(1966, Bojnice)
Odmalička si rada vymýšľala, aj keď rodina si myslela, že klame. Keby sa nezamilovala a nevydala, vraj by z nej bola novinárka alebo spisovateľka.
Dnes, keď už synovia vyleteli z rodného hniezda, plní si svoje sny. Napísala viacero kníh a na ďalších pracuje. Relaxuje na motorke, v záhrade, pri spoločenských tancoch, ratlík Máška ju dobíja energiou... Jej najbližší o nej hovoria, že je strelená, a jej pozitívne myslenie im niekedy lezie na nervy. Ak si vraj uchová svojho tvorivého ducha, sú ochotní to s ňou vydržať.
A zajtra bude nový deň (román, 2007)
Čas nových nádejí (román, 2009)
Tiene minulosti (román, 2010)
Láskanie (poviedky, 2010)
Kým nejde o život... (román, 2011)
Tridé z 3. Dé (rozprávky, 2012)
V pekle sa neplače (román, 2013)
Poláskanie (poviedky, 2014)
Sen z modrého domu (román, 2015)
Žiadne pravidlá (román, 2017)
Vražedná sedmička (poviedky, 2017)
Máša a Lili (rozprávky, 2018)
Katarína Soyka, pôvodom Žilinčanka, neustále čerpá inšpiráciu v hornatom považskom regióne. Zamarovského tvorba ju ovplyvnila natoľko, že sa dala na štúdium klasickej filológie – latinského jazyka a histórie na Univerzite Komenského v Bratislave. Niekoľko semestrov venovala starovekému gréckemu jazyku, ale nakoniec ju namiesto jazykov mŕtvych zaujal jazyk najpočetnejšieho národa na svete, a to jazyk čínsky, ktorý ovláda slovom aj písmom. Pracovala na Veľvyslanectve Čínskej ľudovej republiky v Slovenskej republike a vďaka znalosti čínštiny si splnila sen o cestovaní. Študovala v Pekingu, navštívila Vietnam, Dubaj a niekoľko mesiacov pôsobila dokonca v juhoamerickom Chile.
Fantastike sa venuje od roku 2011, kedy bol publikovaný jej prvý fantasy román Sklený vrch – o putovaní troch čarodejníc. O rok neskôr sa stala jednou z kľúčových hláv Vydavateľstva Hydra. Vydala urban fantasy pre dospelých Lokaj, fantasy o meňavcoch Vlčí brat a neskôr space operu Posledná Pozemšťanka, ktorá bola preložená aj do českého jazyka. Z prostredia elfov a kentaurov pochádza novela Cval kentaura.
Hrdinovia jej príbehov nebývajú dokonalí, skôr naopak, často trpia intoleranciou a inými neduhmi, dostávajú priestor na postupný prerod a ich osudom dominuje láska.
Soyka sa podieľala na niekoľkých medzinárodných projektoch, ktorých výsledkom sú zbierky mikropoviedok scifi, fantasy a hororu Fantastiká 55, hororová zbierka temných príbehov Na hroby a zábavné poviedky v zbierke Rozmarná fantastika.
Ľudia obyčajne čítajú z dvoch dôvodov, aby sa niečo naučili alebo, aby si oddýchli. Soykina tvorba patrí do druhej kategórie.
Peter Šloser, vlastným menom Peter Chudý, je bývalý policajný plukovník. V službách štátu začínal od piky, keď na ulici zasahoval proti kriminálnikom. Riadil okresnú kriminálku v meste, ktoré bolo semenišťom zločincov. Neskôr pôsobil v riadiacich funkciách viacerých špecializovaných útvarov, určených na boj s organizovaným zločinom. V tom období bol v častom pracovnom kontakte s najvyššími policajnými funkcionármi (Tibor Gašpar, Peter Hraško, Róbert Krajmer, Bernard Slobodník...) proti ktorým sú dnes vznesené obvinenia pre rôznu trestnú činnosť. Najmä prežité zákernosti z posledných rokov policajnej kariéry ho inšpirovali k tomu, aby čitateľom vo svojich knihách poodhalil to, čo malo navždy zostať zahalené rúškom tajomstva.
V roku 2016 debutoval s kriminálnym románom Stvorená objasňovať zločin. O rok neskôr mu vyšli dve krimi poviedky. Najskôr pod názvom Mali to byť dva dni plné rozkoše v zbierke Muži vs. Ženy a potom Zlatý delfín v zbierke s názvom Vražedná sedmička. Všetko vo vydavateľstve Elist.
Jeho ďalšie kroky smerovali do vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Kniha Zločin v uliciach voľne nadväzuje na prvotinu s hlavnou hrdinkou Paulou Santorisovou. Píše kriminálne romány. Domnieva sa, že nie je na mieste zatvárať oči pred témami, o ktorých píše. Či už ide o vraždy, korupciu, ale aj násilie páchané na ženách. Čitateľa sa snaží ušetriť hrôzostrašných detailov a svoje príbehy píše odľahčenou formou s prvkami humoru.
Anton Stiffel je slovenský sci-fi autor venujúci sa hlavne poviedkovej tvorbe. Detstvo a väčšiu časť života prežil v Nižnej na malebnej Orave. Vyštudoval strojné inžinierstvo, je ženatý a má dve deti. V súčasnosti žije v Trnave.
Publikuje od roku 1998, kedy mu v časopise Fantázia vyšla jeho prvá poviedka Prejdi bránou a dotkni sa mojej duše. Poviedka mala veľmi pozitívny ohlas a čitatelia sa dožadovali ďalších príbehov, čo primälo autora zamýšľať sa nad celkovou koncepciou ním vytváraného univerza. Postupne vytvoril rozsiahly svet Zabudnutého vesmíru, ktorý si rýchlo získal čitateľskú popularitu. Spoločným menovateľom jeho poviedok sú láska a technika, čo je v slovenskom literárnom kontexte netypická a originálna kombinácia. Do slovenskej fantastiky vrátil lásku, romantiku, vzťah muža a ženy na pozadí veľmi dobre zvládnutých hard-SF kulís a space opery. Zbierka sci-fi poviedok Zabudnutý vesmír predstavuje súhrn jeho tvorby od roku 1998 po súčasnosť.
Publikoval vo viacerých časopisoch a antológiách (na Slovensku Krutohlav, eFantázia a Zárodky hviezd, v Česku Mlok, Fantázia, to nejlepší... a ješte něco navíc, či Capricorn 70, v Poľsku Zachowuj się, jak porządny trup). Je spoluautorom beznádejne vypredanej zbierky Mozaika rôznobežných ciest (2001) a bol úspešný v niekoľkých významných fantastických súťažiach (Cena Gustáva Reussa, Cena Karla Čapka, Cena slovenských fanúšikov fantastiky, Istron a i.).
Dlhé roky pôsobil ako redaktor SF časopisu Fantázia, kde sa venoval recenziám kníh a filmov, novinkám na angloamerickom knižnom trhu, vedecko-technickým rubrikám, fandomovej publicistike a i. Mnoho rokov sa taktiež podieľal na organizovaní Istroconov a bol šéfredaktorom fanzinu Oppo Scifiens vydávaným SF klubom Planéta opíc.
