Teória a prax legislatívy

Nárast úlohy štátu vo všetkých demokratických krajinách po 2. svetovej vojne nepriniesol štátu len nový prívlastok (Welfare-State, L´Etat Providence), ale aj potrebu veľkého počtu nových právnych úprav. Premietlo sa to do inflácie zákonov a podzákonných právnych predpisov. Ruka v ruke s nárastom počtu právnych predpisov dochádza aj k zníženiu koordinácie medzi viacerými textami právnych predpisov upravujúcimi tú istú právnu oblasť. Výsledkom toho je na jednej strane duplicita zachádzajúca niekedy až do úplnej protichodnosti textov rôznych zákonov upravujúcich ten istý spoločenský vzťah a na druhej strane až k nepochopiteľným medzerám tak typickým najmä pre daňové právo.

Kniha je rozdelená do dvoch hlavných častí:

Všeobecná časť hovorí o postavení legislatívy v systéme práva, vymedzuje základné pojmy a hľadá odpoveď na otázku „legislatíva – veda alebo umenie?“.

Osobitná časť definuje legislatívne inštitúcie a vykladá legislatívny proces. Rovnako v nej autori venujú pozornosť legislatívno – politickým princípom tvorby práva a základom legislatívnej techniky, ako aj kontrole ústavnosti právnych predpisov.

Súčasťou publikácie je taktiež príloha, ktorej obsahom sú legislatívne pravidlá vlády SR.