V to ráno sa Rita zobudí s nožom v hrudi a Johan s dierou v srdci. Magda má chuť masturbovať a Filip sa balí. Opúšťa dom na bratislavskej Kolibe a rozbíja ich pestrú, divokú, no silnú “rodinu”, ktorej sa odovzdali v snahe uniknúť traumám a bolestiam, čo si v detstve poctivo vypestovali a za výdatnej asistencie svojich najbližších v mladosti štedro zavlažovali. Pritom nechceli nič iné, len nájsť lásku, pochopenie, prijatie. A istú ženu, ktorá za záhadných okolností pred vyše tridsiatimi rokmi zmizla. Jedného dňa sa však objaví tajomný odkaz, ktorý naznačuje, že nič nie je také, ako sa zdá.
Román Stratení v nahrávkach je na slovenskej literárnej scéne ojedinelý počin. Prináša nielen strhujúci príbeh s kriminálnou zápletkou, ale najmä príťažlivý náhľad do života tridsiatnikov, ktorí si veľmi dobre uvedomujú, že ryba smrdí od hlavy. Kombinácia ich temperamentov je ako Molotovov koktejl, ako zviera pred orgazmom.
Sex, dobrovoľný aj nedobrovoľný, nedosiahnuteľný i zakázaný, je ďalším z dôležitých aspektov knihy, pričom sa nesústreďuje len na vzťah medzi mužom a ženou, pretože ako hovorí jedna z postáv: „Hetero nie je obmedzené, môžeš skúsiť všetko, ochutnať mnoho spôsobov bytia.” Ktorý je ten správny a aký je jeho zmysel?
Autor Andrej Kuruc odpovedá nekompromisne úprimne, jeho humor líže ostrie skalpelu, slzy sú sladké a čas zaseknutý. Ukazuje našu spoločnosť dnes, no aj pred rokom 1989, keď bola LGBTI komunita u nás prenasledovaná, perzekuovaná a takmer vymazaná z povrchu zemského. Čo sa odvtedy zmenilo?
