Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
No ten, čo sedí trocha nižej, ten dobre vidí šumnú tvár... -POH
Nesnažím se však o nic jiného než býti spravedlivý. K sobě jako k ní. K ní stejně jako k sobě. - JH
Mluvili bezúčelně a každý tvrdil to, co chtěl říct ten druhý. - FSF
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Nie veľmi príjemné, no zato poučné dielo. Miestami som bola veľmi znechutená a hlavný hrdina mi nebol veľmi sympatický, na čom však v konečnom dôsledku ale nezáleží. Jedná o knihu, ktorá rozoberá závažné témy a rozhodne má čitateľovi čo predať. Netvrdím, jedná sa o významné, dobre napísané dielo, ktoré však na mňa pôsobilo vážne nepríjemne, áno, chápem, že šlo o zámer, no čo sa mňa týka, som skôr traumatizovaná, než poučená. Verím, že tým, komu násilie a pod. neprekáža, túto knižku vysoko ocenia, ja ju už nechcem nikdy ani vidieť.
Príbeh o tom, čo sa stane, keď sa človek hrá na Boha a tvorí roboty na vlastný obraz. Som rozhodne prekvapená, vôbec som nečakala niečo, čo by ma tak veľmi zaujalo a tak veľmi sa mi páčilo, keďže sci-fi žánru veľmi neholdujem. Dokonalosť, ktorú chcem rozhodne vidieť naživo!
Uf, toto bolo to neskutočne silné kafe- aspoň pre mňa. Desať ľudí je pozvaných do sídla na opustenom ostrove. Hostiteľ sa neukáže, hostia sú následne obvinení z vrážd a prišiel ich čas pykať. Zápletka je geniálne premyslená, hoci spočiatku bola moja orientácia v postavách veľmi zlá, ale to sa rýchlo prekonalo. Síce som vraha odhadla hneď na začiatku, v priebehu knihy som zmenila názor tak 627383 - krát. Autorka si pre čitateľa pripravila skvelý cliffhanger, ktorý nemá čitateľ šancu predvídať. Túto knihu som čítala prevažne večer, čož prispelo k hrôsostrašnosti- bála som sa ísť čo i len na záchod. Atmosféa tohto diela je plná viny, strachu, nedôvery a zúfalstva, jednoducho sa jedná o prvotriedny psychotriller, ktorý by si mal prečítať každý, kto sa rád bojí. Táto knižka ma dohnala k jednému sľubu. Už nikdy neotvorím horor, detektívku či čokoľvek iné, z čoho by som mohla zinfarktovať :D
Toto dielo mi spočiatku veľmi silne pripomínalo Deset malých černoušků od Agathy Christie. Príbeh sledujeme cez oči rôznych postáv, autorka začína svoje rozprávanie cestou jednotlivých hrdinov do krásneho, odľahlého hotela, kde sa čochvíla začnú diať veci. Atmosféru má táto kniha veľmi podobnú, hoci, moje nervy ďakujú, troška potlačenú, v porovnaní s už spomínaným románom od Agathy Christie, koniec koncov, počiatočnými námetmi sú si obe diela nápadne podobné. Veľmi sa mi ale páčilo, že narozdiel od Christie, Lapena nám tu dodala aj kúsok detektívky (väčší), keďže koniec sledujeme už cez pohľad seržantky. Stavba viet je jednoduchá, dej rýchlo plynie aj vďaka krátkym kapitolám, ideálna odpočinková kniha pre tých, čo sa neboja strachu. Ja už túto knihu nechcem nikdy ani vidieť a verím, že si ju už nikdy nebudem chcieť znova prečítať :D P.S. Ak sa ale chcete skutočne báť, siahnite radšej, prosím, po románe Deset malých černoušků, Lapena rozhodne napísala dobré dielo, no pre milovníkov psychotrillerov sa bude jednať o slabučko menší odvar s jemne nerealistickými pohnútkami postáv.
Vždycky som mala rada retrospektívne prerozprávanie niečieho príbehu hrdinom, ktorý bol danej osobe blízky. Hoci som bola počas čítania mierne zmätená, keďže prítomnosť sa tu síce odohráva chronologicky, no retrospektívne pohľady do minulosti sú poprehadzované, nemôžem však odoprieť autorovi, že práve tieto náhodné spomienky, malé príbehy, ktoré sme si museli občas dať dohromady sami, dodali dielu realistický výzor. Cez spomienky hlavného hrdinu Franka sledujeme vzostup a pád jeho niekdajšieho dobrého priateľa, ktorý sa šplhal do výšin, no hlava sa mu výškou zakrútila a spadol. Jedná sa tu o nadčasový pamflet, ktorý kritizuje nielen vtedajší politický systém, ale aj vplyv moci na povahu jednotlivca, taktiež ho môžeme ľahko aplikovať v každej dobe. V dobe demokracie sa k moci môže dostať v podstate každý, no bez vedomostí, prípravy narobí jednoducho viac škody ako úžitku. Toto dielo som paradoxne, jedná sa o slovenského autora, čítala v češtine, takže nemôžem plnohodnotne posúdiť, do akej miery je poznamenané prekladom. Každopádne, má pestrú modalitu viet, krásne súvetia, dalo by sa povedať, že je písané mierne zložitejším jazykom, čo je spôsobené najmä pomerne veľkým množstvom dôležitých úvah, ktoré sa tu neustále vyskytujú. Samozrejme, nejedná sa o niečo nejak extra napínavé, napriek tomu nás však zaujíma, aké boli príčiny rôznych úkazov, čo sa vlastne stalo a ja som sa prichytila pri tom, že aj keď tu nejde o nejaké veľké zvraty, nemohla som sa odtrhnúť. Dostávame tu náhľad do danej doby, do pocitov bežného obyvateľstva, čo je rozhodne prínosom pre každého stredoškoláka. Knihe strhávam jednu hviezdu, a to pre tému, ktorá je nepochybne dôležitá pre každého z nás, no mne osobne veľmi nesadla. Povedala by som, že sa jedná skôr o "mužskú literatúru", ja sa , koniec koncov, o politiku veľmi nezaujímam, respektíve vôbec, čiže sa nejedná o dielo, ktoré by mi malo možnosť prirásť k srdcu. Avšak, rozhodne odporúčam študentom túto knihu neprešvihnúť a dať jej šancu. Ja som ju rozhodne nečítala posledný raz.
Bolo to úžasné, až teda na jednu vec: veľmi ma vytáčala naivita až hlúposť hlavnej hrdinky. Henryho dôvtip tak zostával nepovšimnutý a vyslovovaný len tak doprázdna, čo mi bolo pomerne ľúto. Na druhej strane, jeho názor na ženské hlavy mi nebol veľmi sympatický, hoci, povedala by som, že verne zobrazuje pomery v minulosti. Rozhodne ale chápem, kedže má Catherine len 18, že ju autorka chcela ukázať v mladistvom, neskúsenom svetle, tak odlišnom napríklad od Elizabeth v Pýche a predsudku, ktorá má 27 a svoju hlavu nemá len na okrasu. Škoda je ešte záveru, ktorý mohol byť trošičku viac rozvinutý, pripadal mi byľku odfláknutý, hoci autorka, v mojom ponímaní, závery nikdy veľmi nerozpisuje, tu toho rozpisovania bolo ešte menej než zvyčajne. Ak však odignorujem tieto dva fakty, kniha bola skutočne nádherná, pútavo napísaná a - jednoducho klasická Jane Austen, ktorú by si malo prečítať každé žieňa. Za mňa rozhodne odporúčam (ak ste teda ochotní odpustiť tie malé chybičky krásy)
Páni, páni a do tretice páni! Túto knihu som dostala na Vianoce ako random darček od babičky a veľmi jej za to ďakujem! Nič som o nej nevedela a naslepo som sa do nej pustila a čo dodať? Bolo to dokonalé. Romantický príbeh života písaný od konca, to je niečo, čo neomrzí nikdy.
Spočiatku sme svedkom samovraždy starého Robbieho, Emilynho dlhoročného manžela, sú už skutočne vo vysokom veku. Majú určité tajomstvá, o ktorých sa postupom knihy dozvedáme. Hrozne som sa bála, že to budú také tie klasické "tajomstvá", ktoré prídu čitateľovi nedotiahnuté a dráma okolo nich priveľká, ale môj strach bol neoprávnený.
Kniha vás vtiahne a nepustí, kým nebudete na konci. Mala som týžeň a pol čítací výpadok, kedy som nemala čas na knihu ani len pozrieť, inak by som ju mala zhltnutú raz-dva. Rozhodne si toto dielo prečítajte, keď budete mať dostatok času sa doň ponoriť naplno, pri tejto knihe nie sú vhodné dlhšie prestávky medzi čítaním, musíte byť pozorní voči detailom, aby vás to skutočne bavilo a neplietlo sa vám to.
Za mňa bol rok 1962 naprosto dokonalý a myslím, že autorka odviedla skvelú prácu zachytenia jednej lásky naprieč rokmi. Je vidno, v akom veku sa zhruba mladý pár prvý raz stretá a ich správanie je ich rokom adekvátne, to isté platí pre rok 2016. Keď som knihu dočítala, tak som videla, ako sa s nami autorka mierne hrala a aké bludy sa jej podarilo nám dať do hlavy. Je jedno obrovské tajomstvo, ktoré sa nám odkrýva až úplne na konci, no je tu aj množstvo menších záhad, ktoré postupne odhaľujeme a je veľmi príjemné sledovať, ako sa čitateľovi v hlave postupne skladá skladačka. To veľké TO som odhalila podľa reakcie určitej osoby, hoci len tak spolovice, no nevadí to, keďže sme sa k objasneniu dostali asi už 5 strán na to.
Táto kniha rozpráva o mnohých veľmi závažných témach, ľudských hodnotách a donútila ma trochu zauvažovať nad tým, čo je skutočne dobro a čo nie. Emily je pôrodníčka, a vidieť veci z prostredia jej práce, vplyv práce na ňu a priebeh mnohých chvíľ bolo úplne neskutočné, dokonca mi raz aj slza skĺzla po líci. Záver a postscriptum ma tak dostali, že som plakala ako malé dieťa. Túto knihu rozhodne odporúčam všetkým ženám.
