Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tajomstvá. Malé a sladké, či veľké a trpké. Máme ich každý a často je len otázka času, kedy vyplávajú na povrch, ublížia a zničia to, čo máme radi. Monika to okúsi na vlastnej koži. Šestnásť rokov strážila tajomstvo, na ktoré sa sama snažila krvopotne zabudnúť. A teraz, kvôli jednej nestráženej chvíli, sa jej život zrútil ako domček z kariet a stratila manžela aj dcéru. Je vôbec možné ešte vzťahy obnoviť, najmä keď ju odmietajú vypočuť?
Ak hľadáte čítanie od slovenskej autorky, ktoré vás tak pohltí, že zabudnete na čas, Daj mi svoj strach je presne pre vás. Mňa vtiahla hneď od začiatku. Možno to bude aj známym prostredím a postavami, do ktorých som sa vedela ľahko vcítiť. Najmä Monika, ktorá by mohla byť jedna z mojich kamarátok, či suseda odvedľa. Avšak nejde o ľahkú romantiku, ale príbeh s ťažkou témou. Znásilnenie, myšlienky na samovraždu, nedôvera od tých, ktorí vás majú milovať. Spracovať traumatickú skúsenosť je nesmierne náročné. A keď ešte máte k tomu partnera, ktorý vás namiesto podpory odsúdi, odmieta vás vypočuť a poštve proti vám vašich blízkych, tak aj myšlienka na prežitie ďalšieho dňa vás môže položiť.
Autorka píše nesmierne pútavo a jej príbeh vo mne vyvolal množstvo intenzívnych pocitov. Napríklad manželovi Romanovi by som neraz najradšej zakrútila krkom a Moniku zase objala. Bolo to skvelé čítanie, knihu som takmer neodložila, ako som bola zvedavá na koniec. Kľudne by som prijala aj pokračovanie.
M.W.Cravena asi väčšina pozná ako autora skvelej série s Washingtonom Poeom. Ja som rozhodne veľký fanúšik. Keď som zistila, že autor začal sériu novú, trochu som váhala, lebo predsa len, Poe a Tilly boli postavy, na ktoré som už zvyknutá. A ako teda obstála prvá časť série, Nebojácny?
Poviem vám úprimne, za mňa nič moc. Štýlovo si možno boli knihy podobné - aj tu stavil autor na krátke kapitoly plné napínavého deja, ktoré vždy usekol tak, že som jednoducho musela čítať ďalej. Zo začiatku som mala problém začítať sa, ale keď sa mi to už podarilo, naozaj to bolo doslova nabité akciou. Avšak niekedy mi to prišlo až príliš. Autor opisoval doslova každé nabitie zbrane, či nádych a výdych, čo by možno fungovalo vo filme ako prostriedok na vybudovanie napätia. Tu mi to prišlo strašne zdĺhavé, najmä pri záverečných kapitolách som mala pocit, že to nemá konca kraja. Hlavná postava, Ben, mi tiež nebola dvakrát sympatická, aj keď mu nemôžem uprieť pár vtipnych poznámok, ktoré dianie trochu okorenili.
Zápletka sa mi sprvu zdala zaujímavá a bolo cítiť, že autor sa snažil myslieť naozaj na každý detail. Ale znovu, ako som sa dostala k celému rozuzleniu, bolo to príliš prekombinované a pre mňa ťažko uveriteľné.
To, že ja som bola z knihy sklamaná neznamená, že to tak bude aj u vás. Odporúčam po nej siahnuť, ak máte radi knihy na štýl špionáže a tajných služieb, či nepredvídateľné zvraty takmer na každej strane, vďaka čomu knihu len tak ľahko neodložíte.
Ach Holly, bola si vynikajúca! Najprv napínavá len nenápadne, potom sa napätie dalo doslova krájať. Holly som si naozaj obľúbila, snažila sa prekonávať samu seba a postaviť sa strachu, aj keď to znamenalo prinajmenšom nepríjemnosti. Je bystrá, svojská a aj keď je trochu samotárka, za svojich priateľov by dala ruku do ohňa.
Holly je treťou časťou série. Predošlé dve som nečítala, ale vôbec mi to pri pochopení príbehu nechýbalo. Boli síce spomínané momenty z oboch, všetko dôležité však bolo vysvetlené. Mňa to akurát namotivovalo prečítať si ich, lebo som veľmi zvedavá, čo sa predtým stalo. Páčilo sa mi ako autor striedal časové obdobia, aj keď to znamelo, že som musela pozorne sledovať o kom a z akého obdobia zrovna čítam. Kinga si pravdepodobne spájate s rôznymi duchárskymi a strašidelnými príbehmi. Tu nič také nenájdete (aj keď ľudia, ktorí ešte stále “neveria” na covid mi trochu naháňajú strach), ale zvrátené je to dosť. Odporúčam, najmä ku koncu, nečítať pri jedle, hlavne ak máte slabší žalúdok. Aj keď povedzme si pravdu, Kingovky pre slabé žalúdky asi všeobecne nie sú vhodné.
Rozhodne odporúčam všetkým, ktorí majú radi napätie a zvraty, ktoré vás maximálne vtiahnu do príbehu.
„Vieš,” snažil som sa jej vysvetliť, „v človeku sa dejú isté veci, keď vidí, ako ľudia... odchádzajú. A čím je ich viac, tým je to horšie, potom celé mesiace pravidelne vidíš pred očami ich tváre... a začínaš mať pocit viny. Pre túžbu, pre nádej, pre smiech. Za to, že pobozkáš krásne dievča. Ako kedy bolo hriech niečo cítiť, byť s niekým, ako keby si pošpinil ich pamiatku.”
Je naozaj úžasné, keď niekedy neočakávam od knihy veľa a potom dostanem omnoho viac. Táto kniha sa mi dostala pod kožu takmer ihneď, kľudne by som ju prečítala na jedno posedenie, kebyže mám tu možnosť. Nie je to veselý príbeh, deje sa v ňom veľa zla, nešťastia a smútku. Ale zároveň je o dobrých ľuďoch, ktorí sú ochotní podať pomocnú ruku, malých náhodách, kedy pomoc príde v poslednej chvíli, keď to už človek ani nečaká.
Je to príbeh o vojakovi, ktorý nevie zabudnúť na hrôzy prežité počas vojny. Občas sa s nimi vysporiadava zvláštnym spôsobom. Tiež je o žene, ktorá dostáva od života jednu facku za druhou a vlastne ani nečaká, že bude mať ešte kúsok šťastia. A spoznáme aj mladú ženu s dvomi ďeťmi, ktorá má pocit, že smrť by bola už len sladké výkupenie z pekla, v ktorom žije. Ruky osudu ich spoja dokopy a spolu vyrozprávajú príbeh, pri ktorom som občas nedýchala, občas tŕpla, ale napriek množstvu bolesti bol krásny a neskutočne ma chytil za srdce.
“Zlo sa nikdy nevzdáva. Vezme si to, čo chce. Podrží vám hlavu pod vodou. Odtrhne ju a položí na mestské hradby. Zlo vždy dominuje. Kontroluje. Vyhládza. Zlo je usmrkanec a keď si ho pustíte bližsie k telu, potom chrlíte hnev, čo je len ďalší názov pre jed, ktorý pijeme všetci v nádeji, že ublíži niekomu inému.”
“..nebolo by dobré, aby trávila čas s niekým, kto vníma život ako vec na jedno použitie. Život je príležitosť, komoda zo zásuvkami, ktoré treba otvárať jednu po druhej..”
Medzigeneračné romány milujem a tento o štyroch sestrách bol jednoducho must read. Inšpirovaný kultovou klasikou Malé ženy sľubujúc podmanivý príbeh, navyše s krásnou obálkou - nebolo o čom rozmyšľať.
Príbeh začína Williamom - chlapcom, ktorý pre rodičov takmer neexistuje a sám má pocit, že je pre okolie neviditeľný. Keď stretol Juliu, jeho život dostal zmysel, konečne mu niekto ukázal lásku a správne smerovanie. Spolu s ňou nadobudol aj rodinu, ktorú sám nikdy nemal - nesúrodú, pobláznenú, ale milujúcu a súdržnú. Julia a jej sestry už nemôžu byť rozdielne, ale aj tak vždy držia spolu, každá je dôležitou súčasťou jedného celku. Potom však zasiahne mocnejšia sila - život. Ťažké, a nie vždy správne, rozhodnutia, bolestná strata aj súdržnosť sa postarajú o to, že život štyroch žien a ich milovaných naberú rôzny smer. Ktorý ich spojí, ale aj odlúči.
Emotívny, úprimný a neskutočne čtivý príbeh som nemohla odložiť, ale zároveň som ho nechcela dočítať. Postavy sa mi dostali pod kožu takmer hneď od začiatku a tak som sa s nimi zžila, že mi bolo až smutno, keď ich spoločný príbeh skončil. William so sestrami Padavanovými zažili mnoho búrlivých rokov. Často až čas ukáže, čo v nás dokázali iní zanechať a spomenieme si na malé momenty, ktoré svojou obyčajnosťou nadobudnú veľký význam. Sestry zažili veľa lásky, ešte viac sklamaní a ukázali mi, že je dôležité naučiť sa odpúštať. Nielen ostatným, ale najmä sebe.
Jedna z top kníh tohto roka.
Minulý rok som čítala prvú knihu od autorky Každé ďalšie leto a tá bola dokonalá. Preto som pri tejto novinke od nej neváhala a s maličkou dušičkou dúfala, že dostanem rovnako skvelý príbeh.
Fern sa po náhlej smrti mamy vracia domov. Zdedila po nej dovolenkový rezort, v ktorom vyrastala. Snaží sa vysporiadať s ešte stále čerstvým žiaľom a zároveň zapôsobiť ako nova majiteľka. Je to však naozaj to, čo od života chce? Nebolo by lepšie rezort predať? Nečakane sa objaví Will, mladý muž, ktorého nevidela 10 rokov. Krátka, ale o to intenzívnejšia spoločná minulosť a nevysvetlené momenty vytvorili medzi nimi priepasť, ktorú majú možnosť teraz prekonať.
Asi poviem rovno, že som nebola až taká nadšená z predošlej knihy. Prvá polovica mi prišla nezáživná, až som mala celkom problém sa začítať. Tá druhá mi to však vynahradila. Dej zrazu fičal na plné obrátky a konečne som sa aj niečo dozvedela. Z minulosti Fern, jej búrlivej mladosti a o jej vzťahu s mamou. Willovi sa tiež rozviazal jazyk a z jednoslovných odpovedí prešiel na súvetia. S ním som celkom bojovala, najmä na začiatku, pri čítaní som si normálne nahlas frflala, že či sa ten chlap nevie normálne vyjadriť . Každá informácia z neho išla ako z chlpatej deky, až som strácala nádej, že sa o ňom vôbec niečo dozviem.
Celkovo hodnotím knihu ako taký priemer. Ani neurazila, ale ani ma veľmi nenadchla. Bol to však celkom čtivý príbeh s pár tajomstvami, s dvomi prelínajúcimi sa linkami a príjemnou romantikou.
Dobrým krimi nikdy nepohrdnem a tak som nad dvojicou Hjorth&Rosenfeldt ani chvíľu nerozmýšlala. Vina, ktorú nesieš je v poradí už ôsma časť série so Sebastianom Bergmanom a teda rozhodne sa je na čo tešiť.
Nečítala som zo série všetky časti, chýbajú mi predošlé dve a zo začiatku mi trvalo, kým som pochopila súvislosti. Našťastie bolo postupne všetko vysvetlené, ale budem musieť dej určite dobehnúť. Takže ak sa budete púštať do čítania, rozhodne odporúčam všetky knihy pekne za sebou.
Samotnému príbehu nemám čo vytknúť, okrem pár momentov so Sebastianom. Sebestrednejšiu postavu som už dlho v knihe nezažila. Ak sa to netýka jeho, tak mal osvedčený postup - ďakujem, nestarám sa. Teda ak nerátam Billyho samozrejme, ale tak pri sériovom vrahovi je jasné, že to nemá v hlave v poriadku. Prípady, ktoré vyšetrovali kolegovia v Riksmorde boli mrazivé a dosť desivé, a opäť raz veľmi osobné. Vyšetrovanie bolo doplnené občasnými politickými hrami aj osobným životom policajtov a Sebastiana a oba tieto aspekty sa skvelo dopĺňali. No a ten koniec! Pozerala som neveriacky na poslednú stránku a rozmýšlala nad tým, že autori asi neznášajú svojich čitateľov, keď su schopní dej takto utnúť.
Odporúčam každému milovníkovi severskej krimi, kniha a všeobecne táto séria má všetko, čo od tohto žánru očakávam. Ozaj skvelé čítanie!
Clémentine Beauvais sa vyznačuje svojim špecifickým štýlom písania - s dávkou humoru poukazuje na rôzne spoločenské témy, zároveň s ľahkosťou zaujme ako postavami, tak dejom.
Pár rokov po napísaní Jaterníc hľadá Clémentine zaujímavý námet pre ďalšiu knihu. Narazí na osud Ľudovíta XVII., ktorý zomrel opustený bolestivou smrťou. Ako to mohla jeho dobrá kmotrička dopustiť, keď sa mala poctivo starať o jeho blahobyt? A kto vôbec bola táto žena s magickými schopnosťami a zázračnou paličkou, o ktorej nie je v histórii najmenšia zmienka? Clémentine sa pustí do pátrania po stopách kmotričiek, o ktorých, aspoň sa zdá, vedia ľudia tak málo.
Vlastne sa vydá na nezvyčajnú cestu poznania, ktorá vo veľkom ovplyvní aj jej vlastný život. A možno tie zvláštne veci, ktoré zažíva na dennom poriadku, sú ovplyvnené troškou mágie, aj keď na ňu už nikto neverí.
Aj keď sú Huncútky primárne určené dospievajúcim násťročným, myslím, že ľahko zaujmú aj dospelého čitateľa. Je cítiť, že autorka berie život s nadhľadom a humor je jeho každodennou súčasťou. Pokiaľ v knihe hľadáte štipku mágie, chcete čítať vskutku neokukaný príbeh a zároveň sa zasmiať, určite siahnite po Huncútkach.
Ani neviem, kde začať. Toto bol jeden famózny triler, ktorý som jednoducho nemohla odložiť (niežeby som chcela).
Dve ženy, narodené v rovnaký deň. To je zároveň jediná vec, ktorú majú spoločnú. Na prvý pohľad majú síce obe usporiadaný život, ale len pokiaľ nenahliadneme do ich súkromia bližšie. Alix spovedá Josie do novej série svojho podcastu. Josie chce totiž začať svoj život od začiatku a Alix vidí ideálnu príležitosť túto cestu zdokumentovať. Zaujímavý nápad sa však pomaly začne meniť na nočnú moru. Josie má totiž desivé tajomstvá a Alix si rýchlo začne priať, aby ju nikdy nestretla.
Odporúčam si vyhradiť čas na čítanie, lebo Never jej ani slovo prečítate doslova na jesen záťah. V príbehu sa striedali kapitoly medzi postavami, zároveň som čítala útržky z nahrávaného podcastu a dokumentu. Každou ďalšou stránkou bolo jasné, že sa stalo niečo veľmi zlé, len až takmer na konci sme zistila, čo. A práve toto striedanie ma udržiavalo v neustálom napätí a nútilo doslova čítať ako primrazená. Josie bola zvláštna už od začiatku, ale to, čo autorka vymyslela, som teda nečakala. Skvelé, ozaj skvelé čítanie, odporúčam každému nadšencovi trilerov.
Na záver by som poradila jednu vec, neverte všetkému, čo čítate. Niečo je možno pravda, ale niečo môže byť zase jedno veľké klamstvo.
3,5 *
Pikové eso je kniha, ktorá ma nesmierne prekvapila. Už podľa hodnotení som vedela, že bude dobrá, ale nečakala som, že ma až tak chytí. Začalo to pomalšie a priznám sa, že po pár stranách som si nebola istá, či mám zrovna náladu na stredoškolské intrigy. Keď však autorka predstavila postavy, príbeh nabral spád a ja som zrazu nevedela prestať čítať.
Devon a Chiamaka sú absolútne protiklady. Zatiaľ čo Devon je tichý a snaží sa zostať mimo radaru ostatných, Chiamaka je premiantka, pozná ju asi každý a mieri k postu kráľovny plesu. Jediné, čo majú spoločné, je tmavý odtieň pleti. Práve vďaka nej v škole plnej privilegovaných belochov vytŕčajú. A sú to zrovna oni dvaja, ktorých si zoberie na mušku záhadné Eso. Prostredníctvom sms ostatným prezrádza ich najväčšie tajomstvá. A zdá sa, že neskončí, pokiaľ ich nezničí. Kto môže oboch tak nenávidieť, že im chce stoj čo stoj ublížiť? A dokážu ho zastaviť, kým nebude neskoro?
Úvod bol pozvoľný a veľmi skoro sa príbeh začal podobať na Gossip girl. Len namiesto záhadnej osoby, ktorá vie o všetkých všetko tu máme Esa, ktorá chce zdiskreditovať dvoch študentov a skaziť im budúcnosť. Dej mal rýchlo spád a zmenil sa na šialenú nahánačku. Bolo to napínavé, postupom času som podozrievala asi všetkých a nadávala Devonovi aj Chiamake, nech konečne otvoria oči. Nechcem ďalej prezrádzať dôležité momenty, len poviem, že koniec nebol pre mňa uspokojivý. Autorka pripravila veľké finále, len to nedotiahla a mnoho vecí ostalo otvorených, či nevysvetlených. Je to celkom škoda.
