Sára

Čítanie dánoviek sa stalo už mojou čitateľskou rutinou. A keď si pomyslím, že som sa do nich pred pár mesiacmi nechcela ani pustiť, lebo som si myslela, že ma nebudú baviť. Pche, naivka. Stačilo pár častí a ja som sa na nich stala závislá a nutne vždy potrebujem novú dávku v podobe ďalšej časti. Bez nejaké nátlaku priznávam, že mi jeho knihy sadli. Bavia ma jednotlivé prípady či zápletky a to ako v nich ukazuje realitu fungovania spravodlivosti v našej krajine. Baví ma partia detektívov z dverí č.141 a ich humor. Dánovky mi sadli po každej stránke.

<i>Detektívi Richard Krauz a Jozef Fischer vyšetrujú vraždu vplyvného riaditeľa konzorcia bánk. Našli ho v jeho pracovni s prestrelenou hlavou. Nie je jasné, ako vrah prekonal dômyselný zabezpečovací systém bankárovej vily a ako je možné, že na mieste činu nezanechal jedinú stopu. Prípad nenapreduje, pokým neznámy dobrodinec nepošle na Oddelenie vrážd záhadný balíček. Je v ňom videokazeta s nahrávkou bankárovej vraždy. Aj tvár muža, čo strieľa… A všetci ho dobre poznajú! Ale zatne sa a nechce prehovoriť, hoci vie, že mu hrozí najťažší trest. Je však muž z videokazety naozaj vrah? Prípad sa začína komplikovať a detektívi zisťujú, že nielen páchateľ je neistý, ale ani zavraždený nemusí byť ten, kto mal naozaj zomrieť…</i>

Táto dánovka pôsobila na mňa na začiatku trochu inak ako som bola zvyknutá a tak nejak som tomu akoby nevedela prísť úplne na chuť. Začali sme totižto z opačného konca. Od vraha a od obete. Našich obľúbených detektív sme sa dočkali až niekde v polovici príbehu. Dovtedy však autor dokonale vykreslil psychiku, motiváciu, minulosť a konanie postáv. Priznávam, že občas som z toho mala miš-maš v hlave, lebo sme skákali nielen medzi postavami ale aj časovými linkami. Dať si to teda dokopy v hlave nebolo niekedy práve najľahšie a trochu mi to sťažovalo zážitok z knihy. Niekedy to bolo možno až príliš informácii a príliš podrobne naraz. Ako sa však neskôr ukázalo v druhej polovici knihy všetko malo svoj zmysel a opodstatnenie.

V druhej polovici knihy keď už sme sa oboznámili s vrahom aj obeťou a ich prípadmi, prichádzajú na scénu naši šikovní detektívi. Najprv to síce vyzerá, že nebudú vôbec vedieť akým smerom sa pohnúť, potom sa bude prípad vďaka istej páske zdať jednoduchý a jasný, aby sa potom predsa len trochu skomplikoval a potrápil ich. A nás čitateľov s nimi. Autor vie ako nás potrápiť, pomotať a vymáchať sa, kým nám ukáže z toho všetkého jasnú cestu von. Ja som teda striedala teóriu za teóriou a rozuzlenie ma dostalo. Na konci to do seba všetko pekne krásne zapadlo. Naozaj výborne vymyslené. Tlieskam. Ďalší výborný prípad, ktorý potrápil moje mozgové závity a ktorý ukázal ako to občas u nás chodí.

Tak neviem, či mám len natoľko odlišný vkus, ale mňa teda táto kniha rozhodne neuchvátila. Detektívky mám rád, ale túto som ledva dočítal. Prvá polovica knihy je divná, zle sa číta, literárne opisy a zvraty mi prišli násilne poetické. Až do polovice knihy tam nie je postava, s ktorou by sa dalo stotožniť, držať jej palce, alebo by sa tam vyskytovalo niečo, čo by dokázalo vtiahnuť do deja. Od polovice je to o niečo lepšie len preto, aby bol koniec knihy generálne sfušovaný... Proste slabota a namiesto ďalšej knihy od p. Dána radšej siahnem po Conellym, alebo inom klasikovi tohto žánru.