

Moje knižné poklady Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilV mojej ♿ hrudi človečie ♥️ tlčie.
Henrik Groen je pán! Pri všetkých svojich radostiach, starostiach, vrtochoch i účinných návodoch, ako si jeseň života spríjemniť totiž nezabudne použiť vtipný podtón. Na môj údiv je ešte prekvapivo aktívny. Ani si nevšimnete a jasné ciele stanoví i vám. S ním je to starnutie in. S ním nikdy neviete, kde môžete stretnúť šťastie. Alebo, čo objavíte po otvorení chladničky.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Cestujúci nie je len pasažier so vstupenkou na slobodu. Snáď by len zasnene pozoroval ľúbeznú krajinu a užíval si popri tom, ako to už býva výlet za svojimi spomienkami, ale on nie, musí si ostražito všímať podstatnejšie zmeny. Postrehy v leveloch vôlí i charakterov ostatných okoloidúcich. Až sa z neho z minúty na minútu stane človek, ktorého ani vrátnik nepozdraví. Pochybovač o všetkom a všetkých. Cudzinec vo svojom vlastnom tele aj vlasti. A to len preto, lebo má tú smolu, že dýcha v rokoch, keď sa politika stavala na kostiach iných. Keď sa uniformy ľudia ešte báli, lebo si ju spájali s osobným ohrozením. Niesť s ním ťažobu hneď niekoľkých rolí, aké zastáva nebola prechádzka ružovou záhradou. Jeho myšlienkové pochody nejde brať naľahko. V duši sa mi z toho rozhostil smútok. Zamával mnou na sto percent.
Kurz plávania s bonusom nadobudnutia pokoja v rodine na 320 stranách. Knižka Tsunami svojmu názvu nezostala naozaj nič dlžná. Javí sa celkom nevinne, miestami zľahka pošteklí až je to vtipné. No čím bližšie prichádza k svojej podstate, tým je ozrutnejšia. A stiahne vás so sebou skôr, než stihnete napočítať do troch. Nalogáte sa všetkého dosť, vzrušenia, strachu i krívd. Svoju zásluhu na tom, samozrejme má aj charizmatický Richard Krajčo. Ale najväčšiu jeho pani manželka, ktorá to všetko tak (ne)uveriteľne pospájala. Do krásneho sebauvedomenia si toho, ako som vlastne rada, že som, nech už je jak je.
Obdobiu, v ktorom chladný vzduch mení každý výdych na bielu paru a konáre stromov až kvília z objatia ľadom, je síce nateraz koniec, avšak autorka Severskej princeznej mi dopriala osvieženie, akému zmrzlina po členky nesiaha. Ona snáď ani nevie napísať zlú knihu. Začiatok pokračovania Sušičky zo severu je síce pomalší, ale o to viac som sa smela kochať natoľko žiadanou krásou chladu. Tú na stránky diela vytiahla priam poeticky, akoby sa sama v Nórsku narodila. Práve neprvoplánové jadro tejto literárnej lahôdky s osudmi jej vedľajších postáv je tým dôvodom, ktorý moje zmysly extrémne vybičoval. No a záver, ten ma už úplne roztopil. Ešte stále vstrebávam, ako to mohla Michaela Ella Hajduková Arvidovi a Junni urobiť. Som pyšná i vďačná zároveň, že je Slovenka, lebo na ich príbeh len tak ľahko nezabudnem.