Odsúdení prežiť

Čítaná

Iveta Janíková

Produktový špecialista

27. júla 2015

Svoju recenziu začnem trochu netradične, citátom z jednej básne.
"Drž človek zdravý rozum v hrsti vo dverách tisícročia. Tisíc rokov starú, horiacu pravdu odovzdáme tým, ktorí sa už dávno pri nás rodia?"
Tri ženy, tri deti, tri osudy. Memento, otázka, výkričník. Po prečítaní knihy si položíme otázku, či je to vôbec možné? Ako mohla táto naša Európa, kde bratia Lumiérovci verejne predstavili svoje filmy a Alexander Fleming vynašiel penicilín toto všetko dopustiť? Ako je možné, že denne umierali stovky detí, žien a mužov len preto, lebo sa "previnili". Previnili sa svojou vierou a svojím presvedčením. Tým, že sa narodili s inou farbou pleti, alebo rozprávali inou rečou.
V úcte a piete k tisíckam zavraždených a potupených ľudí nebudem písať, že je kniha skvelá, alebo vynikajúca. Kniha podáva obraz danej doby, neskresľuje, neobviňuje. Prosí. A dvíha varovný prst, aby sa už nič podobné nezopakovalo. Nech bez obáv prežívame prvé lásky a sklamania, vychovávame naše deti a vnúčatá. Tešíme sa z každodenných radostí, nech nás trápia každodenné starosti. Bez bolesti, bez strachu zo zajtrajšieho dňa. Bez obavy, že tých, ktorých milujeme a na ktorých nám záleží už nikdy neuvidíme. Prečítajme si knihu a zamyslime sa!