

Moje knižné poklady Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilV mojej ♿ hrudi človečie ♥️ tlčie.
Publikácia má nos na výborné typy pre knihomoľov či cestovateľov s dušou dobrodruha. V duchu jej povzbudzujúceho hesla - jeden za všetkých, všetci za jedného to naozaj veľmi funguje. Výrazne k tomu ako podľa nej úsmev účinkuje na nepriateľa, ako reality šou vymýva mozog či ako spoločnosť spravovať tak, aby vlk bol sýty aj ovca celá prispievajú priložené grafy i fotografie. Vyžaruje z nej osobné zanietenie. Je hmatateľným príkladom toho, že ako ľudstvo sme omylní, ale poučiteľní. Skrátka, že aj v mori temnoty zvládneme zažať svetlo. A to je dobre vedieť za každých okolností.
Léčebna by mala mať na viditeľnom mieste napísané varovanie, že rozhodne nie je knihou pre každého. Mňa roztrhala na kusy. Ale našťastie aj naspäť zlepila. No nechýbalo veľa a začala by som o sebe pochybovať.
Kniha Tvorivý akt je medzi svojimi literárnymi kolegami a kolegyňami jasným zábleskom šťastia. Jej štýlom boj proti tvorivému bloku spolu s negatívnymi vplyvmi naň vyzerá celkom jednoducho. Zachraňuje, čo sa dá. Pre túto publikáciu vlastne slovné spojenia vzdať sa alebo nedá sa neexistujú. S ňou cesta za hranice umenia môže byť menej dospelácka a oveľa viac detská. Dáva nám na výber. A pritom smieme zostať otvorení, skúšať to i z iného konca a nevyvíjať dokonca počas samotného čítania na seba zbytočný tlak. Snáď sa z jej rozumných rád niečo nalepilo aj na mňa.
Ten, komu sa vidí, že vnímanie žien ako ľudských bytostí stagnuje, nech si prečíta Bál šialených žien. No po pravde? Keby niet filmu, tak ani neviem, že kniha existuje. Čo by bola strašná škoda, lebo oboje výstižne spracovali horlivé nasadenie krotenia túžob nepohodlného. Táto kniha mi lepšie pomohla pochopiť potrebnosť a silu vlastných slabostí či ako to, čo sme považovali za nesmrteľné je zrazu krehké ako pavučinka. Aj keď mi z tých praktík niekedy bolo až nevoľno, neľutujem ani slovo.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Nacisti vedeli ako sa volám nie je len také hocijaké svedectvo. Je to kniha s odkazom, že veľká guráž, húževnatosť i oddanosť sa dá nazbierať aj na miestach, kde to nikto nečaká. A ako cesta za ich dosiahnutím niekedy obnáša nevyhnutný trest. Ukáže vám iný pohľad na to, ako je možné nájsť aj v nepredstaviteľnej temnote okamih radosti a súkromia. Aj keby tá radosť mala spočívať iba v prostom uvedomení si, že ja už mám to šťastie, že ma vychovala mama, nie geto. Po mnohých prečítaných dielach na túto tému som viac-menej vedela, do čoho idem. No, že na konci tohto bude práve ono pre mňa také dôležité by ma v živote nenapadlo.