Das Parfum

Kniha do mojej knižnice putovala na základe recenzii a odporúčania kamarátky. Myslím, že kniha je písaná majstrovským spôsobom a je predurčená na to, aby čitateľa pohltila. Aj napriek tomu sa v knihe vyskytujú pasáže, ktoré sú príliš zdĺhavé a obsahujú len opisy.

Perfume: The Story of a Murderer je jedna z najviac precenených kníh, aké som čítal. Tvári sa ako hlboké literárne dielo, no v skutočnosti ide o zdĺhavý, samoúčelne odpudivý príbeh, ktorý sa utápa vo vlastnej „umeleckosti“. Autor venuje nekonečné strany opisom pachov, špiny a nechutností, až sa čítanie stáva únavným a miestami doslova odporným zážitkom.
Hlavná postava je úplne bez emócií a akéhokoľvek ľudského rozmeru, takže je prakticky nemožné vytvoriť si k nej vzťah. Namiesto psychologickej hĺbky dostávame len chladného maniaka, ktorého činy majú šokovať skôr než dávať zmysel. Dej sa vlečie, mnohé pasáže pôsobia zbytočne natiahnuto a celé to pôsobí, akoby autor veril, že čím bizarnejšie a nechutnejšie niečo napíše, tým je to automaticky geniálne.
Najväčší problém knihy je však jej prázdna pretencioznosť. Pod vrstvou komplikovaných opisov a temnej atmosféry sa skrýva veľmi jednoduchý a dosť plytký príbeh. Záver je absurdný do takej miery, že skôr vyvoláva smiech než silný dojem. Kniha sa síce často označuje za majstrovské dielo modernej literatúry, ale pre mňa bola len nepríjemne zdĺhavým a preceneným experimentom.