Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Moje srdcovky
Moje aktivity
O migrantoch počúvame posledné roky takmer denne. Najmä o tých utekajúcich z krajín poznačených vojnou, čo museli opustiť svoju domovinu zo dňa na deň iba s pár vecami, ktoré vládali odniesť. Ak vôbec mali to šťastie a ostalo im niečo hmotné okrem vlastného života.
Pred pár týždňami som od autorky čítala Knihu ohňa, ktorá sa tiež zaoberala vážnou témou. Ale napriek tomu sa mi veľmi páčila. Preto som bola zvedavá na Včelára z Aleppa a ako sa autorka popasovala s ďalšou, smutnou a náročnou témou. Vo Včelárovi sledujeme príbeh Nuriho a jeho manželky Afry, ktorí prídu vo vojne o malého syna. Vydávajú sa na strastiplnú cestu a z vojnou zmietanej Sýrie smerujú do Anglicka. Prejdú mnohými utečeneckými tábormi, stretnú nápomocných ľudí, ale aj takých, ktorí chcú ublížiť. Prežívajú zo dňa na deň.
Autorka popisuje realitu ľudí, ktorých z domova vyženie vojna. Bomby padajúce do záhrady, kde sa hrajú deti. Smrť a deštrukcia na každom kroku. Tábory, kde sa človek bojí na noc zatvoriť oči, kriminalita rastie každým dňom a kde deti pravdepodobne neprežijú zimu. Šance na získanie azylu a slušnej práce v novej krajine sú mizivé.
Dôležitý príbeh založený na skutočných udalostiach, ktorý mi však príliš nesadol. Niežeby ma nezaujímal, práve naopak. Neviem vôbec definovať, kde nastal problém, jednoducho som sa nevedela začítať. Naraz som prečítala len pár strán a potom knihu odložila, ťažko sa mi sledoval dej. Ku koncu sa to zlepšilo a to som ju nevedela pustiť z rúk. Ale to, že sa mi čítala ťažšie neznamená, že ju neodporúčam. Takéto knihy rozhodne treba čítať a odozvy od iných čitateľov boli viac ako pozitívne. Ak máte radi knihy z náročnejšími príbehmi, určite vyskúšajte.
“Poviem vám však, čo viem, k čomu som dospel: nezáleží na tom, či čas plynie pomaly alebo rýchlo. Vždy si môžete byť istí jednou vecou: nakoniec ho budete chcieť mať len viac. Viac tých lenivých popoludní, keď sa nič nedeje, napriek vašej snahe o pravý opak. Viac tých otravných rúk, ktoré vás brali do náručia, aby vám zabránili robiť niečo bláznivé. Viac napomenutí matky, o ktorej ste si mysleli, že je otravná. Dokonca aj viac letmých pohľadov vášho otca, ktorý bol vždy zaneprázdnený a niekam sa ponáhľal. Viac nežných dotykov ženy, ktorá vás celý život milovala, a viac pohľadov plných dôvery z mladých očí vašich detí.”
Možno by ste si podľa názvu mysleli, že Bzukot včiel je o včelách. Zohrali svoju veľmi dôležitú rolu, ale boli skôr krásnym metaforickým doplnkom k príbehu chlapca s mimoriadnym nadaním, ktorého život bol už od narodenia odsúdený na neúspech. Chlapca, ktorý sa našťastie dostal k šľachetným ľuďom a napriek hendikepu ho zahrnuli láskou a pozornosťou.
Avšak tam, kde sú dobrí ľudia, budujúc úspešné živobytie pre seba a pomáhajúc iným, sa vždy nájdu aj ľudia zlí. Tí, čo závidia pomaly aj nos medzi očami, pre svoj úspech nie sú ochotní urobiť nič, ale ostatných budú obviňovať zo svojho nešťastia. A namiesto toho, aby zapojili rozum a vlastné ruky, budú snovať pomstu. Podobní ľudia ma vždy dostanú do varu. V tomto príbehu o to viac, že nenávisť bola zameraná na slušných ľudí a chlapca, čo okolo seba rozsieval len dobro.
Nevedela som dopredu, o čom kniha vlastne je a teraz som za to aj rada. Nevšedný štýl autorky ma nesmierne oslovil a príbeh sa mi veľmi páčil. Za mňa veľké odporúčanie, ak máte radi knihy o živote, s nezvyčajnými postavami a pekným posolstvom.
Hneď na začiatku poviem, že The Marriage Portrait je jedna z najlepších kníh, čo som tento rok prečítala. Páčilo sa mi na nej asi úplne všetko. Spôsob, akým autorka podáva čitateľom príbeh, je pre mňa takmer pohľadenie po duši. Dej je rozhodne pomalší, ale za to hĺbavý, zameraný na prostredie a najmä rozmýšľanie hlavnej postavy.
Lucreziu som si obľúbila hneď od začiatku. Už to, aká bola iná než jej súrodenci, vnímala okolie úplne iným spôsobom, až som mala pocit, že myslením ani nepatrí do vtedajšieho obdobia. Práve to sa mi na celej knihe páčilo najviac, jej chápanie sveta a odmietanie zabehnutých konvencií. Bol to úžasný príbeh dievčatka a neskôr mladej ženy, ktorá sa kvôli spoločenskému postaveniu musela podriadiť a potlačiť svojho slobodného ducha.
Čo ma dvíhalo zo stoličky, ale zároveň úžasne doplnilo dej, bolo klasicky vtedajšie postavenie žien. Vo vyšších spoločenských kruhoch je ženský potomok dobrý len na výhodný vydaj a plodenie detí. Manžela je nutné počúvať na slovo a keď pár nie je schopný splodiť potomka, vždy je to vina ženy. Lebo je slaboduchá, má horúcu krv a málo myslí na zdravé bábätká.
Pomalé rozprávanie, dôkladne opisy a postavy z knihy pre mňa spravili takmer dokonalý čitateľský zážitok. Nutne potrebujem aj ďalšie autorkyne knihy.
Nájde sa vôbec niekto kto nepozná Nekonečný príbeh?
Pre mňa je to srdcovka môjho detstva, hlavne teda filmové spracovanie. Áno, musím sa priznať, že doteraz som to knižné nečítala. Čo som hneď ako som videla toto krásne ilustrované vydanie, musela napraviť. Och, a je to veľká láska! Samozrejme, už samotný príbeh je úžasný. Chlapec, ktorý sa dostane do sveta Fantázie postihnutého vážnou chorobou (ehm, kto by sa nechcel dostať do obľúbenej knihy?), ktorý môže len on zachrániť. Zažije nespočetné dobrodružstvá, na vlastnej koži zistí, že nie každému je možné veriť a že je naozaj ľahké stratiť samého seba.
Je to úžasný príbeh, plný dobrodružstva, postáv a prostredí od výmyslu sveta a najmä mnohých morálnych ponaučení. Ilustrácie príbeh krásne dopĺňajú. Čítala som postupne, vždy po jednej kapitole a už teraz sa teším na čítanie s deťmi, keď trochu podrastú. Objavovanie sveta fantázie je niečo, čo by mal zažiť každý a knihy ako Nekonečný príbeh sú na to priam stvorené.
Závod s časem je už v poradí ôsma časť vynikajúcej krimi série od Lisy Reganovej. Čo časť, to napínavé čítanie. Teším sa, že aj napriek mnohým pokračovaniam si príbehy držia vysokú laťku, aj keď sú možno niektorie lepšie než iné, stále sa jedná o knihy, ktoré preletím na jeden dych.
Josie musí tentokrát zachrániť svoju sestru Trinity, ktorá zrazu bez najmenšej stopy zmizne. Josie je na pokraji zúfalstva, keďže čím viac sa snaží pátrať, tým menej vodítok nachádza. A,samozrejme, celý prípad berie viac ako osobne, keďže svoju skutočnú rodinu objavila len prednedávnom. Vlastne mi bolo pri čítaní miestami úzko, vzhľadom na psychické aj fyzické týranie, ktorého som bola svedkom. Čím viac som sa blížila ku koncu, tým to bolo napínavejšie.
Som rada, že nás čaká ešte veľa častí. Pre mňa je autorka zárukou oddychového, ale zároveň pútavého čítania. Ideálna kombinácia často nechutného, zvráteného páchateľa s napínavým vyšetrovaním a súkromného života Josie s jej kolegami. Za mňa opäť veľké odporúčanie!
4,5 *
“Knižnicou prúdil vlastný život, presiahla Corneliove zámery. Pretože knihy v tejto knižnici neboli obyčajné. Boli to vedomosti, ktoré dostali život. Múdrosť, ktorá dostala hlas. Keď cez okná prúdilo svetlo hviezd, spievali. Cítili bolesť a hlboký žiaľ. Niekedy boli hrozivé a bizarné - ale taký bol aj svet vonku. A napriek tomu stálo za to oň bojovať pretože aj keď bola vo svete temnota, stále v ňom bolo aj veľa svetla.”
Možno sa zdá, že to je klasický príbeh dobra so zlom. Že stačí poraziť jedného zloducha a všetko bude v poriadku. Táto kniha však skrýva o niečo viac. Nielen prostredie plné kníh a knižníc (čo znie lákavo pre takmer každého knihomola), plno elektrizujúcej mágie, z ktorej miestami mrazí, ale aj príjemný náznak romantiky, ktorá oproti iným fantasy nepôsobila vôbec rušivo. Práve naopak, namiesto nekonečného iskrenia a sexuálneho napätia išlo skôr o vybudovanie dôvery tam, kde to zo začiatku vyzeralo ako nemožné. Tento originálny príbeh je naozaj dobre napísaný a neskutočne čtivý, verím, že zaujme aj tých, ktorí bežne tento žáner nečítajú. Navyše ma naučil, že možno netreba veriť všetkému, čo nám ostatní vtĺkajú do hlavy. Treba sa postaviť predsudkom, ideálne nielen tým, ktorým veria ostatní, ale najmä tým vlastným. Je totiž možné, že veríme nesprávnym veciam a dobro nájdeme tam, kde by sme to najmenej čakali.
Rozhodne odporúčam, navyše je kniha vďaka svojmu vizuálu ozdobou knižnice. A pozor, čítanie je návykové!
3,5 *
Rosie z ničoho nič opustil manžel. Aj napriek pracovnej vyťaženosti mala pocit, že sú šťastní a rozchod pre ňu prišiel ako blesk z jasného neba. Zo dňa na deň sa rozhodne, že potrebuje od základov zmeniť život a učiní spontánne rozhodnutie - kúpi si karavan a začne žiť kočovným životom. Svoju charakteristickú organizovanosť a puntičkárstvo tak vymení za život plný nepredvídateľných a prekvapivých chvíľ, kedy nevie, čo prinesie ďalší deň. Na svojej ceste stretne rôznych ľudí a zistí veľa o sebe samej. Bude rozhodnutie opustiť svoj zabehnutý kolobeh to najlepšie alebo skôr to najhoršie, čo mohla Rosie urobiť?
Už na prvý pohľad mi táto kniha evokovala sériu Romantické úteky od Julie Caplinovej. Ako anotáciou, tak obálkou. Keďže jej knihy čítam veľmi rada, aj na Pojízdnu čajovnu som sa tešila. Bola to nakoniec taká fajn oddychovka, ktorá však ani nenadchla ani neurazila. Prostredie potulných nomádov, ktorí žijú v karavanoch bolo pre mňa nové, zatiaľ som sa v knihe s podobným nestreta. Možno o to zaujímavejšie, že ja sama si podobný život neviem predstaviť. Trochu mi vadilo, že Rosie bola dosť naivná, na jednej strane nechcela veriť v dobré zámery ľudí, ktorých pozná osobne a potom uverí všetkému, čo jej napíše neznámy človek na internete. V čom možno autorka, aspoň pre mňa, trochu tlačila na pílu, bola téma vegánstva a bežnej stravy. Na jednej strane som rada, že to zakomponovala, keďže sama viem, aké predsudky ľudia mávajú, čo sa inej stravy týka, ale miestami to bolo trochu na silu.
Postavy však boli fajn, romantická linka trochu klišé, prostredie (a najmä to jedlo!) zaujímavé. Oddychovka, pri ktorej vypnete, ale asi netreba očakávať veľa.
“Smrť rozpŕchnutá všade navôkol. Smrť pod mojimi nohami, popol hmyzu, zvierat a listov, popol farieb, nekonečnej zelenej a nekonečnej hnedej, popol zvukov, cupotu a povzdychov, šuchotu, spevu vtákov.”
Požiare sú častou smutnou súčasťou niektorých krajín. Spúšť, čo po nich ostane je však niečo, na čo sa aj napriek opakovaniu nedá zvyknúť. Najmä pri požiari, ktorý sa absolútne vymkne spod kontroly a zničí všetko, čo mu príde do cesty. Kniha ohňa už názvom napovedá, že bude práve o jednom z najničinejších živlov. Ale aj o ľuďoch, ktorí prežili a ostali. Aj o tých, ktorí to šťastie nemali. O veľkých výčitkách svedomia jedného človeka, ktorý spôsobil skazu a druhého, ktorý neurobil vôbec nič, keď mohol.
Je to kniha plná smútku a melanchólie. Ako sa dá zmieriť s tým, že prídete o domov a svojich milovaných? Že krajina ostane tichá, pustá, plná čierňavy? Ťažko, najmä keď dôsledky máte pred očami každý deň. A smútok s bolesťou na duši ostane ešte dlho po tom, čo sa zranenia zahoja a les znovu zazelená. Po každej tragédií však príde moment, kedy opäť pocítime nádej. Potešia nás aj obyčajné maličkosti a každý nový deň.
Normálnosť. Ako sa dá vlastne určiť, čo je normálne a čo nie? Toto merítko je pre každého úplne rozdielne. Marianne nikdy nikam nezapadala, ale asi jej to je aj jedno. Aspoň navonok vôbec nedáva najavo, že by jej záležalo na tom ako ju ostatní považujú za podivnú. Pre Connella je však výnimočná. Tak veľmi mu však záleží na názore iných, že vzťah musia držať v tajnosti. Rokmi sa obaja menia, rovnako ako ich vzájomný vzťah. Ten je premenlivý ako na húpačke.
Viem, že názory na túto knihu sa rôznia. Niektorí boli nadšení a niektorí sklamaní. Mne chvíľu trvalo, kým som sa začítala, k čomu prispela aj absencia priamej reči. Autorka má trochu zvláštny štýl, na ktorý som si musela zvyknúť. Ale potom sa mi príbeh naozaj páčil. Autorka zachytila rozhodne nie všedný vzťah nevšedných ľudí. Nezapadali do stereotypu ľudí, či už na strednej alebo vysokej škole a aj napriek všetkému, čím si prešli, vždy si k sebe našli cestu.
Playlist je tretia časť zo série v hlavnej úlohe s Alexandrom Zorbachom. Predošlé dve časti Zberateľ očí a Lovec očí boli neskutočne napínavé a nechutné zároveň, a ja som bola veľmi zvedavá, čo také mohol ešte autor vymyslieť.
Ako je u Fitzeka zvykom, rovno som sa pripravila na to, že knihu nepustím z rúk, kým nedočítam. Už hneď od prvej strany mal príbeh spád a spôsob, akým autor ukončoval každú každú kapitolu a to, že mnoho vecí nedávalo zmysel, ma nútilo čítať ďalej. Viem, že sa rád zameriava na nepríjemne a často šokujúce prekvapenia a aj napriek tomu, že človek to očakáva, napätie to neuberá.
Už pred tým ako som sa pustila do čítania, videla som recenzie, kde čitatelia neboli spokojní s koncom. Preto som bola trochu nedočkavá a zvedavá, čo tým mysleli. Fitzek si opäť pripravil, dá sa povedať, dva konce. Ten prvý, aby ešte posledný krát poplietol čitateľa a ten druhý, skutočný, koniec. A pridávam sa k nespokojencom. Pretože naozaj to bolo príliš jednoduché a ideálne na to, čím všetkým si postavy za celú sériu prešli. Nechcem nič prezrádzať, aby ste neprišli o moment prekvapenia, ale myslím si, že Fitzek to vie lepšie.
Aj napriek tomu celú sériu môžem len a len odporučiť. Pre milovníkov napätia a zvrátených sériových vrahov to bude to pravé orechové.
