

Moje knižné poklady Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilV mojej ♿ hrudi človečie ♥️ tlčie.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
S knihou Amerikánka žiadneho čitateľa ani len nenapadne pomyslieť si, že nemal odkiaľ vedieť, ako rýchlo sa dá zvyknúť si na to ľahké a jednoduchšie, až to zrazu pripomína život ako z reklamy. Či aké privilégium je mať tú možnosť môcť si dovoliť niekoho pozvať na obed. Alebo že závidieť môžeme nielen teplú vodu, sprchu a klimatizáciu dokonca i v kuchyni, ale aj zajtrajšok samotný. Lebo niekto je ešte aj dnes nútený osvojiť si cudzí prízvuk, len aby nevytŕčal na sto honov. Pretože sa narodil s kožou, ktorá nie je biela. Úprimne, akonáhle som si uvedomila, že jediným želaním takéhoto človeka je môcť sa znova narodiť, keďže ešte aj jeho vlasy voňajú ako jeho, veľmi som zosmutnela. A už mi nezišlo z mysle, kto alebo čo vlastne potom rozhoduje o tom, koho možno považovať za človeka. No práve to zapálenie zmierňovať chyby napriek všetkému robí z tohto príbehu lásku od prvej strany. Minimálne pre mňa.
Byť ako čitateľka spolucestujúca v Cirkusovom vlaku je naozaj fascinujúce. Pretože kam ide Cirkusový vlak, tam sa dejú zázraky. No tiež sa mi páči, že jednotlivé zastávky postáv, ktoré jeho vagónmi doslova žijú, do cieľovej destinácie za šťastím neboli až také priamočiare. Ako krásne sa vlastne aj kus kovu môže podieľať na odhodlaní či obetavosti ľudských duší. Malo to svoje čaro.
Kniha navodzujúca nepredstaviteľný strach, ale i nekonečnú nádej. Strážiaca si príbeh s nádychom dobrodružstva. Za svoje tajomstvá však bojuje ako nikto iný. A či už štyridsiaty deň leje ako z krhly alebo praží ako na Sahare, vie aj veci (od)pustiť. Cítila som sa pri nej akoby som si znova po prvýkrát odbaľovala Kinder vajíčko.
Dokonalá vo všetkých smeroch. Tretí diel je za mňa najbrutálnejší. A zase som aj o niečo málo múdrejšia. Takže mi naháňa hrôzu a teší ma zároveň. Čo som neverila, že sa niekedy odohrá. Super!
Druhý diel o hodne pritvrdil a zosobnel. Doslova sa v ňom hrá o čas. Ani mne veru nebolo všetko jedno. A to som si myslela, že s obohranou témou už autorka veľa vody nenamúti. No kniha má švih na tých správnych miestach. Ani neviem ako a zrazu som na jej konci.
Vždy sa rada nechám obohatiť o nové poznatky. Ak sa tak stane vďaka knihe, od ktorej to vôbec ale vôbec nečakám, potom je to pre mňa o to vzrušujúcejšie. Môj názor na tetovanie Tatérka síce nezmenila, ale značne rozšírila. A dosť riskantným spôsobom. Minimálne ma utvrdila v tom, že sa netreba všade pchať jak varecha. Niekedy mi jej bolo aj ľúto. Na prvý diel celkom dobrý triler.
Pre každú z vytvorených postáv (snáď okrem kocúra Mojžíše) si nájdete trochu toho či onoho z celej plejády emócií a dôvodov prečo k nim pociťovať obdiv i opovrhnutie zároveň. No nakoniec veľmi pomaly, ale hlavne spoločne a s citom hodným tej najjemnejšej čokolády prídete na to, že všetko, čo sa im / vám v živote prihodí je len obdobie. A že to polepíte. Aj tie rozbité čriepky nádeje, dôvery, priateľstva a lásky. Možno dokonca skôr Než napadne první sníh. Veľmi, veľmi dobrý príbeh. Až mi je divné, že som ho nezachytila už dávno.
Ukradomky som sa naňho pozrela. Takto to funguje? Zaľúbite sa, už nemáte z ničoho strach a život je jedna veľká príležitosť?
