Sucho

Jana Ambrušová

zamestnanec

17. marca 2020

Sucho až desivo reálne ukazuje, ako ľudstvo (ne)zvláda katastrofy. Ako (ne)zvláda nedostatok. A ako (ne)zvláda nepripravenosť. Viete si predstaviť, doma v pohodlí, s vždy tečúcim vodovodným kohútikom, aké by to bolo, keby zrazu nič netieklo? Keby vyschlo úplne všetko? V tejto knihe to Shusterman veľmi realisticky opísal z pohľadu mladých ľudí, ktorý sa snažia prežiť a zároveň nestratiť ľudskosť.

„Nejhorší na tom, když člověk udělá něco neomluvitelného, je to, že se to nedá vzít zpátky. Jako když se rozbije sklenice. Už se nedá znovu spojit. Nejlepší, co může člověk udělat, je zamést to a doufat, že nešlápne na střípky, které tam zůstaly."

V tejto knihe nejde len o nedostatok vody, ktorú všetci berieme ako samozrejmosť. Ide o to, čo z obyčajných ľudí tento nedostatok spraví. Ako ovplyvní vzťahy medzi rodičmi a ich deťmi, medzi priateľmi, neznámymi... Ako sa z ľudí stanú zvieratá len pre kvapku vody. A ako sa niektorý jedinci dokážu aj napriek tomu zachovať správne. Postavy sú rozmanité, realistické a tak správne ľudské. Dokážete sa do nich vžiť a pochopiť ich konanie, hoci je občas v rozpore so zdravým rozumom.

Je to pútavá, zaujímavá a najmä poučná kniha. Po jej prečítaní som sa zamyslela, ako dlho sa sprchujem a rozhodla sa skrátiť to na minimum...

„Lidské tělo tvoří z 60% voda. A zbytek je prach, zbytek je popel, je to smutek a je to žal... Ale to, co nás navzdory tomu všemu spojuje dohromady je naděje. A radost. A studnice všeho, co může teprve přijít."