Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
Milujem knihy, obzvlášť tie, kde postavy čitateľovi priam ožívajú pred očami. Mám rada nečakané rozuzlenia a zvraty.
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Výborná kniha, ktorá odráža krutú realitu a nesie v sebe aj akési skryté morálne posolstvo. Spisovateľka nahliadla do protikladných svetov života a smrti. Osudom skúšaná slobodná mamička Monika, novinárka Aneta, naháňajúca sa za bulvárnymi senzáciami a vyhľadávaný, prepracovaný právnik Eugen sa stretávajú pri plamienku sviečky. Dostávajú druhú šancu, aby mohli napraviť svoje chyby. Lenže sebapoznávanie nie je veľmi príjemné. Dej sa posúva a hlavné postavy hovoria o svojich radostiach, starostiach, vzťahoch a citoch. Moniku neutešené detstvo a otec tyran donútia utiecť z domu. Našťastie, má pud sebazáchovy a nájde si prácu so skromným ubytovaním. A ako to už býva, príde aj láska. Život s Marcelom už nemôže byť krajší, keď neplánovane otehotnie. Uplakaný uzlík ju trestá za všetky omyly a vzťah s milovaným mužom končí v troskách. Aby toho nebolo málo, sužuje ju viróza. Neskoro večer zamkne syna v byte a vyberie sa do lekárne...
Eugen sa po infarkte už raz ocitol blízko smrti a keďže si chce život ešte užiť, vymení jednu milenku za druhú. Samozrejme za mladšiu. Sex, krátky spánok, sex, raňajky, drinky, sex... Zaslepený vášňou si ani neuvedomuje, akú spúšť za sebou zanechal. Potvora Liana v tom vie chodiť a zakrátko si Eugena omotá okolo prsta. Nuž, tak mu treba. Prísť domov, keď ho manželka nečaká a navyše ho trápi slabé srdce, bola rozhodne chyba...
Sebavedomá Aneta, prešla rôznymi zamestnaniami a posadnutá prácou vôbec nerieši, ako sa jej deti a manžel vzďaľujú. Materstvo je pre ňu iba synonymom otroctva. A tak vybočiť z rutiny a užiť si sex s niekým iným, jej nerobí problémy. Komu niet rady, tomu niet pomoci. Dopravná nehoda vo chvíli, keď si s milencom v aute počas jazdy užíva predohru, ju zrazí konečne na kolená...
Plamienok sviečky ešte nezhasol. Hlavní protagonisti sa zrazu na svoje životy pozerajú z inej perspektívy. Stretli samých seba. Vyjadrené slovami Anety: „Ťažko by našla prísnejšieho sudcu ako svoje vlastné svedomie...“
Stačí okamih je román plný napätia, drámy, boľavých tajomstiev a sebaobjavovania. Vďaka dobrému rozprávačskému štýlu a rôznorodosti postáv sa román číta rýchlo. Zápletky sú skvelo vybudované, čo umožňuje čitateľovi vcítiť sa do postáv. Oceňujem výborné dialógy, ktoré umocňujú čitateľovu emocionálnu bdelosť. Ak máte radi nečakané dejové zvraty, túto knihu vám odporúčam.
Nejde o klasický vojnový román, ale o neľútostný a dramatický príbeh mladej Nemky Franky, ktorej nechýba odvaha riskovať. Kniha je zasadená do napätého ticha Čierneho lesa a je napísaná neobyčajne presvedčivo. Franka jedného dňa nájde zraneného muža v nemeckej uniforme a i napriek svojmu odporu voči fašistickej mašinérii neznámemu pomôže. Postupne zisťuje komu zachránila život. Príbeh je plný trpkej irónie a dej majstrovsky nastavuje zrkadlo totalitnému režimu. Postavy čitateľovi priam ožívajú pred očami. Zaujímavé pasáže, nečakané rozuzlenia a, samozrejme, láska boli pre mňa čitateľským zážitkom. Biela ruža, Čierny les stojí za prečítanie. Zaslúžene sa hneď po vydaní stal bestsellerom.
Čítať viac
Román na zamyslenie o ľudskom nešťastí ale aj šťastí, ktorý zachytáva trpký osud nežnej Bely. Helga, svokra na pohľadanie, s ktorou by sa žiadna normálna nevesta nezmestila do dverí, ju zhubnými, manipulatívnymi taktikami a zlostnými poznámkami vyženie z domu. Belino manželstvo prejde ťažkou skúškou, ale záchrana už nie je možná. Zranená a pokorená Bela odchádza do Prahy, kde sa opätovne pokúša postaviť na nohy. Spoznáva nových priateľov, najmä Eliška je veľmi dobre vykreslená, a objavuje tak trochu tajomnú minulosť. Výborný výber postáv, ako zo života. Autorka vystihla nielen toxické prostredie, ale má dar narábať s dialógmi. Cynickými aj tými dojímavými. Nečakané rozuzlenie každého prekvapí.
Čítať viac
Ďakujeme, tento rok ste sa zaradili k top recenzentom! Aj vďaka vášmu názoru si ostatní čitatelia budú vedieť ľahšie vybrať.
Útla knižka s dvomi románmi a elegantný, svojrázny, ironický ba až cynický štýl písania tejto „literárnej rebelky“ si jednoducho musíte zamilovať. Dusné leto impulzívnej Cécile a sladká láska Dominique. Povrchnosť, nemorálnosť, osamelosť, prázdny život, odhalené duše, pokrytci, nevera a frivolná, no pútava atmosféra. Prostredie privilegovaných boháčov s veľkými domami, rýchlymi autami, peniazmi, večierkami, sexom a alkoholom. Nikto však nie je tým, kým sa zdá. Staré a dobré príbehy, no v žiadnom prípade nie zastarané. Privilegovaní ľudia sú tu stále, rovnako ako darebné mechanizmy, ktoré patria k ich spôsobu života. Pútavé čítanie na jeden nádych.
Čítať viac
Mária Courvus: Hladné dlane
Nora má milujúceho manžela Timoteja, luxusný život, dobré priateľky, svoju kaviarničku... Ale... Za každým „ale“ sa čosi pokazí. „Láska sa menila na bezkonfliktné spolužitie, ktoré sa pomaly, ale isto, rútilo do slepej uličky.“ Nora sa cíti osamelá, túži po dieťati, ktoré sa im nedarí splodiť, ale čoraz viac sa utieka aj do sveta fantázie a čičíka v sebe platonickú lásku k futbalistovi Alejandrovi. Dni ubiehajú a každá stránka knihy vyvoláva nové otázky. V príbehu sa objavujú aktuálne témy: osamelosť, manželov diár plný termínov, liečba neplodnosti, straty a dilemy. Myslím si, že každá čitateľka sa už zaoberala aspoň jednou z nich. Autorka sa veľmi dobre vcítila do hlavnej hrdinky, ale rovnako vydarene sa jej podarilo rozvinúť aj ostatné postavy. Najmä Ritu, ktorá vie priateľku Noru poriadne prekvapiť. Áno, áno, a ešte pozorný a vnímavý Alejandro. „Nechcem podviesť Tima. Mám riskovať a vymeniť celé noci za chvíľkový úlet?“ Nechcem prezrádzať viac. Poviem len toľko, že do samého konca netušíte, čo sa bude diať. Román Hladné dlane triezvo poukazuje, že nespokojnosť určuje situáciu, ktorá však nutne nemusí viesť ku katastrofe. Odporúčam najmä tým, ktorí sa chcú na svoj vzťah pozrieť z inej perspektívy.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Jedinečný príbeh, tak trochu bizarný a zvláštny, kde sa svet otočí hore nohami. Zahoďte predsudky. Muži robia všetky tie neviditeľné domáce práce a navyše sa od nich očakáva, že budú aj v očakávaní. „Sú predsa jemne stvorenia, nemajú vyššie ambície, ako venovať sa domácnosti a deťom.“ Novinárka Zora sa už nevie dočkať, kedy plod, ktorý zatiaľ nosí pod srdcom prenesú do rodiaceho vaku jej manžela. Jeho úlohou je dieťa donosiť aj sa oň postarať. Ženy sú predsa vedkyne, športovkyne, riaditeľky, vojačky... Označenie v mužskom rode sa oficiálne nepoužíva. Predstava, že by Zora mala na vizitke napísané novinár je nereálna. Ženská kariéra nadovšetko, veď kto by uživil rodinu? Lenže dochádza k zvratu, keď Zorin manžel Martin Zajíčkovej (aby bolo jasné, patrí žene menom Zora Zajíčková), má nehodu a prichádza o svoj vak. Zora je zúfalá. Ma primäkké srdce ako tvrdí jej mama, príliš mužské. Kto donosí jej dieťa? Dobrovoľník neprichádza do úvahy. Spomenie si na rozhovor so starou pani Evou, ktorá ju presviedčala, že kedysi ženy bežne rodili. A nebolo to až tak dávno. Zora sa vtedy tomu smiala, konšpiračná teória, niečo mimo moderného sveta. Ale čo ak nie? Je to však riskantné. Neposlušnosť sa trestá. Ženy predsa nerodia, je to vylúčené! Mala by dať dieťa zmraziť, kým sa nenájde dobrovoľník, inak sa dostane do hľadáčika strážkyň života. Ak sa zavrie doma, nebude mať príjem a Martinov plat by im nepostačil, aj keby sa išli pretrhnúť. Našťastie, Zora získava podporu od svojej šéfredaktorky. Môže pre nich ďalej pracovať, avšak pod podmienkou, že bude písať o tom, čo prežíva. A tak si Zora prechádza niečím, čo nepoznala od hormonálnych zmien, rôznych nálad a zápasov so ženskosťou. V našom svete ide vlastne mužnosť. Zora trčí doma a situácia v ich domácnosti sa otáča. Martin od nej vyžaduje, aby navarila, upratala... Práce pod ženskú dôstojnosť odporujú všetkému, čo Zoru kedy učili a k čomu ju viedli. Okrem toho sú pod oknami strážkyne, ktoré na dieťa dohliadajú, kým hore nerozhodnú nielen o jeho budúcnosti, ale aj budúcnosti rodičov...
Kniha Vaky je jednoducho úžasná. Neodlepila som sa od nej, kým som ju nedočítala. Originálny štýl spracovania, skutočne veľmi živý a vierohodný, vás vtiahne do deja od samého začiatku. Evino rozprávanie vám umožní dostatočne si predstaviť, ako k tomu došlo a ako takéto mužské tehotenstvo funguje. Autorka má neskutočný talent a už teraz sa teším na jej ďalší príbeh.
Príbeh v e-mailovej korešpondencii Lea s Emmou začína žiadosťou o zrušenie predplatného, avšak na zlú adresu. Jediné vynechané písmenko roztočí sladké dialógy, dôvernosti, vzrušujúcu fantáziu... Chcú sa stretnúť... nestrenú, ale všetko smeruje k tomu, že sa z nich stane pár aj v reálnom živote. Nevadí, že Emmi je vydatá a Leo sa spamätáva zo skrachovaného vzťahu. Kniha je originálna, dojímavá a plná rozmanitých citov. Neverím, že ju napísal muž. V každom prípade ide o výborné čítanie.
Čítať viac
Herečka Audrey Hepburn, vo filme Raňajky u Tiffanyho urobila z Holly Golightlyovej nezabudnuteľné dievča. Film je mimoriadne vydarený a tak som siahla aj po knižnej verzii.
Peripetie mladej Holly v skazenom svete začínajú rozprávaním nemenovaného suseda, ktorý po rokoch navštívi svoju starú štvrť v srdci New Yorku a starú obľúbenú krčmu, kde spoločne s majiteľom Joeom Bellom na ňu spomínajú. Pôvabná Holly, dievča ľahších mravov, bez starostí a zdanlivo bez minulosti, žije so svojím bezmenným kocúrom a necháva sa vydržiavať bohatými mužmi. Dúfa, že sa raz za niektorého z nich vydá. Chce byť bohatá, aby mohla raňajkovať u Tiffanyho. V jej živote je všetko nezvyčajné. Dokonca aj zvláštne priateľstvo so susedom, ktoré sa náhle skončí, keď Holly odíde do cudziny, pretože je podozrivá z účasti na mafiánskych aktivitách. Capoteho štýl písania je veľmi prirodzený a chytľavý. Priznávam, že kniha mi dala oveľa viac než film. Zarazilo ma iba, že knižný koniec je iný.
Matkine chyby vždy dopadnú na hlavy jej detí, podpíšu sa na nich a len tak ľahko sa napraviť nedajú. To je na tom najhoršie. Marta, autorka aj hrdinka skutočného príbehu, po rokoch otvára Pandorinu skrinku. „Niečo ma núti dostať spomienky zo seba von, oslobodiť sa, uľaviť si.“ Poviete si, čo bolo, bolo, nechaj to tak. Lenže niekedy to jednoducho nejde. Dá sa minulosť len tak hodiť za hlavu? Dá sa vyrastať bez lásky a porozumenia? Rozhodne to nie je jednoduché. Marta sa pitva v každom prežitom dni „Rýpem sa vo veciach, čerím hladinu.“ Predstavujem si, že v myšlienkach s matkou hovorí, veď toľko toho by jej chcela povedať... A nie vždy by jej to bolo príjemné. Krutosť „... varecha a remeň viseli na viditeľnom mieste.“ Porovnanie, veď jedna dcéra je vždy lepšia než tá druhá. Chlad „... ani na mňa nepozrela, kyslo sa zatvárila...“ Cudzí chlapi „Ruky mal malé, uzlovité... Bože, kde na nich chodí?“ Marte bolo ťažko v tom čase, ťažko jej bolo ešte dlho po matkinej smrti. Zanechať za sebou svoje staré JA je zložité. Príbeh Marty Pékovej „Osud neoklameš“ je napísaný s prekvapujúcou úprimnosťou a budete ho čítať so slzami v očiach.
Čítať viac