Pred desiatimi rokmi sa začala venovať spracúvaniu spomienok ľudí, ktorí prežili nacistické peklo alebo komunistické väzenie a prenasledovanie. Natočila viac ako 70 reportáží s touto tematikou a 15-dielny cyklus dokumentárnych filmov s názvom Neumlčaní. Za sériu reportáží získala v rokoch 2008 -2012 niekoľko novinárskych ocenení.
Viola Stern Fischerová, žena, ktorá prežila Mengeleho pokusy, štyri koncentračné tábory a nakoniec nacistom utiekla, zverila svoje spomienky po rokoch reportérke Veronike Homolovej Tóthovej. Kniha Mengeleho dievča (2016) zaznamenáva jej osud i osudy iných ľudí, ktoré by nemali upadnúť do zabudnutia.
Viola Fischerová sa narodila v roku 1922 v Lučenci. Keď mala šestnásť rokov, južné Slovensko obsadili Maďari. S rodinou sa museli skrývať, prežili nálety, obrovský psychický nátlak. Zhabali im majetok, označených žltými hviezdami ich vylúčili zo spoločnosti, presunuli do geta zriadeného v meste, kde s nimi zversky zaobchádzali. Všetkých bili, dievčence brali a znásilňovali. Nevedeli si predstaviť, že existuje ešte niečo horšie, no ako dvadsaťdvaročná vystúpila z dobytčieho vagóna na rampe v Osvienčime. Tam sa stretla s doktorom Josefom Mengelem po prvýkrát, no nie naposledy. Stala sa obeťou jeho pseudolekárskych pokusov. Prežila. Po čase ju premiestnili do iného tábora, zorganizovala ďalších sedem žien a podarilo sa im ujsť. V čase, keď ona bojovala o život v koncentrákoch, jej neskorší manžel, Juraj Fischer, bol veliteľom tanku v spojeneckej armáde. Zúčastnil sa aj vylodenia v Normandii, 6. júna 1944. V roku 2004 dostal najvyššie francúzske ocenenie – Rytier Čestnej Légie. Viola Fischerová nikdy nezabudla na peklo, ktoré prežila. Neustále ju prenasleduje.
