The God Delusion

Richard Dawkins

The God Delusion in the hardback edition was widely described as the surprise bestseller of 2006... Čítať viac

: 4,7 177 hodnotení

Vydavateľstvo: Black Swan, 2007

Počet strán: 463

The God Delusion in the hardback edition was widely described as the surprise bestseller of 2006... Čítať viac

Brožovaná väzba
Angličtina

Vypredané

Dostupné v dvoch knižniciach. Požičať v knižnici

Ďalšie knižné vydania (5)

Brožovaná väzba
Angličtina, 2016
Na sklade 1 ks
Tento produkt síce máme aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy a ďalšie už nemá ani distribútor, preto je možné, že bude onedlho úplne vypredaný. Ak ho chcete mať, ponáhľajte sa!

14,95 €
Brožovaná väzba
Angličtina, 2025
Viac ako 30 dní
Tento produkt je na objednávku a jeho dodanie môže trvať aj viac ako 30 dní. Urobíme však všetko pre to, aby sme vašu objednávku odoslali čo najskôr a o jej ceste vás budeme včas informovať.

14,95 €
Brožovaná väzba
Angličtina
Vypredané
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Brožovaná väzba
Angličtina, 2016
Vypredané
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Brožovaná väzba
Slovenčina, 2016
Na sklade 2 ks
Túto knihu máme síce aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy. Ak ju chcete mať rýchlo, ponáhľajte sa! Dodanie ďalších môže trvať dlhšie, zvyčajne do šiestich dní.

15,10 €

Naši škriatkovia odporúčajú

Neprehliadnite, Krehký príbeh o pamäti a strate. Kniha Tam, Nicol Hochholczerová. Vydavateľstvo Koloman Kertész Bagala, 2026. Zistiť viac

Viac o knihe

#boh

The God Delusion in the hardback edition was widely described as the surprise bestseller of 2006.

Naše katalógové číslo: 43229

Počet strán: 463

Väzba: brožovaná väzba

Rozmer: 105×180 mm

Hmotnosť: 231 g

ISBN: 0552774291

Rok vydania: 2007

Jazyk: angličtina

Vydavateľstvo: Black Swan

Kategorizácia

Našli ste chybu alebo škodlivý obsah? Dajte nám, prosím, vedieť!

Hodnotenia

4,7 / 5

	62
	5
	3
	2
	2

Recenzie čitateľov

Zhrnutie recenzií

Zosumarizované pomocou AI, ktorá môže robiť chyby.

Kniha ponúka pohľad evolučného biologa na náboženstvo a systematicky rozoberá jeho nedostatky aj argumenty proti existencii Boha. Mnoho recenzií oceňuje faktické podloženie, presvedčivé argumenty a autorovu iróniu, ktorá čitateľa núti premýšľať kriticky. Zároveň niektorí čitatelia poukazujú na príliš tvrdý tón autora a na náročnejšie vedecké pasáže.

Čitatelia oceňujú

Presvedčivá kritika náboženstva z perspektívy evolučného biológa s jasnými argumentmi.
Silné podloženie faktami, dátami a vedeckými poznatkami, ktoré podporujú kritické myslenie.
Kniha je často odporúčaná alebo vnímaná ako povinné čítanie pre skeptikov a premýšľajúcich čitateľov.
Autorský štýl je úderný a ironický, čo mnohí čitatelia považujú za pútavé a vtipné.

Čitatelia ďalej hodnotia

Autorov tón je často tvrdý, ironický až arogantný, čo niektorí čitatelia považujú za nevhodné.
Niektoré časti sú náročné na porozumenie kvôli zložitej vedeckej terminológii, najmä kapitoly o evolúcii.
Doplnky či doslovy od prekladateľov a komentátorov niektorým nevyhovovali a považovali ich za protichodné alebo kritické voči autorovi.
Kniha nemusí presvedčiť veriacich a niektorí ju vnímajú ako urážlivú voči náboženstvu.

Pomohlo vám zhrnutie?

Úžastna kniha od autora ktorý sa nebojí poukázať na to že náboženstvo nie je take sladkasté ako si od deststva myslíme. Ponúkne myšlienku na to koľko nešťastia vo svete sa deje kvôli náboženským zastaralým dogmám. V strede knihy bolo čítanie náročné kedže tam rozobera podrobnejšie evolúciu a niekde som sa trošku strácal. V konečnom zhodnotení je to super kniha, určite odporúčam.

Kniha opisuje pohľad evolučného biológa na náboženstvo a jeho problémy. Dawkins skvele argumentuje prečo sa myslí, že boh je ľudský výmysel a vyvracia náboženské argumenty.

Bola som na túto knihu zvedavá, keďže sa venujem a zaujímam ateizmom a evolúciou, Dá sa povedať, že splnila moje očakávania. Autor sa kriticky pozerá na náboženstvo, analyzuje ho, rozpráva o fungovaní náboženstva, zameriava sa na nezrovnalosti v Biblii a na všetko negatívne , čo prichadza s náboženstvom. Určite povinná literatúra aj spolu s Hararim pre každého, kto si chce zachovať nadhľad a zdravý rozum.

Lacné

Neprečítal som ju celú a ani to nebolo nedávno, takže môžem napísať len základný pocit, ktorý vo mne zanechala: lacné argumenty proti duchovnu v posmešnej a povýšeneckej atmosfére. Možno v nej niečo nájde, čo hľadá, ale nech isto skúsi v kníhkupectve prečítať si aspoň kúsok.

nezáleží od vášho stanoviska - stojí to za prečítanie

Knihu odporúčam prečítať komukoľvek, kto je fascinovaný spiritualizmom alebo náboženstvom. Autor, ako renomovaný evolucionista a hlavne vedec, ponúka svoj pohľad na tématiku náboženstva; na kreacionizmus, inteligentný dizajn, theocentrizmus a mnoho ďalšieho (napr. odveký súboj medzi zástancami Darwina - čiže evolucionistov, ako je autor samotný - a zástancami kreacionizmu; rozobratie "dôkazov" Tomáša Akvinského a Anselma z Canterbury; čistiek, ktoré sa konali v mene Božom).
Mna osobne, okrem iného zaujali citácie, ktoré autor ponúka na začiatku každej kapitoly, ako napr.:

"Podivná je naša situácia tu, na Zemi. Všetci sem prídeme na krátku návštevu, nevediac prečo, napriek tomu sa nám niekedy zdá, že za tým všetkým stojí božský zámer. Z pohľadu každodenného života však vieme jedno: človek je tu pre iných ľudí - predovšetkým pre tých, od úsmevu a spokojnosti ktorých závisí naše vlastné šťastie."
Albert Einstein

Zaujímavý filozofický počin, ktorý vás doslova núti sa zamýšľať nad tým, ako vnímate svet, Boha (Bohov ?), prírodu - čokoľvek s tým späté. Kniha je hodná prečítania a mám taký pocit, že ju ešte otvorím viac krát, ako raz.

Intelektuálne nepoctivá

Hoci nikto nemôže tohoto oxfordského giganta obviniť z nevzdelanosti, mal som pocit, že čítam prejav rečníka debaty. Dawkins sa na môj vkus stroho a arogantne vyjadruje k veciam o ktorých veľa nevie, generalizuje a odmieta dialóg. Nedá sa vyhnúť porovnaniu s jedným z najväčších odporcov kresťanstva, Nietzschem, ktorý bol ako syn pastora intímne spojený s témamy ktoré kritizoval. Jeho Antikrist teda zasahuje na úplne inej úrovni ako Boží Blud napísaný britským akademikom.

Autor vidí cez tunelové videnie

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Knihu som prečítal a pokladám ju skôr za dielo neurčené na konverziu veriacich, ale na indoktrináciu ateistov autorovým svetonázorom, ktorý by som nenazval skresleným, ale skôr neotvoreným. Pán Dawkins je nepochybne skvelý evolučný biológ (v častiach knihy, ktorej sa venuje svojmu oboru vyniká), ale jeho nedostačujúce vzdelanie v oblasti religionistiky, sociológie, histórie a astrofyziky sa značne prejavujú. Nevravím, že som odborníkom vo všetkých vyššie zmienených oboroch, ale aktívne sa o ne zaujímam a na ilustráciu môjho problému s jeho knihou uvediem zopár príkladov: Hneď v úvode prekvalifikuje panteistov a do istej miery aj deistov ako ľudí, ktorí neveria v Boha, pričom panenteizmus, animizmus a iné typy náboženstiev úplne odignoruje. Autor nerozumie panteizmu s s tým spojeným spinózizmom, uvádza, že panteisti sú ľudia, ktorí používajú prírodu a Boha ako synonymum a v Boha skutočne neveria pričom pantheisti veria, že príroda a celý vesmír tvoria jednu nadprirodzenú inteligentnú entitu menom Boh. Einsteina kvalifikuje ako neveriaceho pričom to bol spinozista a teda panentheista (viera, že vesmír je v Bohu), samozrejme autor uvedie Einsteinove poznámky, ktoré dokazujú, že neverí v osobného Boha, ale v panenteistického (autor si ich vykladá ako prejavy ateizmu), ale záhadne zabudne zmieniť Einsteinov najznámejší výrok, ktorým odpovedal na priamu otázku:,,Veríte v Boha?“ slovami:“Verím v Spinózovho Boha.“ Čím sa jasne prihlásil k spinózizmu a viery v Boha. Autor si zároveň mylne myslí, že spinózizmus je panteistický pričom je panenteistický (čo mu ale nemožno zazlievať, keďže sa o tom stále vedú debaty) Ďalej sa venuje iba ním nazývaným „teistom“, ktorých klasifikuje ako jediných pravých veriacich.
Inde zase aplikuje zákony evolučnej biológie na astrofyziku, čo nedáva zmysel. Jedným z jeho argumentov, prečo vesmír nemohol stvoriť Boh je ten, že takáto entita by musela byť veľmi inteligentná a všetky inteligentné entity sú produktom evolúcie kedy im predchádzajú primitívnejšie tvory. Inteligentný Boh by teda musel mať primitívnejších predchodcov. Tieto evolučné zákony boli odvodené z pozorovania súčasného vesmíru a súčasných prírodných zákonov, ale tie neplatili vždy. Keby sa pán Dawkins viacej zaujímal o astrofyziku, tak by zistil, že prírodné zákony sa utvárali v prvých Planckových časoch po vzniku vesmíru a neboli vždy rovnaké. Napr. vedci predpokladajú, že dnešné 4 sily (gravitácia, elektromagnetizmus, silná sila a slabá sila) boli pôvodne iba2 alebo 1 a neskôr sa rozdelili, to je dôvod prečo vedci nedokážu vyrátať čo sa dialo prvé Planckové časy po vzniku vesmíru, pretože na to sú naše rovnice prikrátke, keďže opisujú naše súčasné prírodné zákony, ktoré vtedy neplatili, inými slovami, keď vtedy neexistovala gravitácia, tak nemohli platiť fyzikálne zákony. Autor sám poznačuje, že nevieme, čo sa stalo prvé chvíle po veľkom tresku, ale vôbec sa už nezaujíma prečo. Kam tým mierim...autor aplikuje súčasné prírodné zákony vzniku inteligentného života nie na raný vesmír, ale dokonca pred jeho vznikom, kedy mohli (a s najväčšou pravdepodobnosťou) aj platili úplne iné prírodné zákony. Môže nám pripadať čudné, že by mohlo existovať niečo nestvorené a inteligentné bez nejakého predchodcu, ale túto úvahu máme preto, že v našom svete má všetko nejaký počiatok a všetko nejakého predchodcu, je to odvodené od našich prírodných zákonov, ale tak to nemuselo byť pred vznikom nášho vesmíru a jeho prírodných zákonov. Pred vznikom vesmíru mohli platiť prírodné zákony, ktoré by zaručili existenciu nestvorenej inteligentnej a večnej entity, ktorá nemá žiadneho predchodcu a mohla by hypoteticky stvoriť náš súčasný vesmír. Autor sa prikláňa k hypotéze mnohovesmíru a tvrdí, že nerozumie prečo je táto teória taká nenávidená medzi fyzikmi. Je to preto, že táto hypotéza nie je postavená na absolútne žiadnych dôkazov a pozorovaní. Vychádza matematicky, ale matematicky vychádzajú aj všetky druhy teórií strún (ktoré sa líšia) pričom platiť môže iba 1. To líši teóriu od hypotézy, teória je postavená na dôkazoch a hypotéza nie. Keďže nevieme ako presne vznikol vesmír, nemôžeme vedieť či nevznikli aj miliardy ďalších. Ďalej pripisuje konflikty akými sú bosnianska občianska vojna a konflikt Izrael vs. Palestína náboženstvu, pričom v konflikte na Balkáne malo náboženstvo minoritnú úlohu a požívalo sa skôr ako prejav nacionalizmu (Zora Hesová: Věkovitá i křehká sousedství: proměny soužití muslimů a křesťanů na Balkáně) zatiaľ čo v konflikte Izrael – Palestína má stredne veľkú rolu a úplne ignoruje všetky ďalšie sociálne aspekty a príčiny konfliktu. A v podobnom duchu sa nesie aj môj ďalší problém: náboženstvu dáva priveľkú váhu a ignoruje, že veci sú komplikované a majú zložité a komplexné príčiny. Taktiež sa nevie vcítiť do ľudí opačného názoru, zmieňuje sa o tom ako smúti, keď vidí ženu v burke (pričom myslí nikáb, ale autor nepozná rozdiel), pretože to považuje za prejav patriarchálneho útlaku, lenže ju nevidí na fotkách v Afganistane, kde je na to zákon, ale v Spojenom kráľovstve, teda to robí dobrovoľne a nevypočuje si jej argument, že si tvár a telo zakrýva preto, aby ju ľudia nesúdili podľa jej postavy a tváre, ale podľa toho aký je človek, a aby sa nemohla stať pyšná na svoju krásu. A to ma privádza k ďalšiemu bodu mojej kritiky, autor nerozumie kultúrnemu a morálnemu relativizmu. Tvrdí, že morálny Zeitgeist napreduje a je progresívny, podľa koho napreduje? Podľa autora. Je to jeho subjektívny názor a podľa iných názorov (a že ich je požehnane) je svet v morálnom úpadku. Morálne je totiž podľa každého niečo iné, on sa však spolieha na internetové dotazníky, v ktorých mali respondenti podobné výsledky a nezamýšľa sa nad tým, že to môže byť tým, že to vypĺňali iba ľudia s prístupom na internet, ktorí zrejme museli vedieť anglicky a boli pravdepodobne vychovaní v západnej civilizácii. Keby sa šiel spýtať izolovaných kmeňov v Západnej Papuy, ktoré sa nemohli zúčastniť dotazníka, lebo nemajú internet, tak by mohol získať iné výsledky. Stále veľká časť sveta je bez internetu alebo nevie anglicky čo ich diskvalifikuje z účasti na dotazníku. Autor nevie, že svet sa skladá z viacerých civilizácií a vadí mi, keď delí ľudí na civilizovaných a na barbarov, čím delí kultúry na nadriadené a podriadené pričom človek nemôže objektívne posúdiť, ktorá kultúra je nadriadená. Autor sa vlastne takto stáva pokrytcom, pretože sa podivuje nad tým, keď vidí ako si ľudia myslia, že ich náboženstvo je to pravé, pretože sa doň narodili. Autor nazýva svoju kultúru civilizovanú a iné barbarské, prečo si autor myslí, že je jeho kultúra civilizovaná? Pretože sa do nej narodil a bolo mu to od mala vštepované. Keby sa narodil v Saudskej Arábii, tak by dosť možno pokladal svoju kultúru za civilizovanú a západnú za barbarskú. Ako vie autor, že jeho kultúra je civilizovaná? Porovnal ju s inými a jeho mu prišla najmorálnejšia. Najmorálnejšia z akého hľadiska? Z hľadiska morálky svojej kultúry. Aký je princíp jeho morálky? Spôsobovať čo najmenšie utrpenie (a robiť čo najväčší prospech) a podľa toho posudzuje ostatné kultúry a nenapadne ho, že v Japonsku sa morálka stavia na inom princípe a podľa tohto princípu posudzovať celý okolitý svet. Taktiež uviedol ako typy morálky utilitarizmus, deontológiu a absolutizmus a zabudol na hedonizmus, eudaimonizmus a morálny nihilizmus, ale to mi až tak nevadí. Ďalej tvrdí, že Spojené štáty ohrozuje teokracia, teokracia je v modernej dobe chápaná ako vláda duchovenstva, skutočne si autor myslí, že v USA by mohol zasadnúť ako neobmedzený vládca arcibiskup a všetky ministerské posty obsadiť biskupmi, kongres kňazmi a zrušiť voľby? Ako by obišli všetky váhy a protiváhy? A to je to čo myslím tým, keď hovorím, že prikladá náboženstvu až príliš veľkú váhu. Časť tohto problému je v tom, že nepozná rozdiel medzi americkým a francúzskym typom sekularizmu, ktorý by mu vysvetlil Richard Bulliet. S touto knihou mám množstvo ďalších problémov, na ktoré si teraz nespomeniem, som zrejme zaujatý už len tým, že ja používam definíciu náboženstva od Yuvala Noaha Harariho a preferujem americký typ sekularizmu pred francúzskym. Táto kniha má svoje pozitíva a dozvedel som sa z nej zopár zaujímavých historických faktov, ale keď ju čítam, tak mi furt príde, že autor sa na svet pozerá iba cez tunelové videnie.

Stoji za precitanie

Bola som na tuto knihu velmi zvedava a splnila moje ocakavania. Je tam vela myslienok s ktorymi sa stotoznujem avsak nemyslim ze moze presvedcit veriaceho o neexistencii boha. To vsak ale nie je nutne ucelom. Odporucam

Haleluja!

Ciste a priame nazory. Krasne citanie nie len o tom ako sa klameme nabozenstvom. Urcite pozrite aj dalsie knihy tohoto autora.

Moja ateistická biblia

Táto kniha bude mať určite pevné miesto v mojej knižnici. Autor sa kriticky pozerá na náboženstvo a všetko to negatívne, ktoré s ním prichádza. Porovnáva ho s ateizmom a vedeckým pohľadom na vznik sveta vyplývajúcom z Darwinovej evolučnej teórie. Niektoré kapitoly sú náročnejšie na porozumenie ohľadom zložitej vedeckej terminológie, ale dá sa to zvládnuť. Analyzuje náboženstvo ako také, ale opiera sa hlavne o kresťanstvo a judaizmus, no kriticky sa vyjadruje taktiež k islamu či budhizmu. Zdôrazňuje napr. že morálka nie je výdobytkom kresťanstva, ale pradávnou podstatou ľudského bytia. Že náboženské texty sú plné nenávisti a násilia… Tých uhlov pohľadov a ďalších negatívnych aspektov uvádza veľa. Taktiež mi je sympatická jeho irónia, dokáže ňou vystihnúť podstatu veci. Trošku by som možno zjemnila niekedy až príliš tvrdý slovník.

Recenzie, kritiky

"A spirited and exhilarating read... Dawkins comes roaring forth in the full vigour of his powerful arguments." Joan Bakewell, Guardian

Richard Dawkins

Je členom New College a prednáša na Oxfordskej univerzite. Za svoju knihu The Blind Watchmaker (Slepý hodinár) dostal cenu Kráľovskej spoločnosti pre literatúru a cenu Los Angeles Times. Ešte známejší je však jeho druhý bestseller The Selfish Gene (Sebecký gén).

9,99 €

Beletria

Náučná a odborná

Deti a mládež

Životopisy a reportáže

Kuchárky

Učebnice a slovníky

Náboženstvo a ezoterika

Mapy a cestovanie

Cudzojazyčná literatúra

Top autori

Top série

Darčekové poukážky

Čítačky e-kníh

Vecičky od Martinusu

Káva, čaj a pochutiny

Hrnčeky a fľaše

Papiernictvo

Zápisníky a kalendáre

Hudba

LP platne

Puzzle

The God Delusion

Ďalšie knižné vydania (5)

14,95 €

14,95 €

15,10 €

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o knihe

Nahlásiť chybu alebo škodlivý obsah

Hodnotenia

Recenzie čitateľov

Zhrnutie recenzií

Čitatelia oceňujú

Čitatelia ďalej hodnotia

Pomohlo vám zhrnutie?

Recenzie, kritiky

Richard Dawkins

The God Delusion

V ktorých knižniciach majú túto knihu?

The God Delusion

Ďalšie knižné vydania (5)

14,95 €

14,95 €

15,10 €

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o knihe

Nahlásiť chybu alebo škodlivý obsah

Hodnotenia

Recenzie čitateľov

Zhrnutie recenzií

Čitatelia oceňujú

Čitatelia ďalej hodnotia

Pomohlo vám zhrnutie?

Recenzie, kritiky

Richard Dawkins

Poznáte nový čitateľský profil?

Sledovať titul

Zaujíma ma

Vo formáte