Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
-
A Guide to the Good Life

-
Duna (slovenský jazyk)

-
Listy Luciliovi XI-XX

-
O čom hovorím, keď hovorím o behaní

-
Principles: Life and Work

-
Tools of Titans

Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
V skratke: ľahké, rýchle a v princípe zaujímavé čítanie, ktoré ale obsahuje iba vymenované subjektívne názory a predstavy jedného človeka. Na tom by som nevidel nič zlé, keby sme sa aspoň dozvedeli, ktoré z nich v reálnom svete fungovali alebo naopak nefungovali. Nič také sa ale nedozvieme a to je podľa mňa škoda.
Klebety o tom, ako sa Island dostal do problémov a ako elegantne sa z nich dostal, ste možno už počuli. Ja tiež. A preto som bol zvedavý čo k nám k tomu vie povedať sám starosta ich hlavného mesta, ktorý sa objavil z ničoho a chcel zmeniť svet. A o to viac sklamaný bol, keď som zistil, že sa tejto téme v knihe nebude venovať. Jon Gnarr píše veľmi subjektívne o tom, ako mu napadlo zo srandy kandidovať, ako sa z tohto výstrelku stala seriózna volebná kampaň a trochu načrtne ako sa mu starostovalo. Toto rozprávanie pretkáva svojimi názormi na svet, politiku a situáciu na Islande. Niektoré z nich sú ušľachtilé a podľa mňa správne, iné musím nazvať až utopistické a naozaj bláznivé. Netají sa tým, že sa obklopil šikovnými ľuďmi a mám pocit, že práve oni boli tí, ktorí v skutočnosti dostali Island z problémov. Ale možno práve to je kľúč. Klaun, ako sám seba autor nazýva, s víziou o svojej krajine. Víziou, ktorá motivuje ostatných aby menili veci k lepšiemu.
<p><i>Working Effectively with Legacy Code</i> je veľmi zavádzajúci názov. Som si istý, že by som túto knihu úplne vynechal, ak by sa mi práve <i>legacy</i> kód nedostal pod ruky. Teraz viem, že by to bola veľká chyba. Kniha totiž ponúka omnoho viac ako len pár tipov a trikov špecifických pre 20 rokov staré kódy.</p>
<p>V prvom rade si pri čítaní uvedomíte, že slovo <i>legacy</i> neznamená len tie 20 rokov staré céčkové, fortranové alebo iné bájne aplikácie, o ktorých sem-tam počujeme, že ešte stále fungujú. Je to aj trieda, pri ktorej ste predvčerom (z lenivosti, pod hrozbou deadline-u, ...) porušili skoro všetky existujúce pravidlá slušného programovania a obhájili to komentárom <i>// TODO ugly, will rewrite later</i>.</p>
<p>Povedzme, že ste na to mali dobrý dôvod. O mesiac ale už deadline netlačí a je čas triedu opraviť. Samozrejme je už v produkcii, iné časti aplikácie na nej závisia a vy si uvedomíte, že každý pokus o <i>rewrite later</i> bez toho, aby ste s ním strávili príliš veľa času, je beznádejne odsúdený na neúspech. A čím viac budete prepísanie odkladať, tým ťažšie ho bude naozaj spraviť.</p>
<p>No a podľa knihy je už aj toto kód, ktorý by mal dostať prívlastok <i>legacy</i>. Každý programátor by preto mal vedieť, čo s ním Michael Feathers odporúča robiť.</p>
<p>Ukazuje ako robiť bezpečné zmeny, ktoré nemajú nečakané následky. Sú prakticky zamerané, riešia reálne problémy. Nie sú vždy pekné alebo architektonicky správne, niekedy dokonca komplikujú kód. Ale v konečnom dôsledku ho umožnia riadok za riadkom zlepšovať.</p>
<p>Hlavnou myšlienkou knihy je, že starú triedu máte pokryť testami ešte predtým, ako sa jej dotknete. Za zmienku stojí aj to, že kniha bola vydaná v roku 2004 a Michael Feathers už vtedy (v čase písania recenzie to bolo pred 10 rokmi) bral unit testy ako hotovú a nevyhnutnú vec.</p>
<p>Škoda, že sa kniha nedá čítať štýlom 10 strán každý večer pred spaním. Musíte totiž dávať pozor, rozmýšľať a vracať sa k prečítaným častiam. Ja osobne som sa do čítania niekedy musel nútiť. Môže ale byť technické a odborné čítanie iné?</p>
<p>Na začiatku som písal, že kniha má veľmi zavádzajúci názov. Ako by som ju teraz nazval ja? <i>Making Crappy Code Better, One Line at a Time</i>. Rátajte ale s tým, že čítať by ste ju mali pomaly a pozorne. A to, že sa treba potrápiť s príkladmi v C++ je už len malá cena, ktorú sa určite oplatí zaplatiť.</p>


















