Hráč, Večný manžel

Hlavného hrdinu s povesťou sukničkára a vdovca spája jediné - žena. Pre jedného len milenka, pre druhého životná láska, ktorá ho sklamala. Príbeh je psychologickou sondou - muži si bolestne uvedomujú svoju životnú situáciu - prázdnotu po neviazanom živote a naivitu oddanosti a trpkosť klamstva.
Mladý učiteľ z knihy Hráč sa zaľúbi do generálovej dcéry, zasiahnu ho vlastné aj cudzie dlhy a preto sa stane vášnivým, hráčom rulety, hazard ho opantáva viac ako láska k Poline.


Rusko druhej polovice 19. storočia ovplyvnilo autora na toľko, že by sa mohlo zdať, že nepíše o ničom inom. Trestanci, zločinci, zadĺžení, žobráci, kurtizány, ľudia pudoví, protirečiaci si, suroví, neustále meniaci sa – takéto postavy si vyberá pre svoje kratšie aj rozsiahlejšie prózy. Aj Alexej Ivanovič z knihy Hráč najprv vyzerá ako uhladený učiteľ. Učí v rodine ruského generála, ktorý sa s rodinou často sťahuje, momentálne bývajúci v menšom nemeckom mestečku. Počas učiteľského pôsobenia sa zaľúbi do generálovej dcéry, zasiahnu ho vlastné aj cudzie dlhy a preto sa z neho stane vášnivý hráč rulety, ktorého hazard opantáva viac ako láska k Poline. Dostojevskij v ideálne ukončenie či happyendy neverí – vzťah Alexeja Ivanoviča a Poline kolíše medzi láskou a nenávisťou, ich cesty sa nakoniec rozídu a vzťah zostáva nenaplnený. Aj druhá novela je psychologickou drámou s tragickou zápletkou – hlavný hrdina Velčaninov s povesťou sukničkára a záletníka je prenasledovaný Trusockým – mužom jednej z mileniek. O existencii milenca sa manžel dozvie po smrti ženy, keďže si odkladala všetku ľúbostnú korešpondenciu. Vzťah podvedeného muža a milenca je ako na hojdačke – raz mu Trusockij dôveruje natoľko, že ho sprevádza na návšteve u možnej novej manželky, inokedy sa Velčaninova snaží zabiť. Autor necháva záver novely otvorený – po čase sa muži stretávajú na stanici a vyzerá to, že sa nič nezmenilo – Trusockij je znova ženatý a zostáva tým istým večným manželom.