Není pravda, že čas zahojí všechny rány. Dva bolestné příběhy. Dvě maminky. Několik lidských osudů a život, který se s nikým nemazlí. Prožitky matek v nejtěžších chvílích. Od... Čítať viac
Vychádzame z priemerného údaju o rýchlosti čítania 230 slov za minútu, od knihy ku knihe a čitateľa ku čitateľovi sa to však môže líšiť.
Není pravda, že čas zahojí všechny rány. Dva bolestné příběhy. Dvě maminky. Několik lidských osudů a život, který se s nikým nemazlí. Prožitky matek v nejtěžších chvílích. Od první diagnózy jejich dětí až po dva možné konce. Ten dobrý, i ten tragický.... Čítať viac
Není pravda, že čas zahojí všechny rány. Dva bolestné příběhy. Dvě maminky. Několik lidských osudů a život, který se s nikým nemazlí. Prožitky matek v nejtěžších chvílích. Od první diagnózy jejich dětí až po dva možné konce. Ten dobrý, i ten tragický. Svědectví o tom, že každá máma je statečná, a pokud nejde o zdraví, nejde o nic.
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Tak krásna a silná kniha formátom maličká, ale príbehom obrovská.
Natalie a Veronika, dve mamičky, s ktorými sa osud nepekne zahral.
A nielen s nimi. Autorka nám otvára príbehy detí a rodín, ktoré trávia čas v nemocnici Motol, ale opäť nielen tam.
Celú knihu si kladiete otázku: prečo? Prečo majú niektoré deti taký ťažký osud, hoci svoj život ešte ani poriadne nezačali žiť? Prečo musia trpieť, hoci by si mali bezstarostne užívať detstvo plné smiechu a radosti?
Pri čítaní tejto knihy ďakujete za to, že je vaše dieťa zdravé, a zároveň iní v nej môžu vidieť, že v tom nie sú sami.
Autorka knihu napísala krásne a citlivo a zároveň presne tak, ako som si sama predstavovala všetky tie emotívne chvíle. Áno, poplakala som si neuveriteľne veľa.
Takže ak máte chvíľku času, venujte ju tejto knihe
Počas sviatkov nezabúdajme ani na tých, ktorí ich trávia v nemocniciach - s deťmi, v strachu, v boji so zákernou chorobou, v obavách o svojich blízkych…
Maminky z Motola nie je oddychové čítanie. Je to však výborná kniha. Pripomína nám to, čo dávno vieme, no často na to zabúdame - že pokiaľ nejde o zdravie, nejde o nič. A že tí, ktorí to hovoria, to väčšinou hovoria preto, lebo už zakúsili, aké je to mať zdravie nalomené… alebo oň prísť.
Česká spisovateľka Renáta Navrátilová rozpráva príbeh dvoch žien.
Natália je mamou malého Lukáška, ktorý je chorý a čaká ho operácia. Nemá oporu ani vo vlastnej mame, uviaznutej v zastaraných názoroch a vo vlastných skúsenostiach z výchovy. Akoby si neuvedomovala, že každé dieťa je iné. Ako čitateľka - možno mama, možno len veľmi empatická žena so silnými materinskými pudmi - to prežívate ťažko. Máte chuť vstúpiť do príbehu, Natálku objať a povedať jej, že v tom nie je sama. A že už na ulici, alebo v nemocnici - toľko, koľko ľudí na ľudskosť zabudlo, toľko ich ju v sebe ešte stále nosí.
Veronika trávi dni v nemocnici so svojou chorou dcérkou Karolínkou. A kým je pri nej, jej syn - jej druhé dieťa - ju začína odmietať. Tu to ako čitateľka znášate ešte ťažšie. Cítite nádej aj beznádej zároveň. Vidíte následky, samotu v srdci, ale aj snahu o pochopenie.
Dobrá kniha nestojí len na silnej téme, ale aj na spracovaní. A to sa Navrátilovej podarilo. Vie v čitateľovi vyvolať emócie, ale aj nádej a vďačnosť za to, čo má. Pracuje s nimi nenútene, a aj v tme dokáže zasvietiť svetlo.
Táto kniha môže byť skvelým spoločníkom v ťažkom období. Pre maminky. Pre každého. Pretože v žiadnej situácii nie je človek nikdy úplne sám.
Materská láska presahuje všetky dimenzie, prekračuje hranice, podobá sa nekonečnu. Je hlboká a trvá navždy, nech sa stane čokoľvek. Nedá sa zavraždiť, podupať ani pošpiniť.
Niekedy sa v živote človek dostane do situácie, kedy musí byť silný. Musí byť silný, aby nezlomil sám seba, alebo tu zostal ako opora pre ostatných. Život mnohokrát nie je spravodlivý, ale vzdať sa nedáva zmysel.
Neupratuj toľko. Uvoľni sa. Netráp sa hlúposťami. Užívaj. Dýchaj a ži. Ži, tak ako by dnešok mal byť posledný deň. Nevieš, čo ťa čaká zajtra. Žiadne zajtra byť nemusí. Je iba dnes. Život je dar a požehnanie, tak ho nepremárni a choď si za svojimi snami.
Táto útla knižočka vo mne volala úplnú búrku pocitov. Ak má človek zdravé dieťa málokedy sa zamyslí nad tým, aké to je keď to šťastie nemáme. Ako prežívajú svoj život ľudia, ktorí sa dozvedia, že ich dieťa je choré, keď musia tráviť svoj čas u lekárov, pripadne v nemocnici. S čím sa stretávajú, ako sa k nim ostatní správajú...
Kniha prináša pohľad na príbeh dvoch žien, Veroniky a Natálie. Každá má svoj príbeh, niekto má šťastie a niekto nie Niekto si prejde peklom, na konci ktorého ho čaká úsmev na tvári zdravého dieťaťa (alebo aspoň schopného prežiť plnohodnotný život) a niekto musí nechať svojho anjelika odletieť... Táto kniha vám zmení pohľad na život, otvorí oči a ukáže, aké je ťažké bojovať svoj boj a nevzdávať sa pri tom nadeje, že raz bude lepšie.
Musím povedať, že to bola nádherná kniha, krátka, ťažká, psychicky náročná, ale nádherná... Zasiahla ma teda oveľa viac ako som čakala, veľmi veľa vecí, ktoré boli v knihe popísané sa mi tiež stali. Zaujímavé, ako dokáže kniha v človeku vyvolať pocity, o ktorých si myslel, že sa s nimi vysporiadal. A ono nie, prežije si to nanovo.
Dvě maminky a dva bolestné skutečné příběhy. Jaké jsou pocity maminek, když se dozvědí nepěknou diagnózu svého dítěte? Co prožívají a co všechno musí vydržet? Toto jsou příběhy o naději, o síle, ale i o ztrátě.
Už podle anotace mi bylo jasné, že tohle bude opravdu hodně bolavé a smutné čtení. Obzvláště pak pro všechny mámy, matky, maminky. Od prvních řádků mě knížka okamžitě zasáhla. Příběhy, které čtu, vždy silně prožívám a když jsou o dětech, nemocných dětech, tak to se mnou opravdu hodně zamává (i při psaní recenze znovu brečím). Každé slovo v textu na mě neskutečně působilo a já při čtení byla smutná a slzy se z očí jen řinuly.
Knížka je malá, útlá, jsou tu jen dva příběhy, ale i tak je toho až moc. Delší knihu a více bolesti bych už asi takhle najednou neunesla. Tím, jak je kniha útlá, jsem si říkala, že ji přečtu za chvilku, ale nakonec jsem si ji musela dávkovat po částech.
Při čtení jsem cítila neskutečnou bezmoc, bolest a úzkost. Ale i přesto mám takovéto knihy o skutečném životě moc ráda a vyhledávám je. V této nejen že jsou silné příběhy, ale je i dobře napsaná, že se do životů maminek dokážete naplno vcítit.
Pokud zvládnete číst o tématu nemocných dětí, rozhodně vám tuhle knihu jen doporučuji, i přesto, že je tak srdcebolná.
Nakladatelství Motto založila v roce 1990 Ing. Romana Přidalová. Od začátku vydávalo kvalitní českou, převážně humoristickou beletrii a romány předních českých spisovatelek (Halina Pawlowská, Ivanka Devátá, Irena Obermannová, Barbara Nesvadbová). Od roku 2011 patří Motto do skupiny Albatros Media a.s. a nadále klade velký důraz na rozvoj české detektivky (Jiří Březina, Zdeňka Hamerová) a objevuje i nové české spisovatelky (Radka Třeštíková, Michaela Klevisová, Anna Tůmová, Olga Path Štiplová ad.). Uvádí na trh knihy nových žánrů, například foodwritingové romány Piknik v Provence, Oběd v Paříži a Večeře v ráji, které kombinují příběhy o lásce s recepty. Významnou součástí portfolia nakladatelství Motto jsou kvalitní detektivky severských, anglických a amerických autorů. Nejen ženám jsou pak určeny tituly z oboru populární psychologie.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde si môžete zvyšovať svoju knihomoľskú úroveň.
