Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
O mne
I don't belong on this planet, but for the moment this is where I am. So no point in wasting this vacation, I wanna see all I can.
Moje srdcovky
Moje aktivity
Planéta Zem v roku 2044 nieje práve Disneyland (vojny, hladomor, choroby, energetická kríza) a tak väčšina obyvateľstva (tá šťastnejšia) trávi radšej svoj čas vo virtuálnej utópii s názvom Oasis – svet/vesmír nekonečných možností (či už študovanie, cestovanie vesmírom, questenie, expenie, získavanie unikátnych artefaktov...). Tvorcom Oasisu je James Halliday, ktorého smrťou príbeh začína. Halliday (v Oasise vystupuje ako mág Anorak) bol už za života čudák a celý svoj majetok (vrátane admin práv k Oasisu) venuje tomu, kto nájde v Oasise tri kľúče a splní úlohy, ktoré sa nimi otvárajú. Keďže bol Halliday veľký fanúšik 80-tych rokov 20. storočia, všetky úlohy sa točia práve okolo tohto obdobia a jeho popkultúry (hudba, knihy, filmy a hry).
5 rokov po jeho smrti sa stále sa nikomu nedarí získať ani len prvý kľúč, až kým na neho „nenarazí“ ďalší fanúšik 80-tiek - hlavný hrdina – Parsifal. Nájdením prvého kľúča sa v Oasise rozpúta hotové peklo, kedy sa dajú do pohybu všetky najväčšie guildy, samotárski hráči, ale aj hráčov skupujúca korporácia „šestkárov“, ktorí chcú Oasis spoplatniť a využívať na komerčné účely.
Autor má výborný rozhľad a pre fanúšika sci-fi, fantasy, anime a mangy sa kniha naozaj ťažko odkladá. Celkovo taká malá biblia pre geekov (a freakov :) )
Pán Karika zase raz napísal jednohubku, ktorá sa dá podobne ako román Strach prečítať doslova na jedno posedenie..
Čo z počiatku vyzerá ako dosť bežný román zo 100-krát omieľanej kategórie boja o prežitie v divočine, sa zmení na niečo úplne iné a výborne vygradovaný dej vedie k temnému finále, ktoré mnohé vysvetlí. Román Strach možno vystrašil viac, zato Tma je temnejšia, takže výber slov do názvov sa fakt podaril.
Mnohým (ako aj mne) na predošlom románe Strach vadila až prílišná podobnosť s románom It od Stephana Kinga (ktorý pán Karika zbožňuje a dokonca ho aj recenzoval). Na románe Tma som nič takéto nebadal, Karika sa doslova baví so slovami, vtipkuje, kde-tu nevtieravo vsunie odkazy na súčasné spoločenské dianie, alebo časť pesničky a celkovo mi to príde viac také.. jeho vlastné. Možno to chcelo len čas. Odporúčam a teším sa na ďalší jeho román..
Na oblohe zase čosi prdlo a z niektorých ľudí sa stali superhrdinovia - Epici. Má to však háčik – "klaďasa" medzi nimi niet, takže vládu nad svetom si rozdelí parta proti sebe bojujúcich psychopatov s rôznymi superschopnosťami. Jedným z nich je na prvý pohľad nesmrteľný Metalurg - vládca Newcaga (byv Chichago). Ale ľudia majú ešte nejaké to želiezko v ohni a v tomto prípade je to hi-tech organizácia atentátnikov – Reckoners, ktorí študujú slabiny epikov a tých slabších postupne likvidujú. Kniha začína pri jednom takomto záťahu na treťostupňového epika, pri ktorom sa náhodou dostanú ku chalaniskovi, ktorý o sebe tvrdí, že videl Metalurga krvácať... Ak máš šestnásť alebo zbožňuješ super-hero tématiku, pridaj bod, pretože metalurg sa fakt že podaril.. Teším na preloženie dvojky (poprípade sfilmovanie jednotky :) )
Odysea po alternatívnych realitách niekam-nikam na palube luxusného zeppelinu (s príznačným názvom Mark Twain) v osamelej spoločnosti hlavného hrdinu - antisociálneho Jošuu, umelej inteligencie vzducholode - cynického Lobsanga a robotickej mačky - Šimi.
Svet, na svetlo ktorého sa záhadným spôsobom dostal vynález – Vkročec, dovoľujúci ľuďom cestovať po alternatívnych verziách planéty Zem. Nová éra ľudstva, kolonizujúceho svety, ktoré nemali to "šťastie" a nevzniklo na nich ľudstvo.
Doslova som sa tešil na každú ďalšiu stranu, každý ďalší svet do ktorého Jušua s Lobsanom Vkročili, pretože podobne ako množstvo paralelných svetov na Dlouhe Zemi, ani fantázia pánov Pratchetta a Baxtera nepozná hranice.
Uletený príbeh o Nórovi Dopplerovi, ktorý sa jedného dňa vysype v lese z bicykla a ako tam tak leží v tom tichu, zistí, že on vlastne nenávidí ľudí, zbalí doma stan a ide bývať do divočiny.. Ochočí si malého losa, ktorého pomenuje Bongo po svojom otcovi ("Aj keď sa môj otec vôbec nevolal Bongo, los sa bude volať Bongo po ňom.") učí ho hrať pexeso, aportovať a používa ho ako vankúš.. :) Výborný humor, irónia na každom kroku a celkovo výborné oddychové čítanie..
