„... hra je hraná nie takým spôsobom, ako keď zvyčajne vykonávame ,prácu‘, s cieľom zaistiť si nejaký výsledok, dôležitý pre blaho pracujúceho, ale skôr prekypujúcim spôsobom: pracujúci pracuje kvôli tomu, čo potrebuje, ale hráč hrá, lebo hra vyjadruje jeho bytie. Práca je namáhavá, hra je náročná; práca je vyčerpávajúca, ale hra rekreuje. Najlepším a najviac božským spôsobom života je ,hrať hru‘...“ Preložil Pavel Prihatný.
Ananda Kentish Coomaraswamy sa narodil na Srí Lanke, 22. augusta 1877. Ako 22-ročný absolvoval štúdiá na University College v Londýne, v oblasti geológie a botaniky, a pokračoval v doktorandskom programe výskumom a mapovaním ceylonskej mineralógie. Počas bádania sa ponoril aj do štúdia tradičných umení a remesiel Ceylonu v ich sociálnom kontexte, a neskôr, v roku 1906, založil Ceylonskú sociálno-reformnú spoločnosť. Od jeho záujmu o sociálne otázky sa odvíjala aj práca historika. Coomaraswamy bol presvedčený, že pod návalom modernizmu, v jeho mnohorakých prejavoch, sa z kultúrneho, filozofického a náboženského dedičstva vytrácalo čosi nesmierne vzácne a vitálne dôležité. Na túto krízu reagujú jeho úsilie a prínos, ktorý možno zhrnúť do troch hlavných oblastí: usiloval sa o rehabilitáciu ázijského umenia v očiach Západu; ako kurátor indickej sekcie Bostonského múzea krásnych umení (od roku 1917) prispel rozsiahlou vedeckou činnosťou v oblasti orientálnych umení; zanechal prenikavé štúdie o umení a jeho vzťahu s filozofiou, náboženstvom a metafyzikou. V neskoršom období života sa čoraz viac prehlboval jeho záujem o duchovné a metafyzické otázky, okrem iného aj pod vplyvom René Guénona, čo sa prejavilo v prácach z tohto obdobia, v ktorých nachádzame mnohé odkazy na Platóna, Plótina, Augustína, Tomáša Akvinského, Majstra Eckharta, mystikov Porýnia a ďalších. V tomto období sa Coomaraswamy čiastočne stiahol z akademického života, sprísnil svoj osobný život a celkom sa zameral na bádanie a vysvetľovanie tradičných metafyzík, zvlášť indickej a európskej z predrenesančného obdobia. Ananda Coomaraswamy po sebe zanechal nesmierne rozsiahle, myšlienkovo prenikavé a originálne dielo: napísal vyše 450 štúdií a kníh, a asi 43 recenzií. Zomrel 9. septembra 1947.
