Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
4,5*
Helen Fields je späť! Po slab(š)ej tretej knihe je Dokonalé ticho opäť na leveli druhého dielu a vraždy aj vyšetrovací proces veľmi silno pripomínajú tvorbu - aj mnou - obľúbeného Chrisa Cartera. Zatiaľ však sama úplne neviem povedať, či ma to teší.... alebo skôr hnevá :)
Pokiaľ ide o mňa, Connelly nedokáže písať slabo či nekvalitne, a teda pri každej ďalšej knihe môžem len dookola vypichovať jej/jeho superlatívy a rozplývať sa, ako aj touto potvrdil, že je môj top autor. Tentokrát však musím dodať aj:
Michael, prepáč, ale toto si naozaj nemusel. Ballardovú si si mal "nechať" a formovať z nej novú silnú detektívnu postavu/sériu. Zbytočne zavčasu si ju preplietol s Boschom a ako už vieme, nielen pre tento jeden prípad. Škoda, pretože aj keď podľa neho im to fungovalo, mne ich stret a striedanie línií u teba nesadlo a výsledný dojem a zážitkovosť z tvojej (bežnej) precíznosti či štýlu písania skôr oslabovalo. A ak to už muselo byť.. mal si to urobiť ako s Mickeym ;)
Dôstojné finále jednej z lepších ya fantasy -lógií. Autorka po (naj)slabšej druhej knihe príjemne prekvapila a až do úplného konca (knihy) slušne a aj napínavo dotiahla takmer všetky aspekty deja, vzťahov či "politických" bojov.. A aj keď trilógia nie je dokonalá, rozhodne jej nemožno uprieť sympatické postavy, spád a fakt, že si jej čítanie užívate. Mňa osobne bavila napríklad aj napriek, alebo vďaka, jej hĺbavým momentom či otvorenému koncu - veď predsa, pri fantasy je tej predstavivosti treba ešte o kúsok viac :)
Úžasná obálka má v prípade Dievčaťa významný podiel na jej úspechu.. a dostala aj mňa. No zároveň, a nanešťastie, je to aj jej najsilnejší prvok. Nechápte ma zle, knižka je príjemná a príbeh Luny naozaj čarovný, len autorka akoby sa pri jej písaní trochu pozabudla a nechala sa uniesť magickým realizmom, ktorý je no.. predsa len pre trochu dospelejších čitateľov.
Snová, pomaly sa odvíjajúca rozprávkovosť je totiž príliš pomalá a deju chýba akčnosť, pútavosť či priamejšie dobrodružno, ktoré by dokázalo zaujať, udržať a rozvíjať pozornosť middle grade detí. Tam, kde dospelý (ja :)) môže obdivovať prirodzené magično z prírody, veľkosť malých vecí, či silné charaktery (najmä) ženských postáv, vidí väčšina 12-ročných iba dvesto strán nudy.
Čiže, aby ako pútavá DETSKÁ fantasy knižka mala väčšiu šancu, chcelo by to skresať aspoň o polovicu, popracovať na dejových líniách, ubrať poetiku.. alebo viete čo.. rovno ju s tým krásnym štýlom písania nechajte DOSPELÝM! :)
4,5*
Po vydarenej jednotke som od ďalšieho prípadu Luca a Avy mala vysoké očakávania, našťastie právom.
Od Dokonalej koristi sa máte problém odtrhnúť a ako čítate strany, pribúdajú telá, graffity, zapojení ľudia. Všetkého je ale tak akurát, nič nepatričné navyše, žiadna nuda – a tu si uvedomíte, že aj napriek väčšiemu počtu strán a rozsiahlejšiemu prípadu, si autorka zachováva tempo a svoje plusy z prvej knihy. Aj keď, práve tie superlatívy je takmer nemožné vymenovať bez toho, aby som nevyzradila zaujímavé vypointovania či konkrétnejšie vrstvenie pozadia zápletky. Nedá mi nespomenúť aspoň prítomnosť (ďalšej) vrcholne iritujúcej postavy, ktorá viac ako dostatočne opozituje sympaťákovi Callanachovi a strpčuje mu prípad (a život).
Ako odlišnosť sa javí dojem, že tentokrát spoznáme páchateľa/ov "štandardne", čiže až na konci. Potom však dorazíte k druhej časti knihy a....
Aby som však iba nechválila, trochu mi prekážala slabota vo vykreslení páchateľa/ov a jeho/ich motivácie a mrzelo ma aj autorkine neudržanie sa od detektívnej (a tuctovo očakávanej) telenovely. A tak som jej verila :)
Autorka opäť píše tak, že som veľmi ochotná čítaniu podriadiť všetko ostatné. Nie, jej vyšetrovateľské procesy nedosahujú Connellyho kvalít (ale to vlastne asi ničie), brutalita vrahov stále nemá na McFadyenovu zvrátenosť a v knihe isto trafíte aj nejaké to nelogické konanie či too-easy moment. No medzi súčasnými autormi detektívok je (pre mňa) Helen Fields viac ako príjemným prekvapením – a chcem viac!
4,5*
Perfektná obálka, "odobrené" GR ratingom, musela som mať a čítať.. a dúfať, že moja krimi-náročnosť opäť nenarazí. Nestalo sa a po dlhšom čase som si nejakú detektívku fakt naplno užila!
Pretože aj keď príliš neholdujem scenárom, v ktorých je čitateľom vrah známy už od začiatku alebo kde je jeho zábavkou väznenie a mučenie obetí (bežne nuda), Dokonalým stopám nemám čo vytknúť. Práve noapak, veľmi som ocenila, že autorka použila viacero zriedkavo sa vyskytovaných vecí; od nemožného rádoby profilovača až po neklišoidne ustáty vzťah hlavných inšpektorov Luca a Avy.
Pestré a príjemné postavy. Nehostinné Škótsko. Atraktívny zločinec motivovaný intelektuálnymi pohnútkami. Forenzné (ne)dokazovanie. Žiadne zbytočné opisovačky či hluché miesta. Helen Fields vyskladala všetko tak akurát, že ďalší prípad by som si dala aj hneď - a toto sa mi stáva len pri top krimi autoroch.
Connelly nemá slabú knihu; jeho detektívky totiž odrážajú poctivú vyšetrovateľskú prácu. A tak, ako sa jeho Harry Bosch nikým a ničím nenechá pri pátraní po pravde zdržovať, ani on nezapĺňa stránky zbytočnými opismi, postavami či myšlienkami. V najnovšom losangelskom prípade dokazuje, že krutá rozlúčka nemusí nevyhnutne znamenať krutý koniec. Či..?
Kratší rozsah, menej postáv, jednoduchší prípad.. nevadilo. Nielen Barbarič, ale najmä Červenák zvládol aj ďalší (domáci) prípad na výbornú a dokazuje, že vo svojom remesle nemá u nás konkurenciu. Poctivo zapracované historické reálie, dynamicky odsýpajúci dej či svojské charaktery postáv a (najmä) brisknosť v ich vyjadrovaní sa, robia aj z piateho prípadu spod Sitna zážitkové čítanie.
Dojemný a čarovný príbeh, v ktorom nám zdanlivo obyčajné bytosti pripomínajú, že dobro a ľudskosť vo svete ešte existujú. Táto nenápadne krásna ňuňu knižka v sebe skrýva vnútornú silu a pri jej čítaní vás naplno vtiahne do svojho magického sveta, z ktorého nechcete von - ani/najmä ak ste dospelí :)
