

knihy o knihách Prečítate na zariadeniach:
Nie je možné meniť veľkosť písma, formát je preto vhodný skôr pre väčšie obrazovky.
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na zariadeniach:
Viac informácií v našich návodoch
Prečítate na:
Neprečítate na:
Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Temnú dcéru som prvýkrát čítala, keď u nás vyšla. Pamätám si, že hlavná hrdinka ma rozčuľovala, bola mi nesympatická a celú knihu som dočítala s akýmsi znechutením.
Pred pár dňami som si vypočula podkast so psychologičkou Lenkou Štepánkovou, ktorá sa venuje téme materskej ľútosti. Odporúčala prečítať si práve Temnú dcéru od Ferrante. Tak som sa do nej, takmer po desiatichtich rokoch, opäť pustila. Bola som zvedavá ako ju budem, vo svetle pre mňa nových informácii o ľútosti materstva, vnímať.
Musím len zhodnotiť, že Ferrante je bravúrna spisovateľka. V čase, keď som knihu čítala prvýkrát, mala moja dcérka tri roky a možno i preto som niektoré drsné spovede hlavnej hrdinky odsudzovala. Nevedela som pochopiť ako mohla opustiť svoje deti aj prečo vzala bábiku. Vnímala som to ako niečo úpne zlé.
Pri tomto druhom čítaní som si zaspomínala na začiatky svojho materstva, snáď už i s určitým odstupom a pre myšlienkové pochody hlavnej hrdinky mám oveľa lepšie pochopenie. Autorka veľmi dobre vystihla obdobie, keď sú deti malé a my ženy vtedy strácame seba. Materstvo nie je len o srdciach naplnených láskou pri pohľade na naše deti. Materstvo je aj náročné, fyzicky a psychicky. Nikto nás na to nepripraví. Je len a len dobre, že existuje táto kniha, tento príbeh.
Odporúčam vám urobiť to rovnako - najprv si vypočuť podkast (robilo ho SME, je voľne dostupný na nete) a následne si prečítať Temnú dcéru.
Veľmi jednoduchý štýl, asi tak 100x použité slovo bradavka, nasilu vtipné, dej nekonečne natiahnutý.
Život ide ďalej. Vždy to nejako išlo ďalej. Pochodeň, ktorú v nekonečnom štafetovom behu podával bežec bežcovi, až kým nedosiahla určený cieľ.
