Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilO mne
No ten, čo sedí trocha nižej, ten dobre vidí šumnú tvár... -POH
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Famózna, čo dodať. Osvetľuje toho mnoho, a teda sa na nej dá neskutočným spôsobom stavať. Graficky aj jazykovo je taktiež zvládnutá výborne. Len dúfam, že sa dostane do viacerých univerzitných knižníc, zatiaľ v mnohých chýba.
Jednoduchý štýl písania, márna snaha emotívne strnúť čitateľa, barličky vo forme erotiky, prílišný sentiment, typickosť daného žánru je násilne pretŕhaná banálne štylizovanými preexponovanými scénami druhej dejovej línie...jediným pozitívom je pre mňa fakt, že má kniha pomerne svižný spád. Pre mladšieho čitateľa nie je text vhodný obsahovo, pred starším svojím prevedením neobstojí... Neodporúčam.
Kniha je formálne nedotiahnutá, veľmi ťažko sa v nej človek orientuje (chýbajú menšie tematické podkapitolky, ktoré by dodali prehľadnosť, takto sa človek skôr orientuje len podľa jednotlivých autorov, ktorých mená sú k tomu všetkému často len v texte zvýraznené). Podá síce aký-taký základný prehľad, no mne sa lepšie pracovalo s klasickou Literárnou rukoväťou. Výhodou pre niekoho však pri tejto verzii môže byť, že sú jednotlivé literatúry delené podľa národov, nie všetko dokopy v rámci historického prehľadu.
Dokonalosť. Nadčasová, mrazivá hra, ktorá svojím postavením v dejinných súvislostiach človeka úplne paralyzuje. Nemám čo dodať, zostávam v nemom úžase a autora si pripisujem na zoznam obľúbených spisovateľov.
Je mi úprimne ľúto, že sa z našich osnov pre povinné čítanie SŠ vyškrtol velikán Karel Čapek - takto je človek od uvedenia do jeho tvorby úplne odtrhnutý, to však nie je problém len tohto autora. Nepočítajúc Kafku, koľkokrát padlo cez moje, nedávno ukončené, stredoškolské roky meno českého spisovateľa? Ak by som povedala dva razy, pravdepodobne by som preháňala. Na zaplakanie.
Pýcha a predsudok je výrazne romantika, Rozum a cit krásnym zobrazením sesterskej lásky, Northangerské opátstvo príbehom o tom, ako nám vedia knižné príbehy popliesť hlavu, Emma je dielom anglickej zvrchovanosti a Pýcha a přemlouvání knihou o prehliadanej prostrednej dcére, ktorá ľutuje svoje rozhodnutia v oblasti lásky.
V skratke – hlavná hrdinka je ľúbivá, romantická dejová línia skôr potlačená, hoci typicky austenovské vyznania lásky na konci, samozrejme, nechýbajú. Myslím, že mnohé dnešné čitateľky by sa práve s Annou, spomedzi všetkých postáv z vyššie uvedených románov Austenovej, mohli najlepšie stotožniť. Tematicky sú v popred výčitky voči vlastnému charakteru, zmietanie sa v pocitoch nechcenosti, nenaplnenosti a nepotrebnosti, čo fascinujúcim spôsobom pôsobí ako aktualizačný moment, ktorý je ešte umocnený jednoduchším prostredím bez okázalosti, v akom sa hrdinka pohybuje. Na pozadí je nám podaná kritika pyšnej, stroskotanej šľachty, ktorá je v tomto texte vyobrazená ostrejšie, než v iných austenovkách.
Teším sa na Mansfieldské opátstvo, ale povedala by som, že autorka je zárukou kvality, nech už siahnete po čomkoľvek.
Pevne verím, že keď sme sa už dočkali súvislého vydania všetkých štyroch zväzkov Tablicových Poezyí, rozšíri sa autorova tvorba už aj do verejných knižníc. Editorka odviedla geniálnu prácu, nemám čo dodať. Patrí jej obrovské ĎAKUJEM.
A tak len premýšľam, prečo mi niekto za celé 4 roky na gymnáziu neporadil otvoriť si túto príručku. Namiesto toho sme museli so spolužiačkami pred diktátom či slohom trápne googliť veci, ako napríklad "kedy sa píše Štrbské pleso, kedy Štrbské Pleso".
Mám len jednu výhradu - nešťastné používanie lexémy vynechať namiesto nevynechať a naopak (viz. s. 95 – hore, 2013). Hlúpa tlačová chyba, ktorá totálne narušila logiku oboch poučiek, ktoré už nekorešpondujú s uvedenými príkladmi. Len toľko.
Knižka je pútavá, akčná, napísaná jednoduchším štýlom, nechýba tu záhada ani štipka romantiky - jednoducho ideálny recept na sci-fi pre dievčatá! Odporúčam všetky tri diely, myslím, že výber neoľutujete.
S týmto titulom rozhodne nešľapnete vedľa - ak teda milujete typické, rozprávkové, mierne zaľúbené fantasy. Jediným problémom je zaradenie tejto knihy do detskej, konkrétne dievčenskej literatúry. Pre dve-tri erotické scény by som vážne uvítala upozornenie na určité vekové ohraničenie, podľa aktuálnej klasifikácie by sa ľahko mohlo stať, že Ježiško prinesie túto knižku pod stromček 12-ročnému dievčatku.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Ak hľadáte romancu so športovým pozadím, Marianna Zapata bude pre vás tá pravá. Ak však túžite po nejakej športovnejšej beletrii s kúskom lásky, radšej sa jej oblúkom vyhnite.
Autorka vie písať, o tom niet sporu. Jej knihy sú čtivé a zábavné, výnimkou nie je ani S láskou, Lukov, avšak aj k tomuto dielu mám svoje výhrady a, bohužiaľ, nie malé. Jasmine sa venuje krasokorčuľovaniu v športovej dvojici, jej bývalý partner ju podrazil, nemá s kým jazdiť, nemá peniaze, skrátka a dobre je v koncoch. Nečakane však dostane ponuku: Môže sa na rok stať partnerkou najospevovanejšiemu krasokorčuliarovi Ameriky, ktorého, podržte sa, považuje za úplného kreténa. Na výber však veľmi nemá.
V prvom rade musím oceniť špičkovanie medzi hlavnými hrdinami, ktoré bolo bravúrne. Ako to už ale pri haters to lovers trópe býva, ani tu nebola vzájomná nenávisť plne uveriteľná, čo by koniec koncov nebolo nič tragické, no autorka sa nás snažila silou mocou presvedčiť, že sa ?skutočne? nemajú radi. Na to, že sa jedná o romancu s pomalým rozjazdom, by som ocenila snáď niečo ešte pomalšie. Z nepriateľov sú zrazu dobrí kamaráti, nechýba tu ani chlap, ktorý v nás budí silný dojem, ako zázrakom, že ho vytvorila žena. Jednoducho a v skratke, Ivanova dokonalosť a záhadné plnenie ženiných túžob, o ktorých ani sama nevie, sú absolútne zidealizované a dielo tým stráca aj ten maličký dojem reálnosti, ktorý v nás vzbudil po zavretí oboch očí.
Hlavná hrdinka sa hrá na silnú, nikdy neplačúcu ženu, ktorá sa však v jednom kuse sťažuje, ľutuje a chce sa jej neprestajne plakať, k tomu všetkému nie je sama k sebe úprimná a tým pádom úplne ignoruje vlastné inštinkty. Autorka sa snaží neúspešne naťahovať, čo sa len dá, za výsledok vidíme nezmysly typu: Pobozkal ma, ale veď to priatelia bežne, či? - a verte mi, niečo také sa skutočne čítať nedá. Rovnako mi pripadalo, že sa Marianna v prvej polovici neustále opakovala, akoby si nevšimla, že to, s čím nás oboznamuje vo forme pomerne dlhých opisov, už máme dávno raz, občas dokonca dvakrát za sebou.
Kraso je moja srdcová záležitosť, na túto krásku som sa tešila už 2 roky, no keď prišiel jej čas, sklamala som sa. Chýbajú mi detaily týkajúce sa tréningov, choreografie, hudby, absentuje tu atmosferickosť. Autorka sa zameriava na ľúbostnú linku, a tak nám uniká vášeň hrdinov pre daný šport. Pre čitateľa nestačí napísať: Kraso je môj život. - je nutné mu to pádne predložiť, inak je to len veta vyrečená do vzduchu, a takýchto nezáživných, odfláknutých opisov tu bol nespočet. Samozrejme, plne to chápem. S témou lásky sa stotožní hádam každý, s daným športom už len vybraní jedinci, čiže ak sa na to pozriem zvrchu, rozumiem, že je múdrym ťahom zamerať sa na spoločnsky príťažlivejšie témy. Mne nezostáva nič, než len čakať, kedy mi pod ruku padne beletria, v ktorej popredí je vyobrazenie športu, a vecí s ním spojenými, pred všetkým ostatným.
P.S. Keď príde na tú čarovnú chvíľu, každá dlhodobo nezadaná hrdinka v knihách od Zapaty berie antikoncepciu :D Vážne chcem tak veľa, keď dúfam, že dostanem niečo aspoň z 10% pôsobiace vierohodne? A ešte jedna vec - môže sa tu niekto správať menej ochranársky a panovačne? Schválne, imponujú tieto vlastnosti niektorej z vás? Mne sa z toho chcelo vracať.
