Studňa

Pred pár mesiacmi by som nepovedala ako závislá sa stanem na knihách Dominika Dána. Prepadla som im naplno. Tak ako sa mi do nich kedysi nechcelo, tak sa po dočítaní jednej sa neviem dočkať až sa v rámci spoločného čítania pustíme do ďalšej. Už ich mám za sebou takto 9 a kopu predo mnou. Žiadne prehnané a divoké zápletky, či potoky krvi, psychopatický vrah, ale reálne príklady toho ako to u nás niekedy chodí.

<i>Jeden múdry človek, ale nebol to policajt, raz odhalil tajomstvo vraždy a z tajomstva sa razom stalo najstaršie kriminalistické pravidlo. Je jednoduché: vraždí sa buď pre peniaze, alebo kvôli ženám. Krauz a Fischer odrobili na oddelení vrážd pekných pár rokov a mohli iba prikývnuť, prax staré kriminalistické pravidlá poväčšinou potvrdzovala. Aj na jar roku 2003, keď našli zohavené telá mileneckej dvojice, vedeli už od začiatku, že motív dvojnásobnej vraždy bude buď v peňaženke mladého tiežpodnikateľa, alebo v nohavičkách jeho milenky. Aby sa dostali ďalej, museli rozplietať klbko udalostí spred roka, ale to im neprekážalo, lebo rozpletať klbká bola ich každodenná rutinná práca, len im nešlo do hlavy, čo za sviňu v ľudskej koži dokáže inému človeku prestreliť hlavu a potom aj telo... Nebol to pekný pohľad, keď ich našli, a smradu sa vyvalilo toľko, že aj požiarnici v maskách sa dusili a súdny lekár, uznávaný svetaskúsený rutinér, si po naozaj dlhej dobe úprimne vzdychol: ježišukriste. Ale inak to bol veľmi pekný a milý príbeh....</i>

Čoho som sa pred tým ako som sa pustila do dánoviek, bolo práve to, že príbehy/prípady budú až moc podobné realite. Po tých 9 prečítaných príbehoch, môžem povedať, že práve to je to čo ma na jeho knihách zaujalo. Nie každý prípad musí skončiť dolapením páchateľa, nie vždy je spravodlivosti zadosťučinené tak akoby sme chceli. Dominik Dán vo svojich knihách už spracoval také témy ako bola biela dodávka a obchod s ľudským mäsom či spory mafiánskych klanov. V Studni sa zameral na nelegálne obchody s pozemkami spojené s existenciou bielych koňov. Jednoducho bežná slovenská realita. Do toho primieša mŕtvolu nájdenú v studni, nezvestnú mladú ženu a naši detektívi z dverí č. 141 majú o prácu postarané.

A že to bola "vydarená" zápletka aj tentoraz. Na začiatku to mohlo vyzerať, že sa to bude celé točiť okolo mŕtvoly, ktorú našli v studni vo viniciach. Podľa prvých strán sme si aj mysleli, že vieme koho tam našli, ale vyšetrovanie zastalo na mŕtvom bode a nehýbalo sa ďalej. Po pár mesiacoch od nálezu tela autor tak pozornosť čitateľa zameral na prípad nezvestnej mladej ženy. Človek si povie aha ďalší prípad, ten prvý skončí asi nevyšetrený. Ale čo ak tieto dva prípady spolu súvisia a vyriešenie jedného ich privedie k vyriešeniu druhého? Výborne vymyslená a vyskladaná zápletka, kedy išlo vyšetrovanie naozaj viacerými smermi a my sme si nemohli byť istý o čo tam teda ide vlastne tentoraz. V závere sa to všetko pekne krásne prepojilo a odhalilo pravdu o tom čo sa tam dialo.

Ďalší Dán teda za mnou a ja nemôžem byť inak ako spokojná. A samozrejme zvedavá pred aký prípad postaví Dán našich detektívov nabudúce. Čo ma na jeho knihách baví je ten vraždársky humor, ktorý je tak správne čierny, že lepší už ani nemôže byť a skvele to celé odľahčuje. Je dobré vedieť si z veci urobiť srandu, lebo by nás mohli zmiesť a pohltiť.

Najslabsia autorova kniha, ktora mi bohuzial pripada ako plagiat...autor sa nevenuje dolezitym udalostiam deja, ktore by kludne mohol vypracovat k citatelovej spokojnosti. Namiesto toho asi 200 stran pokryje nezmyselnymi dialogmi a hlupymi vtipmi, ktore su pre znalcov Danoviek poriadne otrepane. Najviac ma ale zaraza, preco bola ako uputavka na knihu zvolena udalost (nalez dvojice v studni), ktora pribehu nepredchadza, ale ma byt jeho grandioznym vyvrcholenim? Takto som pri citani nebola v napati a stalo ma to vela zaprenia knihu docitat, kedze pribeh bol uz na zaciatku vyzradeny... docitala som ju len kvoli ucte k autorovym predchadzajucim dielam.