Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Po pozvoľnejšom úvode a slabšom vykreslení charakterov sa to začalo - skutočný lov. Lov informácií, obetí, cache, páchateľa. Ursula opäť, a v plnej kráse, predstavila svoju záľubu v hrách :) Tentokrát pre dospelejšie publikum, kde taje geocachingu premenila na naozaj pútavú pridanú hodnotu. Ja som si túto detektívku užila (o čom svedčí aj fakt, že kvôli nej som ráno vydržala v posteli takmer do pol 10!) a povzniesla som sa aj nad počiatočné sklamanie z nie až tak remeselne zvládnutých postáv, vrstvenia a uveriteľnosti napätia.
Záver: Po dlhšej dobe, a niekoľkých severských krimi, detektívka, ktorú sa oplatí prečítať a určite ju radím k tým lepším v žánri. Aj jej rozsah strán hrá prím, dej plynule odsýpa a zbytočne neplytvá čitateľovým časom.
"Čo je to rodina? Prečo vypukne vojna? Ako sa človek stane vojakom?"<br>Otázky, na ktoré vo svojom živote (s)pozná odpoveď len málokto a ani Tělo nám ich nezodpovie. Ale, o to napokon vôbec nejde.. Podstatné je, že Giordano aj tentokrát na pár stovkách strán naservíroval toľko emócií a takým spôsobom, že po ich dočítaní vás (opäť) zasiahne zvierajúca prázdnota - a práve tento pocit je tým, čo obe autorove knihy spája.
No fakt, že v Těle sa ťažoba ľudskej existencie a absurdnosť vojny, ktorá ovplyvňuje jej smerovanie, znásobuje doslova s každou kapitolou, ho u mňa stavia pomyselne ešte o čosi vyššie ako bravúrne Prvočísla.
"Čo je to rodina? Prečo vypukne vojna? Ako sa človek stane vojakom?"<br>
Otázky, na ktoré vo svojom živote (s)pozná odpoveď len málokto a ani Ľudské telo nám ich nezodpovie. Ale, o to napokon vôbec nejde.. Podstatné je, že Giordano aj tentokrát na pár stovkách strán naservíroval toľko emócií a takým spôsobom, že po ich dočítaní vás (opäť) zasiahne zvierajúca prázdnota - a práve tento pocit je tým, čo obe autorove knihy spája.
No fakt, že v Ľudskom tele sa ťažoba ľudskej existencie a absurdnosť vojny, ktorá ovplyvňuje jej smerovanie, znásobuje doslova s každou kapitolou, ho u mňa stavia pomyselne ešte o čosi vyššie ako bravúrne Prvočísla.
Do posledných cca 40-tich strán som verila, že to nebude tak. Že za tým musí byť niekto iný. Musí...
Nie kvôli sympatiám voči nemu ako postave (mužským rodom reflektujem na slovo „vrah“, vonkoncom nemám záujem spoilerovať), ale voči autorke, pretože som dúfala, že aj napriek tomu, že je na tomto poli relatívnym nováčikom, „nenarazí“ na samotnom konci, ktorý je pre čitateľov tohto žánru predsa len už párkrát načítaný inde. A áno, o to viac teraz po jej dočítaní závidím „neznalejším“ :)
Ako mnohým, ani mne nedalo po knižke nesiahnuť a nezhodnotiť, ako sa s takouto žánrovkou J.K. popasuje. V podstate to celé dotiahla takmer na výbornú – stavila na pravú detektívnu klasiku, čo je pre mňa v dnešnej záplave severských krimi hotový balzam pre dušu :). To, že je J.K. hviezda vo vykresľovaní postáv či prostredia potvrdila aj v tomto kúsku, no, žiaľ.. miestami až príliš. Čitatelia, ktorí sú v „populárnejších“ detektívkach zvyknutí na každej tretej strane z chodníka zoškrabovať rôznorodú DNA (čo do formy i obsahu), budú sklamaní. Naopak tí, a toto je, našťastie, môj prípad, čo sa vyžívajú v poctivej vyšetrovateľskej práci, kde nie je núdza o detailné rozobratie miesta činu, zástupu podozrivých či (a v tomto prípade doslova) seba samého, si prídu na svoje.
Volanie Kukučky sa číta veľmi rýchlo a nie, nie je to len riadkovaním. Autorka dej a konanie jednotlivých postáv vrství a objasňuje s ľahkosťou jej vlastnou, ktorá vás (ne)vedome núti čítať ďalej a ďalej, pretože čítanie je to vcelku dobré. Ak ale z knižky/detektívky(!) potrebujete cítiť napätie a spolu s detektívom ozlomkrky vypátrať vraha skôr ako znovu udrie, siahnite radšej po inej.
Je to jedna z tých nenápadných knižiek, ktoré očaria atmosférou, ľahkým a sviežim príbehom, ale najmä svojimi nenásilnými a o to krajšími myšlienkami. Jedna z tých, ktoré chcete venovať človeku s vedomím, že mu darujete pár príjemných chvíľ. Jedna z tých, ku ktorým by mali prikladať minimálne ceruzku alebo farebné lepiace papieriky. Jedna z tých, ktoré budete mať doma vo svojej knižnej poličke a zároveň ju budete ospevovať a odporúčať do ďalších.
Sex. Vášeň. Žiarlivosť. Tajomstvá. Sex. Závislosť. Bisexualita. Traumy. Sex. (Ro)zvrátené rodiny. Peniaze. Láska. Sex... Toto všetko zapĺňa stránky aj druhej časti Crossfire, no tentokrát ešte intenzívnejšie.
Vžiť sa do príbehu Evy a Gideona nie je vôbec náročné a „ide to samo“. Veď, predstava slobodného bohatého sexy magnáta a neskrotenej vášne, ktorú s ním môže zažiť aj „dievča odvedľa“, je viac než lákavá.
A že to celé na prvý pohľad vyznieva ako nereálna rozprávka? Možno.. a práve! Veď po niektorých knihách siahame preto, aby sme vypli a zafantazírovali si, aké by to bolo, keby.. A naozaj vydarené erotické pasáže sú príjemným bonusom, ktorý žáner „erotický román“ so sebou prináša :)
A že je v knihách málo deja? Nuž, tu akoby všetci tí, ktorí sa hlásia k tomuto tvrdeniu, zabúdali na fakt, že majú pred sebou žánrový kúsok, v ktorom ja tak akosi intuitívne neočakávam zápletku á la Jana Eyrová. Akokoľvek, dôležité je, že Obnažená i Spútaná po svojom bavia a úplne vás pohltia!
Ja som v Spútanej hltala najmä jej poslednú tretinu, ktorej dominuje prehlbujúca sa temnota ich vzťahu; nevedia byť spolu, no nedokážu existovať ani jeden bez druhého. Zároveň sa v nej (konečne) dozvedáme, aká minulosť ťaží Gideona a aj to, do akej miery zasiahne ich prítomnosť..
Ak bola Zlodejka o význame a sile života bez ohľadu na jeho pôvod, Posol poukazuje na význam aj tých najmenších momentov, vďaka ktorým sa život môže stať posolstvom.
Nedá mi však nedodať, že po celý čas čítania knižky bolo cítiť, že Zusak ako autor dospieval so Zlodejkou.
Fuu, no.. autorov štýl písania je veľmi príjemný, knižka sa tak dá zhltnúť veľmi rýchlo.. už menej pozitívny bol pre mňa samotný obsah.. Asi som čítala príliš veľa lepších thrillerov či detektívok, pretože mne Bez rozlúčky neprišlo ani napínavé, ani nečakané, a gradácia deja? Posledných cca 60 stránok to u mňa nezachráni :)
Jednoducho povedané, čakala som oveľa viac..
Po Sparksovi som siahla prvýkrát (už dlhšie si chcem pozrieť film, no zo zásady si vždy, keď existuje predloha, prečítam najskôr knihu).. a myslím, že naposledy. Nie je to tým, že fakt nie som veľký fanúšik súčasnej románovej tvorby (keď už romantika, tak niet nad tú historickú z pera napr. Zagorky), ale táto kniha obsahovala snáď všetky možné presladené klišé a situácie postavené tak, aby to vyvolalo stav, kedy sa nežnejšie pohlavie zháňa po vreckovkách. Osobne sa mi téma vážnejšej choroby, ktorá nepríjemne zasiahne lásku, nepáči - veď, čo môže byť pri čítaní dojemnejšie? A presne toto sa mi nepáčilo ani pri Walk to Remeber, tá cielenosť. A nielen to, bohužiaľ, i dej bol predvídateľný, čiže akákoľvek snaha o prekvapivý záver autorovi u mňa nevyšla.. Paradoxne, najkrajšími scénami boli pasáže s otcom, najmä za ne dávam 3*. P.S: Chápem, že pre čitateľky, obľubujúce ťažkú romantiku, je toto to pravé, a v tomto duchu toto dielo asi aj pochopím, no mne osobne ostáva iba dúfať, že film ma vtiahne viac :)
Ktovie, možno je to tým, že G.R.R. Martin napísal knihu už v roku 1982, a teda oveľa skôr, ako sme vôbec mohli chyrovať čosi o Cullenovcoch či Majstrovi. Možno je to absenciou presladenej a (priznajme si) už obohranej lásky medzi dievčinou a upírom, ktorá nevie, či sa bojí viac seba alebo premeny na upíra. A možno za úspechom a výbornou čitateľnosťou tejto upírskej knihy stojí podrobné vykreslenie nielen charakteru (viacerých) hlavných postáv, ale najmä motívov ich konania, ktoré sú vo svojej podstate tak logické, že im v duchu nedokážete neprikývnuť.
Ak mám byť konkrétnejšia, osobne ma veľmi zaujalo netradičnejšie vykreslenie "zničiteľnosti" upírov - striebro? svätená voda? zrkadlo? pár hodín na slnku? Štyrikrát "žiadna" a štyrikrát "inak" ako sme pri tejto rase zvyknutí - dokonca aj od takých majstrov fachu akým je Del Torro :) A hoci mi to veľmi imponovalo, zároveň mi vnuklo otázku, ako je to teda s upírmi (resp. podľa Martina s inou rasou) a možnosťami ich zabitia?
Jedinou chybičkou krásy pre mňa bol cca 13-ročný prelet, ktorý naštrbil dej a voči celej knihe pôsobil neprirodzene, zbrklo a najmä, akoby oslabil dôveryhodnosť všetkého, čomu ste na predošlých stranách fandili.
P.S: Paradoxom v prípade tohto diela bola pre mňa skutočnosť, že hoci v nej šlo najmä o inú rasu a, ehm, dobytok, mňa do deja vtiahla tematika spojená s lodnou spoločnosťou a veľakrát som sa pristihla pri tom, ako ma fascinujú načrtnutia parníkov, vedenie lodí či súťaže, ktorým by skutočný kapitán obetoval čokoľvek..
