

Jane Austen Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Keďže Kanada ma nikdy nejako nezaujímala, netušila som, že sa aj tam diali zverstvá páchané na pôvodných obyvateľoch. Dej sa odohráva v čase, keď sa u nás likvidovali ľudia len preto, že niekto si zmyslel, že bude mať čistú rasu. Tam prišli imigranti, ukradli zem, začali sa rozťahovať a prevychovávať, samozrejme v duchu kresťanskej lásky. Nie všetci však mali to šťastie, že sa opäť začlenili do spoločnosti a žili spokojný život. Tu si dovolím použiť v skrátenej verzii slová autorky: Deti opúšťali internátny systém ako 15-ročné, odtrhnuté od reality života a navracali sa k svojim komunitám, ktorým už nerozumeli. V spoločnosti, pre ktorú mali byť prevychované, boli s predsudkami odmietané.
Hlavnému hrdinovi sa začleniť do života celkom podarilo, aj keď belochom na chuť nikdy neprišiel a cítila som z neho trochu sklamanie, aký život si vybrali jeho deti. Paradoxne práve beloch mu pomôže, keď nájde materiál do semestrálnej práce svojej vnučky, spomienky ho zavedú k Alme a po svojom vysvetlí sen, v ktorom sa mu zjaví mŕtva manželka. A tu sa román postupne premostí do minulosti, kde sa dozvieme, ako tá vynútená asimilácia prebiehala, že v jednotlivých školách boli rôzne pravidlá, iba krutým zaobchádzaním sa nelíšili, čím všetkým si on, či ona museli prejsť, až kým sa ich osudy stretli, rozdelili, aby po rokoch kruh uzavreli a opäť sa našli. Alma, ktorá v dospelom živote vystupuje už ako Tantoo, je požiadaná, aby vypovedala na zhromaždení o zaobchádzaní v týchto školách. Bráni sa tomu, ale po tom, ako nájde pred svojimi dverami kamaráta s rovnakým osudom, sa dá prehovoriť a kniha vyvrcholí Národným zhromaždením Indiánov.
Inak...
Kniha ma z anotácie nezaujala, ale keďže mala veľmi pozitívne recenzie nezavrhla som ju úplne, pri návšteve kníhkupectva som si sadla bokom, kúsok som si prečítala a aj s ňou odišla domov. Teší ma, že táto slovenská autorka sa venuje tejto téme a nie obohraným pesničkám, ktoré sú na jedno kopyto, a aj preto sa odvážim kúpiť v rámci malej zmeny môjho obľúbeného žánru knihu od nej.
Krása je, keď nemáš potrebu nič meniť. Nič netúžiš pridať, nič vziať a len sa fascinovane dívaš, počúvaš. To platí v hudbe, vo výtvarnom umení, v rozhovore, vo všetkom. Všetko závisí od potrieb človeka. Hladnému je krásny chrumkavý chlieb.
