Widely recognised as the most original and influential psychology book of our time, Games People Play has helped millions of people better understand human basic social... Čítať viac
Widely recognised as the most original and influential psychology book of our time, Games People Play has helped millions of people better understand human basic social interactions and relationships... Čítať viac
Aby vydavateľ zabránil pirátskemu kopírovaniu, chráni túto e-knihu šifrovaním. Prečítať si ju môžete len na čítačkách a aplikáciách, ktoré podporujú Adobe DRM.
Fed up of feeling controlled at work?
Feel trapped in a toxic relationship but don't know how to escape?
Always feel like you lose the argument even if you know deep down you're right?
Widely recognised as the most original and influential psychology book of our time, Games People Play has helped millions of people better understand human basic social interactions and relationships.
We play games all the time; relationship games; power games with our bosses and competitive games with our friends.
In this book, Berne reveals the secret ploys and manoeuvres that rule our lives and how to combat them.
Giving you the keys to unlock the psychology of others and yourself, this classic, entertaining and life-changing book will open up the door to honest communication and teach you how to get the most out of life.
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Eric Berne bol americký psychiater a psychológ, ktorý vytvoril pojem transakčná analýza a získal uznanie za to, že vyvinul jeden z najinovatívnejších prístupov v modernej psychoterapii. Okrem mnohých štúdií a kníh napísal v roku 1964 aj knihu Ako sa ľudia hrajú, ktorá sa okamžite stala bestsellerom a dodnes sa považuje za významné dielo v transakčnej analýze.
Autor v knihe opisuje 101 hier, pričom hru definuje ako obmieňajúcu sa sústavu často opakovaných, zdanlivo racionálnych transakcií so skrytou motiváciou. Nejde teda o žiadnu zábavu, hráčovi ide o skôr o získanie istej výhody, ktorá mu z hry plynie. Kniha obsahuje dve časti, teoretickú a praktickú. Teoretická časť je napísaná naozaj odborným jazykom, skôr pre odborníkov z praxe a pre laika bez akejkoľvek predchádzajúcej prípravy sa číta naozaj ťažko, avšak obsahuje grafické znázornenia, ktoré značne uľahčujú pochopenie problematiky. Naopak praktická časť zahŕňajúca jednotlivé hry je veľmi ľahko čitateľná aj pre neodborníkov, je to akési vymenovanie hier a ich zobrazenie na príkladoch. Kniha mi pomohla v zistení dôvodu a motivácie, prečo niektorí ľudia hrajú hry a o čo im vlastne ide, respektíve ako im hru prekaziť a nehrať podľa ich očakávaní.
Recenzie čitateľov
Zhrnutie recenzií
Zosumarizované pomocou AI, ktorá môže robiť chyby.
Kniha Ako sa ľudia hrajú je klasické dielo transakčnej analýzy, ktoré opisuje ego stavy (Rodič/Dospelý/Dieťa) a súbor „hier“, ktoré ľudia hrajú v komunikácii. Mnohým čitateľom otvorila oči a pomohla pomenovať manipulatívne či opakujúce sa vzorce správania. Zároveň je prvá, teoretická časť považovaná za odbornú a miestami ťažko čitateľnú, pričom niektoré hry sú popísané len stručne alebo zastaralým štýlom. Knihu hodnotia kladne najmä čitatelia so záujmom o psychológiu, menej vhodná je pre čitateľov, ktorí hľadajú ľahké populárno-náučné čítanie.
Čitatelia oceňujú
Umožní lepšie pochopiť a pomenovať opakujúce sa vzorce správania a manipulácie.
Predstavuje ego stavy (Rodič/Dospelý/Dieťa), ktoré sú aplikovateľné v bežnom živote.
Praktická časť obsahuje opisy hier a príklady, niektoré aj s postupmi, ako ich prekaziť.
Považovaná za významné, klasické dielo v oblasti transakčnej analýzy a populárnej psychológie.
Čitatelia ďalej hodnotia
Štýl písania je často odborný, ťažkopádny alebo pripomína skriptá, čo sťažuje čítanie laikovi.
Mnohé hry sú spomenuté len okrajovo a len slabá časť je podrobne rozpracovaná.
Jazyk a prístup pôsobia miestami zastaralo a nie každému čitateľovi sadne.
na začiatku ešte celkom fajn, než sa čitateľ zorientuje, ale v pokračovaní a popise príbehov je to klinická psychológia, ako to tam spisovateľ aj spomenie, takže musíte zaloviť v pamäti, koho s takým správaním vo svojom okolí poznáte. Chýba mi tam napr.spôsob, ako sa rozprávať s takými ľuďmi, je tam iba klinický postup :/
Jana Kocianová
Overený nákup
8.9.2023
Úvod do štruktúrovej analýzy
Na knižku som dostala odporúčanie ako náhľad alebo úvod do štruktúrovej analýzy. Knižka je písané zrozumiteľne a dovedie nás do našich zaužívaných spôsobov správania, ktoré Berne nazýva hrou. Aj takto identifikuje ľudské správanie rozličnými vzorcami. Vnímam knižku ako užitočnú pre identifikáciu niektorých "hier", ktoré hráme nevedome (napr. naučené stratégie debatovania) a možnosť opäť sa rozhodnúť vedome čo si volíme, akú hru si zvolíme pre náš život.
Táto kniha je výborná. Troška ma mrzí, aké má hodnotenie, avšak to chápem. Z názvu knihy Ako sa ľudia hrajú, nie je až tak zrejmé že ide o odbornú psychologickú knihu. To, že je písaná odborne jej však neuberá na zaujímavosti, ale možno by bolo pred kúpou tejto knihy vhodné zistiť si kto Eric Berne je a čím sa zaoberá
Z tejto knihy mám zmiešané pocity - to tak väčšinou býva keď čítate o téme, ktorá vás síce zaujíma, ale je napísaná formou, ktorá vás absolútne nebaví. Nie som odborník v oblasti psychológie, preto osobne preferujem knihy, ktoré sú napísané s porozumením a trocha zábavnejšou formou - teda pre laikov (napr. Allan Pease & Barbara Pease - Veľká kniha reči tela; Adrian Furnham - Psychológia, ... ).
Prvá polovica knihy analyzuje "hry" a v druhej polovici sa autor "hrám" venuje a jednotlivo popisuje. Veľmi som sa tešila, kým prejdem na hry, avšak boli opísané nudnejším a ťažšie zrozumiteľným štýlom, ktorý ma nudil. Niektoré hry boli síce zaujímavé, ale drvivá väčšina ma nebavila.
Možno som si len zvolila zlé obdobie na čítanie takejto knihy a nechcem od nej odradzovať, ale bol to miestami boj a nemyslím, že v budúcnosti sa rozhodnem prečítať si ju znova.
Knižka ma zo začiatku nebavila kvôli jej odbornosti. Pri nasledujúcich kapitolách ktoré sa týkali už samotných hier to bolo lepšie. Očakávala som ale že samotné hry budu viac rozpitvavané... Prečo, ako, načo...
Pri niektorých hrách som mala usmev na tvári a v hlave niektorých z kolegov alebo známych, hovoriac si, veď presne tak sa správa....
Petra
Neoverený nákup
1.4.2022
Kniha pre každého
Veľmi zaujímavá kniha, ktorá donúti cliveka k zamysleniu a uvedomovaniu si komunikacie.
Aj napriek tomu, že mám prečítaných dosť kníh na tuto tému, určite ma obohatila.
V dobe, ked kniha vysla, bola asi prevratna a zaujimava, ludia dychtili po psychologickom poznani. Mne osobne ako 34 kniha z psychologie za ostatne cca. 3 roky pripadala nezaujimava.
v odpovedi Ivane Troiakovej, knihy od Ichiro Kishimi, Daniel Goleman, Daniel Kahneman, Richard Thaler, Carl Rogers, prof. Heretik, Carl Gustav Jung, Ilse Sand, Martha Stout, Susan Cain, Marshall Rosenberg.
Dobrý deň, odporučte mi prosím naozaj kvalitnú/zaujímavú knihu z psychológie, ďakujem
Berenika číta
Neoverený nákup
28.11.2021
“Nevieš, kde mám nabíjačku?”
“Ty stále niečo stratíš. Nevieš si dávať pozor na veci.”
Podobný dialóg už určite viedol každý z nás. Buď na strane hľadajúceho, alebo odpovedajúceho. Ja som väčšinou tá hľadajúca. A zakaždým ma vie dosť naštvať, keď sa dočkám tejto odpovede. Na to som sa predsa vôbec nepýtala, nehovoriac o tom, že keď som nervózna, z toho, že neviem niečo nájsť, takéto reči mi vôbec nepomáhajú.
Vedeli ste však, že odpovedajúci v tomto prípade odpovedá ako Rodič? Každý z nás totiž v sebe skrýva tri roly, Rodiča (svojho rodiča), Dospelého(objektívne zmýšľajúcu bytosť) a Dieťa (naše dávne dieťa), a medzi týmito rolami prepína podľa potreby vrámci hier. Hier, ktoré my ľudia medzi sebou denno-denne hrajeme. Sme tvory spoločenské, bez kontaktu by sme doslova neprežili už ako bábätká. Nekomunikujeme však medzi sebou len tak, väčšinou má komunikácia dve úrovne. A na tej druhej, psychologickej, úrovni hrajeme hry.
Chcete niekoho donútiť, aby vám zaklamal? Spýtajte sa ho kto rozbil vázu, hoci odpoveď je očividná - takmer určite vám zaklame, že on to nebol. Vyzvali ste ho a on pristúpil na vašu hru. A vy sa môžete spravodlivo nahnevať. Ani nie tak na to, že rozbil vázu, ako na to, že vám klamal. Hra s názvom “mám ťa, ty darebák”.
Ste človek, ktorý sa bojí skúšania nových veci? Vyberiete si partnera, ktorý vám ich bude zakazovať. Celý život sa s ním kvôli tomu budete hádať, na manžela/ku sa budete kamarátom/kam sťažovať, ale vlastne ste rád/rada, že ju/ho máte, lebo inak by ste museli robiť to, čoho sa bojíte. Áno, až takéto rafinované je naše nevedomie. Hra s názvom “keby nebolo teba”.
Takýchto hier je v knihe amerického psychiatra Erica Berneho popísaných viac ako 30. Kniha dnes už patrí k najznámejším publikáciám z oblasti populárnej psychológie.
Jedinou slabou stránkou knihy je štýl, akým je napísaná. Okrem toho, že je to odborná kniha len prispôsobená aj neodbornej verejnosti, je cítiť že je staršieho dáta, jazyk je už trochu zastaralý (bola napísaná v 60-tych rokoch). Mne to ale až tak neprekážalo, predsa len ten obsah ozaj za to stojí. Kniha mi dosť otvorila oči, aj ja som sa v niektorých hrách našla, a už viem, na čo si dávať pozor! A aby som knihe nekrivdila, miestami je vtipná, nad opisom jeho muchy, spoločníčky pri písaní, som sa ozaj pousmiala.
“Ľudská bytosť večne zápasí s problémom, ako si zorganizovať čas, keď nespí.”
Zorganizujte si čas a prečítajte si o tom, ako sa ľudia hrajú. Mne Eric Berne zase o kúsok pootvoril dvere do ľudskej psychiky a ešte som sa aj pobavila.
Barbora
Neoverený nákup
22.11.2021
Po prečítaní recenzií som dostala strach, či sa kniha bude dobre čítať. Nebolo to však až také zlé. Myslím si, že vysokoškolsky vzdelaný človek, ktorý je zvyknutý čítať odbornú literatúru to zvládne v pohode. Prvá časť je dôležitým úvodom, najmä stavy nášho ega: Dieťa v nás, Rodič v nás a Dospelý v nás. Toto je fakt aplikovateľné do každodenného života.
K samotným hrám. Autor ich tam vraj spomína 100, ale nie je to tak, drvivú väčšinu spomenie len okrajovo a dosť vytrhnuto z kontextu. Zrozumiteľne a dostatočne podrobne opíše len asi 20-30 hier. A vo mne vznikol dojem, že tieto hry málokedy stretávame v bežnom živote. Dalo by sa to všetko rozdeliť do troch kategórii:
a) hry, ktoré predpokladajú, že ľudia otvorene a teatrálne rozprávajú o svojich emóciách (človek si pripadá "ako v americkom filme")
b) hry, kde má človek nejakú psychiatrickú poruchu (hypochonder, manipulátor, psychopat, úchyl)
c) hry, ktoré medzi ľuďmi asi existujú, ale v tomto akademickom popise to vyznieva až úsmevne a v praxi to "až také" nie je (ako absolvent matfyzu viem, o čom hovorím, kde sa dá teoretizovať aj okolo komutatívnej operácie sčítania nad poľom celých čísel).
Jediná hra naozaj z bežného života je "A nemohol by si...? Áno, ale...", ktorá popisuje situáciu, keď človek chce niekomu poradiť v jeho situácii, no príjemca všetky rady odmieta. Pri detailne popísaných hrách je aj navrhnutý postup, ako hru "prekaziť" a znemožniť, čo považujem za prínos do života.
Každopádne je knižka dobrým sprievodcom v tom, že niekedy s nami niekto z nášho okolia hrá manipulatívnu hru s nejakým cieľom a nečestnými úmyslami.
Poznáte nový čitateľský profil?
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde si môžete zvyšovať svoju knihomoľskú úroveň.
