Soumrak kletby démonů

Po tom, čo Elara zistí, kým Lovec Carnon v skutočnosti je, sa jej nádej a dôvera rozplynú v prach a odhodlanie od neho odísť je o to silnejšie.

Dej pokračuje tam, kde v prvej časti skončil. Elara je na Carnona naštvaná, že jej klamal a odmieta byť s ním v jednej miestnosti. Nanešťastie jej okolnosti neprajú a ona musí pristúpiť na jeho hru.

Už v prvej časti som uvádzala, že Elara nie je nijakou krehkou kvetinkou, čo sa ukázalo aj v druhom diele. Je prchká a tvrdohlavá, ale cieľavedomá a s Carnonom hrajú typickú hru na mačku a myš.

Kniha je oproti prvej časti prehltená špicy scénami a to napätie medzi postavami by sa dalo krájať.

Dej je tak moc podobný sérií ACOTAR, že to miestami pôsobilo až rušivo. Podobnosť medzi dvormi, vzťahom Carnona a Elary a to, že sú druh a družka... Bola som tým akási prehltená. Ak by som nečítala ACOTAR, určite by sa mi to páčilo, ale takto mi to prišlo ako jeho iná verzia. Tak isto neoceňujem, že sa tam slovo "druh" potom vyskytovalo tak často, akoby z toho vytvorili zaklínadlo.

Čo sa mi naopak páčilo, bol vzťah vlka Akély s Elarou a proroctvo, ktoré ich všetkých prepája. Tak isto aj sova Artemis je zaujímavou postavou.

Zaujímavé mi prišlo aj stvárnenie čarodejných schopností u čarodejníc - používanie propiet (kriedy, byliniek a iných pomôcok) na vytváranie rituálu.

Napriek podobnosti so spomínanou sériou sa kniha číta rýchlo a plynulo. Je tam napätie, tajomstvá, temná minulosť a krvavá história.

V úvode sa nachádza pekná mapka a obálka je sama o sebe úžasná.

Kniha, dej a postavy sú slabším odvarom obľúbenej série ACOTAR, ktorou sa autorka inšpirovala tak veľmi až ju vykradla, len má menej strán a tým pádom je tam menej času a priestoru pre svet, politiku a dobrodružstvo, a tak ho všetok venuje na zbytočnú partnerskú drámu a striedanie nežného sexu s tým drsným....

Bolo to práve ACOTAR, ktoré mi ako prvé predstavilo akúsi ideu partnerského puta požehnaného bohmi, predurčeného osudom, ktoré je ničivou sexuálne nabitou gravitačnou silou, ktorej sa nedá vzpierať. Zo začiatku a hlavne po prvýkrát to bolo zaujímavé, no odvtedy ubehlo veľa času a ja som prečítala neskutočné množstvo kníh, kde autorky využívajú toto spojenie, aby sa vyhli rozpisovaniu toho, prečo sa hlavné postavy do seba zaľúbili - čiže to považujem na maximálne lenivé písanie a odfláknutú prácu.

Nezvládnuté a lenivé písanie sa skutočne odrazilo na autorkinej práci - zisťujem, že v podstate nevie napísať kvalitný dialóg. Carnon a Elaria majú po celý čas tie isté trápne konverzácie, kde on ju balí a Elaria predstiera ako veľmi jej to vadí. Po celý čas sa Carnon dokáže iba škeriť, nahlas sa smiať na jej nie tak vtipných poznámkach, vrčať, robiť neslušné návrhy a opäť sa škeriť.
Elaria je len samé ofučanie, snaha o ironickú poznámku, slabá sebakontrola a nelogické myslenie v praxi nehovoriac o jej nefunkčnom mozgu, ktorý jej Carnon zrejme vysexoval z hlavy. Celá druhá časť je o tom, ako si k sebe hľadajú cestu a tá cesta bola otravná, otrepaná, krkolomná a priveľmi dramatická - Carnonovo "uctievanie" mi prišlo až nechutné rovnako a dôvody, pre ktoré sa s ním Elaria hádala, pomaly vykonštruované, proste, len aby sa hádala, musela si niečo nájsť. Z pohľadu Carnona sa mu táto jej toxická črta páči a myslí si, že je rozkošná, vášnivá, ohnivá.....(nie, nie je ani jedno z toho).

Na úkor hlúpej drámy trpí celý knižný svet - nevieme, ako funguje Temnozem či Čarozem, autorka sem tam predhodí nejakú tú informáciu o svete zrovna vtedy, keď sa jej to hodí. Nevieme, kto má čo za schopnosti a čoho je vlastne schopná taká Elaria či Carnon okrem sexovania a vysávania života z ovocia. Veľmi veľa vecí nedoriešených, nevysvetlených, nedotiahnutých a posledný pokus o akciu na konci knihy vyšiel extrémne zle.

Ako spomínam vyššie, séria je vykradnutý ACOTAR, charakter postáv je oproti ACOTAR o dosť menej prepracovaný rovnako ako svet či dvory, mágia. Autorka nevie vytvoriť atmosféru, budovať napätie a gradácia deja jej nič nehovorí.