdrosť, ktorá je v nich, to posolstvo, ktoré v nich nachádzam... Na nezaplatenie. Pre mňa najlepší relax, keď čítam niečo oddychové a kopa vedomostí, keď čítam niečo výpovedné či odborné. A čím viacej múdrosti čítam, tým viac si uvedomujem, koľko toho neviem. Aké klišé a aké pravdivé.

Katarína Morvayová Gagová
Overený zákazník
29.12.2020
Moja ateistická biblia
Táto kniha bude mať určite pevné miesto v mojej knižnici. Autor sa kriticky pozerá na náboženstvo a všetko to negatívne, ktoré s ním prichádza. Porovnáva ho s ateizmom a vedeckým pohľadom na vznik sveta vyplývajúcom z Darwinovej evolučnej teórie. Niektoré kapitoly sú náročnejšie na porozumenie ohľadom zložitej vedeckej terminológie, ale dá sa to zvládnuť. Analyzuje náboženstvo ako také, ale opiera sa hlavne o kresťanstvo a judaizmus, no kriticky sa vyjadruje taktiež k islamu či budhizmu. Zdôrazňuje napr. že morálka nie je výdobytkom kresťanstva, ale pradávnou podstatou ľudského bytia. Že náboženské texty sú plné nenávisti a násilia… Tých uhlov pohľadov a ďalších negatívnych aspektov uvádza veľa. Taktiež mi je sympatická jeho irónia, dokáže ňou vystihnúť podstatu veci. Trošku by som možno zjemnila niekedy až príliš tvrdý slovník. Čítať viac
12.12.2020
Povinné čítanie
Autor je známy ateista. V knihe jasne cítiť jeho postoj k náboženstvu. Pekne vysvetlené ako vznikli, najprv polyteizmus, neskôr - najväčšia chyba v dejinách ľudstva - vznik monoteizmu. Autor používa svoj vlastný jazyk, správne nabrúsený. Spoločne s Yuvalom Hararim - povinná literatúra v školách, povinné čítanie pre každého, kto si chce zachovať zdravý rozum a vidieť svet triezvo. Veľmi doporučujem. Čítať viac
11.9.2020
"We are all atheists about most of the gods that humanity has ever believed in. Some of us just go one god further.” Dawkins v knihe brilantne obhajuje svoj názor a veľmi zrozumiteľne predkladá argumenty, ktoré jeho názor podporujú. Veľa ľudí knihu kritizuje a považujú ju za urážajúcu. Nuž, pravda bolí. Náboženstvo skrátka učí, že je cnosťou byť uspokojený s tým, že veciam nerozumieme. Veľmi sa mi páčili časti, v ktorých sa Dawkins zameriava na rôzne nezrovnalosti v Biblii, resp. na rôzne hrozné veci, ktoré sa zo súčasnej verzie odstránili, len aby to viac vyhovovalo "moderným ľudom". Myslím, že každý človek so štipkou rozumu a kritickým myslením bude s Dawkinsom súhlasiť. Čítať viac
Lucia
Neoverený nákup
26.8.2020
Konečne kniha, na ktorú som dlho čakala
S knihy som jednoducho nadšená!!! Presne taký pohlad na náboženstvo ako ponúka pán Dawkins vo svojej knihe mám i ja a dlho som hladala knihu, ktorá je vyslovene zameraná na to aku fungujú jednotlivé náboženstvá, predovšetkým katolícke. Táto kniha opäť patrí k tým pokrokovým, ktoré obhajujú vedu a toleranciu. Podla by mala byť povinným čítaním! Čítať viac

Richard Dawkins

Čítať viac

Vydavateľstvo Citadella

Čítať viac

„Existujú ľudia, vedľa ktorých môžeme stráviť roky a nemať si čo povedať, a ľudia, s ktorými na rozhovory nestačí celý život.“